॥ श्रीकृष्णाय नमः ॥  ·  स्थापना 3 अक्टूबर 1968 · हांसी, हरियाणा
मंदिर समय+91 94163 15729
कुरुक्षेत्र के मैदान पर सूर्योदय, रक्तिम आकाश के नीचे दूर खड़ी दोनों सेनाएँ

18 में से अध्याय 13 · 34 श्लोक

क्षेत्रक्षेत्रज्ञविभागयोगक्षेत्र और क्षेत्रज्ञ

शरीर क्षेत्र है और उसे जानने वाला क्षेत्रज्ञ; विनम्रता और अहिंसा को ही ज्ञान कहा गया।

चित्र 13 — क्षेत्र क्षेत्रज्ञ विभाग योग: क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ
क्षेत्र नाम से अंकित एक बड़ी बैठी आकृति, जिसके भीतर क्षेत्रज्ञ नाम से अंकित छोटी आकृति
एक चित्र में तेरहवाँ अध्याय: शरीर क्षेत्र है, और उसके भीतर जो जानता है वह क्षेत्रज्ञ।
  1. श्रीभगवानुवाचश्रीभगवान् बोले

    13.1

    इदं शरीरं कौन्तेय क्षेत्रमित्यभिधीयते ।
    एतद्यो वेत्ति तं प्राहुः क्षेत्रज्ञ इति तद्विदः ॥

    idaṁ śarīraṁ kaunteya kṣetramityabhidhīyate / etadyo vetti taṁ prāhuḥ kṣetrajña iti tadvidaḥ

    Kaunteya, this body is called the kshetra, the field. The one who knows this body is called the kshetrajna, the knower of the field, by those who understand these things.

    कौन्तेय, इस शरीर को क्षेत्र कहा जाता है। और जो इस शरीर को जानता है, उसे तत्त्व के जानकार क्षेत्रज्ञ कहते हैं।

  2. 13.2

    क्षेत्रज्ञं चापि मां विद्धि सर्वक्षेत्रेषु भारत ।
    क्षेत्रक्षेत्रज्ञयोर्ज्ञानं यत्तज्ज्ञानं मतं मम ॥

    kṣetrajñaṁ cāpi māṁ viddhi sarvakṣetreṣu bhārata / kṣetrakṣetrajñayorjñānaṁ yattajjñānaṁ mataṁ mama

    Bharata, know me also as the kshetrajna in every field. The knowledge of both the kshetra and the kshetrajna together is what I consider real knowledge.

    भारत, सब क्षेत्रों में क्षेत्रज्ञ मुझे ही जानो। क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ दोनों का जो ज्ञान है, उसी को मैं वास्तविक ज्ञान मानता हूँ।

  3. 13.3

    तत्क्षेत्रं यच्च यादृक्च यद्विकारि यतश्च यत् ।
    स च यो यत्प्रभावश्च तत्समासेन मे शृणु ॥

    tatkṣetraṁ yacca yādṛkca yadvikāri yataśca yat / sa ca yo yatprabhāvaśca tatsamāsena me śṛṇu

    Hear from me in brief what that field is, what it is like, how it changes and where it comes from, and also who its knower is and what powers belong to him.

    वह क्षेत्र क्या है, कैसा है, किस तरह बदलता है और कहाँ से आता है, तथा वह क्षेत्रज्ञ कौन है और उसका प्रभाव क्या है — यह सब संक्षेप में मुझसे सुनो।

  4. 13.4

    ऋषिभिर्बहुधा गीतं छन्दोभिर्विविधैः पृथक् ।
    ब्रह्मसूत्रपदैश्चैव हेतुमद्भिर्विनिश्चितैः ॥

    ṛṣibhirbahudhā gītaṁ chandobhirvividhaiḥ pṛthak / brahmasūtrapadaiścaiva hetumadbhirviniścitaiḥ

    The rishis have sung of this in many ways, in various metres and each in their own manner, and it is set out too in the words of the Brahma Sutras, which are reasoned and conclusive.

    ऋषियों ने इसे अनेक प्रकार से गाया है, अलग-अलग छन्दों में अपने-अपने ढंग से, और ब्रह्मसूत्र के उन पदों में भी, जो तर्कयुक्त और निश्चित हैं।

  5. 13.5

    महाभूतान्यहङ्कारो बुद्धिरव्यक्तमेव च ।
    इन्द्रियाणि दशैकं च पञ्च चेन्द्रियगोचराः ॥

    mahābhūtānyahaṅkāro buddhiravyaktameva ca / indriyāṇi daśaikaṁ ca pañca cendriyagocarāḥ

    The great elements, the sense of being a separate I, the intellect, and the unmanifest; the ten senses and the mind that makes eleven; and the five objects that the senses reach.

    पाँच महाभूत, अहंकार, बुद्धि और अव्यक्त; दस इन्द्रियाँ और ग्यारहवाँ मन; तथा इन्द्रियों के पाँच विषय।

  6. 13.6

    इच्छा द्वेषः सुखं दुःखं सङ्घातश्चेतना धृतिः ।
    एतत्क्षेत्रं समासेन सविकारमुदाहृतम् ॥

    icchā dveṣaḥ sukhaṁ duḥkhaṁ saṅghātaścetanā dhṛtiḥ / etatkṣetraṁ samāsena savikāramudāhṛtam

    Desire and aversion, pleasure and pain, the body held together as one whole, awareness, and steadiness — this, in brief, is the kshetra, described along with the changes it passes through.

    इच्छा और द्वेष, सुख और दुःख, एक साथ बँधा हुआ यह शरीर, चेतना और धृति — संक्षेप में यही क्षेत्र है, अपने विकारों सहित बताया गया।

  7. 13.7

    अमानित्वमदम्भित्वमहिंसा क्षान्तिरार्जवम् ।
    आचार्योपासनं शौचं स्थैर्यमात्मविनिग्रहः ॥

    amānitvamadambhitvamahiṁsā kṣāntirārjavam / ācāryopāsanaṁ śaucaṁ sthairyamātmavinigrahaḥ

    Freedom from pride, freedom from pretence, non-violence, patience, straightness of mind; service to one's teacher, cleanliness of body and habit, steadiness, and control of oneself;

    अभिमान का न होना, दिखावे का न होना, अहिंसा, क्षमा, सरलता; आचार्य की सेवा, शुद्धता, स्थिरता और आत्म-संयम;

  8. 13.8

    इन्द्रियार्थेषु वैराग्यमनहङ्कार एव च ।
    जन्ममृत्युजराव्याधिदुःखदोषानुदर्शनम् ॥

    indriyārtheṣu vairāgyamanahaṅkāra eva ca / janmamṛtyujarāvyādhiduḥkhadoṣānudarśanam

    Detachment from the objects of the senses, the absence of the sense of I, and the habit of seeing clearly the pain and the flaw that lie in birth, death, old age and illness;

    इन्द्रियों के विषयों से वैराग्य, अहंकार का अभाव, और जन्म, मृत्यु, बुढ़ापे तथा रोग में जो दुःख और दोष है, उसे बार-बार स्पष्ट देखते रहना;

  9. 13.9

    असक्तिरनभिष्वङ्गः पुत्रदारगृहादिषु ।
    नित्यं च समचित्तत्वमिष्टानिष्टोपपत्तिषु ॥

    asaktiranabhiṣvaṅgaḥ putradāragṛhādiṣu / nityaṁ ca samacittatvamiṣṭāniṣṭopapattiṣu

    Not being attached, and not clinging to children, wife, home and the rest; and a mind that stays even at all times, whether what comes is wanted or unwanted;

    आसक्ति का न होना, और सन्तान, पत्नी, घर आदि से न चिपकना; तथा प्रिय या अप्रिय जो भी सामने आए, उसमें मन का सदा समान बने रहना;

  10. 13.10

    मयि चानन्ययोगेन भक्तिरव्यभिचारिणी ।
    विविक्तदेशसेवित्वमरतिर्जनसंसदि ॥

    mayi cānanyayogena bhaktiravyabhicāriṇī / viviktadeśasevitvamaratirjanasaṁsadi

    Unwavering devotion to me through an undivided mind; a liking for solitary places, and no appetite for the company of crowds;

    अनन्य भाव से मेरी अविचल भक्ति; एकान्त स्थानों में रहने की रुचि, और भीड़-भाड़ में मन का न लगना;

  11. 13.11

    अध्यात्मज्ञाननित्यत्वं तत्त्वज्ञानार्थदर्शनम् ।
    एतज्ज्ञानमिति प्रोक्तमज्ञानं यदतोऽन्यथा ॥

    adhyātmajñānanityatvaṁ tattvajñānārthadarśanam / etajjñānamiti proktamajñānaṁ yadato’nyathā

    Staying always with the knowledge of the self, and keeping in view the purpose for which what is real is known — all this is called knowledge; whatever differs from it is ignorance.

    अध्यात्म-ज्ञान में सदा स्थित रहना, और तत्त्व के ज्ञान का जो प्रयोजन है उसे सामने रखना — यही ज्ञान कहा गया है; इससे भिन्न जो कुछ है, वह अज्ञान है।

  12. 13.12

    ज्ञेयं यत्तत्प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वामृतमश्नुते ।
    अनादिमत्परं ब्रह्म न सत्तन्नासदुच्यते ॥

    jñeyaṁ yattatpravakṣyāmi yajjñātvāmṛtamaśnute / anādimatparaṁ brahma na sattannāsaducyate

    I will now tell you what is to be known, by knowing which a person reaches the deathless. It is the beginningless supreme Brahman, said to be neither existent nor non-existent.

    अब मैं वह बताऊँगा जो जानने योग्य है, जिसे जानकर मनुष्य अमृत को प्राप्त करता है। वह अनादि परब्रह्म है, जिसे न सत् कहा जाता है और न असत्।

  13. 13.13

    सर्वतः पाणिपादं तत्सर्वतोऽक्षिशिरोमुखम् ।
    सर्वतः श्रुतिमल्लोके सर्वमावृत्य तिष्ठति ॥

    sarvataḥ pāṇipādaṁ tatsarvato’kṣiśiromukham / sarvataḥ śrutimalloke sarvamāvṛtya tiṣṭhati

    Its hands and feet are on every side, its eyes, heads and faces on every side, its hearing on every side. It stands in the world, covering everything that is.

    उसके हाथ और पैर सब ओर हैं, आँखें, सिर और मुख सब ओर हैं, और कान भी सब ओर हैं। वह सब कुछ घेरकर संसार में स्थित है।

  14. 13.14

    सर्वेन्द्रियगुणाभासं सर्वेन्द्रियविवर्जितम् ।
    असक्तं सर्वभृच्चैव निर्गुणं गुणभोक्तृ च ॥

    sarvendriyaguṇābhāsaṁ sarvendriyavivarjitam / asaktaṁ sarvabhṛccaiva nirguṇaṁ guṇabhoktṛ ca

    It shines through the working of every sense, yet has no senses of its own. It is unattached, yet supports everything; it is free of the gunas, yet experiences them.

    वह सब इन्द्रियों के कार्य में प्रकाशित होता है, फिर भी स्वयं इन्द्रियों से रहित है। वह अनासक्त है, फिर भी सबको धारण करता है; गुणों से परे है, फिर भी गुणों को भोगता है।

  15. 13.15

    बहिरन्तश्च भूतानामचरं चरमेव च ।
    सूक्ष्मत्वात्तदविज्ञेयं दूरस्थं चान्तिके च तत् ॥

    bahirantaśca bhūtānāmacaraṁ carameva ca / sūkṣmatvāttadavijñeyaṁ dūrasthaṁ cāntike ca tat

    It is outside all beings and inside them, unmoving and also moving. Because it is so subtle it cannot be known by the senses. It is far away, and it is also very near.

    वह सब प्राणियों के बाहर भी है और भीतर भी, अचल भी है और चल भी। अत्यन्त सूक्ष्म होने के कारण वह इन्द्रियों से जाना नहीं जाता। वह दूर भी है और बहुत पास भी।

  16. 13.16

    अविभक्तं च भूतेषु विभक्तमिव च स्थितम् ।
    भूतभर्तृ च तज्ज्ञेयं ग्रसिष्णु प्रभविष्णु च ॥

    avibhaktaṁ ca bhūteṣu vibhaktamiva ca sthitam / bhūtabhartṛ ca tajjñeyaṁ grasiṣṇu prabhaviṣṇu ca

    Undivided, it stands among beings as though divided. It is to be known as what sustains all beings, and also as what draws them back in and what brings them forth.

    वह अविभक्त है, फिर भी प्राणियों में विभक्त-सा स्थित है। उसे ही सब प्राणियों का धारण करने वाला जानना चाहिए, और वही उन्हें अपने में समेटता है और प्रकट भी करता है।

  17. 13.17

    ज्योतिषामपि तज्ज्योतिस्तमसः परमुच्यते ।
    ज्ञानं ज्ञेयं ज्ञानगम्यं हृदि सर्वस्य विष्ठितम् ॥

    jyotiṣāmapi tajjyotistamasaḥ paramucyate / jñānaṁ jñeyaṁ jñānagamyaṁ hṛdi sarvasya viṣṭhitam

    It is the light even of lights, and is said to be beyond all darkness. It is knowledge, what is to be known, and what knowledge leads to; it is seated in the heart of everyone.

    वह ज्योतियों की भी ज्योति है, और अन्धकार से परे कहा जाता है। वह ज्ञान है, ज्ञेय है, और ज्ञान से प्राप्त होने वाला है; वह सबके हृदय में स्थित है।

  18. 13.18

    इति क्षेत्रं तथा ज्ञानं ज्ञेयं चोक्तं समासतः ।
    मद्भक्त एतद्विज्ञाय मद्भावायोपपद्यते ॥

    iti kṣetraṁ tathā jñānaṁ jñeyaṁ coktaṁ samāsataḥ / madbhakta etadvijñāya madbhāvāyopapadyate

    So the kshetra, and knowledge, and what is to be known have all been described in brief. My devotee who understands this comes to share in my own being.

    इस प्रकार क्षेत्र, ज्ञान और ज्ञेय संक्षेप में कहे गए। मेरा भक्त इसे भली भाँति जानकर मेरे भाव को प्राप्त होता है।

  19. 13.19

    प्रकृतिं पुरुषं चैव विद्ध्यनादी उभावपि ।
    विकारांश्च गुणांश्चैव विद्धि प्रकृतिसम्भवान् ॥

    prakṛtiṁ puruṣaṁ caiva viddhyanādī ubhāvapi / vikārāṁśca guṇāṁścaiva viddhi prakṛtisambhavān

    Know that prakriti and purusha are both without beginning. Know also that the changes things undergo, and the gunas themselves, all arise out of prakriti.

    प्रकृति और पुरुष — दोनों को अनादि जानो। और यह भी जानो कि सारे विकार तथा गुण प्रकृति से ही उत्पन्न होते हैं।

  20. 13.20

    कार्यकारणकर्तृत्वे हेतुः प्रकृतिरुच्यते ।
    पुरुषः सुखदुःखानां भोक्तृत्वे हेतुरुच्यते ॥

    kāryakāraṇakartṛtve hetuḥ prakṛtirucyate / puruṣaḥ sukhaduḥkhānāṁ bhoktṛtve heturucyate

    Prakriti is said to be the cause where the body, its instruments and the doing of action are concerned. Purusha is said to be the cause where pleasure and pain are experienced.

    कार्य, करण और कर्तृत्व के विषय में प्रकृति को कारण कहा जाता है। और सुख तथा दुःख के भोग के विषय में पुरुष को कारण कहा जाता है।

  21. 13.21

    पुरुषः प्रकृतिस्थो हि भुङ्क्ते प्रकृतिजान्गुणान् ।
    कारणं गुणसङ्गोऽस्य सदसद्योनिजन्मसु ॥

    puruṣaḥ prakṛtistho hi bhuṅkte prakṛtijānguṇān / kāraṇaṁ guṇasaṅgo’sya sadasadyonijanmasu

    Purusha, seated in prakriti, experiences the gunas that are born of prakriti. Its attachment to those gunas is the cause of its birth in good and bad wombs.

    पुरुष प्रकृति में स्थित होकर प्रकृति से उत्पन्न गुणों को भोगता है। गुणों के प्रति उसकी आसक्ति ही अच्छी और बुरी योनियों में उसके जन्म का कारण बनती है।

  22. 13.22

    उपद्रष्टानुमन्ता च भर्ता भोक्ता महेश्वरः ।
    परमात्मेति चाप्युक्तो देहेऽस्मिन्पुरुषः परः ॥

    upadraṣṭānumantā ca bhartā bhoktā maheśvaraḥ / paramātmeti cāpyukto dehe’sminpuruṣaḥ paraḥ

    The higher purusha present in this body is the one who watches, the one who permits, the one who supports, the one who experiences, the great lord; he is also spoken of as the supreme self.

    इस शरीर में जो परे पुरुष है, वही देखने वाला है, अनुमति देने वाला है, धारण करने वाला, भोक्ता और महेश्वर है; उसे परमात्मा भी कहा गया है।

  23. 13.23

    य एवं वेत्ति पुरुषं प्रकृतिं च गुणैः सह ।
    सर्वथा वर्तमानोऽपि न स भूयोऽभिजायते ॥

    ya evaṁ vetti puruṣaṁ prakṛtiṁ ca guṇaiḥ saha / sarvathā vartamāno’pi na sa bhūyo’bhijāyate

    Whoever knows purusha in this way, and knows prakriti along with its gunas, is not born again, no matter in what manner he may now be living.

    जो पुरुष को इस प्रकार जानता है, और गुणों सहित प्रकृति को भी जानता है, वह चाहे जिस तरह भी रहता हो, फिर से जन्म नहीं लेता।

  24. 13.24

    ध्यानेनात्मनि पश्यन्ति केचिदात्मानमात्मना ।
    अन्ये साङ्ख्येन योगेन कर्मयोगेन चापरे ॥

    dhyānenātmani paśyanti kecidātmānamātmanā / anye sāṅkhyena yogena karmayogena cāpare

    Some see the self within themselves, by the self, through meditation. Others see it through the yoga of sankhya, and others again through the yoga of action.

    कुछ लोग ध्यान के द्वारा अपने भीतर आत्मा को आत्मा से देखते हैं। दूसरे सांख्य योग से देखते हैं, और कुछ कर्मयोग से।

  25. 13.25

    अन्ये त्वेवमजानन्तः श्रुत्वान्येभ्य उपासते ।
    तेऽपि चातितरन्त्येव मृत्युं श्रुतिपरायणाः ॥

    anye tvevamajānantaḥ śrutvānyebhya upāsate / te’pi cātitarantyeva mṛtyuṁ śrutiparāyaṇāḥ

    Others, who do not know it in this way, take up worship after hearing of it from other people. They too, holding fast to what they have heard, cross beyond death.

    दूसरे, जो इस प्रकार नहीं जानते, वे औरों से सुनकर उपासना करने लगते हैं। सुने हुए में निष्ठा रखने वाले वे भी मृत्यु को पार कर जाते हैं।

  26. 13.26

    यावत्सञ्जायते किञ्चित्सत्त्वं स्थावरजङ्गमम् ।
    क्षेत्रक्षेत्रज्ञसंयोगात्तद्विद्धि भरतर्षभ ॥

    yāvatsañjāyate kiñcitsattvaṁ sthāvarajaṅgamam / kṣetrakṣetrajñasaṁyogāttadviddhi bharatarṣabha

    Whatever comes into being, whether it moves or stays still, arises from the joining of the kshetra and the kshetrajna. Know this, best of the Bharatas.

    भरतश्रेष्ठ, जो कुछ भी उत्पन्न होता है — चर हो या अचर — वह क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ के संयोग से ही होता है, यह जान लो।

  27. 13.27

    समं सर्वेषु भूतेषु तिष्ठन्तं परमेश्वरम् ।
    विनश्यत्स्वविनश्यन्तं यः पश्यति स पश्यति ॥

    samaṁ sarveṣu bhūteṣu tiṣṭhantaṁ parameśvaram / vinaśyatsvavinaśyantaṁ yaḥ paśyati sa paśyati

    Whoever sees the supreme lord standing equally in all beings, and sees that he does not perish when they perish — that person is the one who really sees.

    जो सब प्राणियों में परमेश्वर को समान रूप से स्थित देखता है, और नष्ट होते हुए प्राणियों में उसे अविनाशी देखता है, वही वास्तव में देखता है।

  28. 13.28

    समं पश्यन्हि सर्वत्र समवस्थितमीश्वरम् ।
    न हिनस्त्यात्मनात्मानं ततो याति परां गतिम् ॥

    samaṁ paśyanhi sarvatra samavasthitamīśvaram / na hinastyātmanātmānaṁ tato yāti parāṁ gatim

    Seeing the lord present equally everywhere, such a person does not injure himself by his own hand, and for that reason he reaches the highest goal.

    सर्वत्र समान रूप से स्थित ईश्वर को इस प्रकार देखने वाला मनुष्य अपने ही हाथों अपने को हानि नहीं पहुँचाता, और इसी से वह परम गति को प्राप्त होता है।

  29. 13.29

    प्रकृत्यैव च कर्माणि क्रियमाणानि सर्वशः ।
    यः पश्यति तथात्मानमकर्तारं स पश्यति ॥

    prakṛtyaiva ca karmāṇi kriyamāṇāni sarvaśaḥ / yaḥ paśyati tathātmānamakartāraṁ sa paśyati

    Whoever sees that actions are in every way being carried out by prakriti alone, and sees that the self is not the doer, is the one who really sees.

    जो यह देखता है कि सारे कर्म हर प्रकार से प्रकृति के द्वारा ही किए जा रहे हैं, और आत्मा कर्ता नहीं है, वही वास्तव में देखता है।

  30. 13.30

    यदा भूतपृथग्भावमेकस्थमनुपश्यति ।
    तत एव च विस्तारं ब्रह्म सम्पद्यते तदा ॥

    yadā bhūtapṛthagbhāvamekasthamanupaśyati / tata eva ca vistāraṁ brahma sampadyate tadā

    When a person sees that the separate existence of all beings rests in one, and that their spreading out comes from that same one, at that moment he reaches Brahman.

    जब मनुष्य यह देखता है कि प्राणियों का अलग-अलग अस्तित्व एक ही में टिका है, और उसी एक से उनका विस्तार होता है, तब वह ब्रह्म को प्राप्त होता है।

  31. 13.31

    अनादित्वान्निर्गुणत्वात्परमात्मायमव्ययः ।
    शरीरस्थोऽपि कौन्तेय न करोति न लिप्यते ॥

    anāditvānnirguṇatvātparamātmāyamavyayaḥ / śarīrastho’pi kaunteya na karoti na lipyate

    Because it is without beginning and without gunas, this supreme self never wears away. Kaunteya, even while it is present in the body, it neither acts nor is stained by action.

    अनादि होने के कारण और गुणों से रहित होने के कारण यह परमात्मा अव्यय है। कौन्तेय, शरीर में रहते हुए भी वह न कुछ करता है और न किसी कर्म से लिप्त होता है।

  32. 13.32

    यथा सर्वगतं सौक्ष्म्यादाकाशं नोपलिप्यते ।
    सर्वत्रावस्थितो देहे तथात्मा नोपलिप्यते ॥

    yathā sarvagataṁ saukṣmyādākāśaṁ nopalipyate / sarvatrāvasthito dehe tathātmā nopalipyate

    Just as space, present everywhere and so subtle, is never stained by what it holds, in the same way the self, present throughout the body, is never stained by it.

    जैसे आकाश सर्वत्र व्याप्त होकर भी अपनी सूक्ष्मता के कारण किसी से लिप्त नहीं होता, वैसे ही शरीर में सब जगह स्थित आत्मा भी लिप्त नहीं होती।

  33. 13.33

    यथा प्रकाशयत्येकः कृत्स्नं लोकमिमं रविः ।
    क्षेत्रं क्षेत्री तथा कृत्स्नं प्रकाशयति भारत ॥

    yathā prakāśayatyekaḥ kṛtsnaṁ lokamimaṁ raviḥ / kṣetraṁ kṣetrī tathā kṛtsnaṁ prakāśayati bhārata

    Just as one sun lights up this whole world, Bharata, in the same way the owner of the field lights up the entire kshetra.

    भारत, जैसे एक ही सूर्य इस समूचे संसार को प्रकाशित करता है, वैसे ही क्षेत्र का स्वामी समूचे क्षेत्र को प्रकाशित करता है।

  34. 13.34

    क्षेत्रक्षेत्रज्ञयोरेवमन्तरं ज्ञानचक्षुषा ।
    भूतप्रकृतिमोक्षं च ये विदुर्यान्ति ते परम् ॥

    kṣetrakṣetrajñayorevamantaraṁ jñānacakṣuṣā / bhūtaprakṛtimokṣaṁ ca ye viduryānti te param

    Those who with the eye of knowledge see in this way the difference between the kshetra and the kshetrajna, and see how beings are released from prakriti, reach the supreme.

    जो ज्ञान की आँख से क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ के इस भेद को जानते हैं, और प्राणियों की प्रकृति से मुक्ति को भी जानते हैं, वे परम पद को प्राप्त होते हैं।

संस्कृत पाठ प्रकाशित ग्रंथों से लिया गया और श्लोक-दर-श्लोक मिलाया गया; उच्चारण देवनागरी से बनाया गया। अंग्रेज़ी और हिंदी अनुवाद ट्रस्ट के अपने हैं।

अठारह अध्याय

आगे कहाँ जाएँ

अध्याय से आगे।