
18 में से अध्याय 11 · 55 श्लोक
विश्वरूपदर्शनयोगविश्वरूप का दर्शन
अर्जुन को दिव्य दृष्टि मिलती है; वे पूरे विश्व को एक रूप में देखकर सौम्य रूप लौटाने की प्रार्थना करते हैं।

अर्जुन उवाचअर्जुन बोले
11.1मदनुग्रहाय परमं गुह्यमध्यात्मसञ्ज्ञितम् ।
यत्त्वयोक्तं वचस्तेन मोहोऽयं विगतो मम ॥madanugrahāya paramaṁ guhyamadhyātmasañjñitam / yattvayoktaṁ vacastena moho’yaṁ vigato mama
Out of kindness to me you have spoken the supreme secret, the word that concerns the self; and with that, this confusion of mine is gone.
मुझ पर कृपा करके तुमने वह परम गुप्त बात कही है जो आत्मा से जुड़ी है, और उसी से मेरा यह मोह दूर हो गया है।
- 11.2
भवाप्ययौ हि भूतानां श्रुतौ विस्तरशो मया ।
त्वत्तः कमलपत्राक्ष माहात्म्यमपि चाव्ययम् ॥bhavāpyayau hi bhūtānāṁ śrutau vistaraśo mayā / tvattaḥ kamalapatrākṣa māhātmyamapi cāvyayam
I have heard from you in full detail how beings come into being and pass away, lotus-eyed one, and I have heard too of your greatness, which never wears away.
कमलनयन, प्राणियों की उत्पत्ति और विनाश मैंने तुमसे विस्तार से सुना है, और तुम्हारी वह महिमा भी सुनी है जो कभी क्षीण नहीं होती।
- 11.3
एवमेतद्यथात्थ त्वमात्मानं परमेश्वर ।
द्रष्टुमिच्छामि ते रूपमैश्वरं पुरुषोत्तम ॥evametadyathāttha tvamātmānaṁ parameśvara / draṣṭumicchāmi te rūpamaiśvaraṁ puruṣottama
It is exactly as you describe yourself, supreme Lord. Even so, I want to see with my own eyes that sovereign form of yours, Purushottama.
परमेश्वर, जैसा तुम अपने विषय में कहते हो, वैसा ही है। फिर भी पुरुषोत्तम, मैं तुम्हारे उस ऐश्वर्यमय रूप को अपनी आँखों से देखना चाहता हूँ।
- 11.4
मन्यसे यदि तच्छक्यं मया द्रष्टुमिति प्रभो ।
योगेश्वर ततो मे त्वं दर्शयात्मानमव्ययम् ॥manyase yadi tacchakyaṁ mayā draṣṭumiti prabho / yogeśvara tato me tvaṁ darśayātmānamavyayam
If you think that form is something my sight can bear, Lord, then master of yoga, show me your own imperishable self.
प्रभु, यदि तुम्हें लगता है कि मैं उसे देख सकता हूँ, तो हे योगेश्वर, मुझे अपना वह अविनाशी स्वरूप दिखा दो।
श्रीभगवानुवाचश्रीभगवान् बोले
11.5पश्य मे पार्थ रूपाणि शतशोऽथ सहस्रशः ।
नानाविधानि दिव्यानि नानावर्णाकृतीनि च ॥paśya me pārtha rūpāṇi śataśo’tha sahasraśaḥ / nānāvidhāni divyāni nānāvarṇākṛtīni ca
Look at my forms, Partha, by the hundred and by the thousand, of many kinds and all of them divine, in many colours and many shapes.
पार्थ, मेरे रूपों को देखो — सैकड़ों और हज़ारों, तरह-तरह के और सभी दिव्य, अनेक रंगों और अनेक आकृतियों वाले।
- 11.6
पश्यादित्यान्वसून्रुद्रानश्विनौ मरुतस्तथा ।
बहून्यदृष्टपूर्वाणि पश्याश्चर्याणि भारत ॥paśyādityānvasūnrudrānaśvinau marutastathā / bahūnyadṛṣṭapūrvāṇi paśyāścaryāṇi bhārata
Look at the Adityas, the Vasus, the Rudras, the two Ashvins and the Maruts. Look at the many wonders that no one has ever seen before, Bharata.
आदित्यों को देखो, वसुओं को, रुद्रों को, दोनों अश्विनों को और मरुतों को। हे भारत, ऐसे अनेक आश्चर्य देखो जो पहले कभी किसी ने नहीं देखे।
- 11.7
इहैकस्थं जगत्कृत्स्नं पश्याद्य सचराचरम् ।
मम देहे गुडाकेश यच्चान्यद् द्रष्टुमिच्छसि ॥ihaikasthaṁ jagatkṛtsnaṁ paśyādya sacarācaram / mama dehe guḍākeśa yaccānyad draṣṭumicchasi
See the whole world standing here in one place, everything that moves and everything that does not, here in my body, Gudakesha, and whatever else you want to see.
गुडाकेश, आज यहीं एक ही जगह पूरा जगत देखो — चर और अचर सब — मेरे इसी शरीर में, और जो कुछ और तुम देखना चाहो वह भी।
- 11.8
न तु मां शक्यसे द्रष्टुमनेनैव स्वचक्षुषा ।
दिव्यं ददामि ते चक्षुः पश्य मे योगमैश्वरम् ॥na tu māṁ śakyase draṣṭumanenaiva svacakṣuṣā / divyaṁ dadāmi te cakṣuḥ paśya me yogamaiśvaram
But you cannot see me with the eyes you already have. I am giving you divine sight. Now look at the sovereign power by which I hold all this together.
पर इन अपनी आँखों से तुम मुझे नहीं देख सकते। मैं तुम्हें दिव्य दृष्टि देता हूँ — अब मेरे उस ऐश्वर्यमय योग को देखो जिससे यह सब टिका है।
सञ्जय उवाचसञ्जय बोले
11.9एवमुक्त्वा ततो राजन्महायोगेश्वरो हरिः ।
दर्शयामास पार्थाय परमं रूपमैश्वरम् ॥evamuktvā tato rājanmahāyogeśvaro hariḥ / darśayāmāsa pārthāya paramaṁ rūpamaiśvaram
Having spoken in this way, O king, Hari, the great master of yoga, then showed to Partha that supreme form in which he rules over everything.
राजन्, ऐसा कहकर महायोगेश्वर हरि ने पार्थ को अपना वह परम ऐश्वर्यमय रूप दिखाया।
- 11.10
अनेकवक्त्रनयनमनेकाद्भुतदर्शनम् ।
अनेकदिव्याभरणं दिव्यानेकोद्यतायुधम् ॥anekavaktranayanamanekādbhutadarśanam / anekadivyābharaṇaṁ divyānekodyatāyudham
It had many mouths and many eyes, many astonishing things to look at, many divine ornaments, and many divine weapons raised and ready to strike.
उसके अनेक मुख और अनेक आँखें थीं, देखने को अनेक अद्भुत दृश्य थे, अनेक दिव्य आभूषण थे और अनेक दिव्य हथियार उठे हुए थे।
- 11.11
दिव्यमाल्याम्बरधरं दिव्यगन्धानुलेपनम् ।
सर्वाश्चर्यमयं देवमनन्तं विश्वतोमुखम् ॥divyamālyāmbaradharaṁ divyagandhānulepanam / sarvāścaryamayaṁ devamanantaṁ viśvatomukham
He wore divine garlands and divine robes and was smeared with divine fragrances: a god made of every wonder, without limit, with faces turned in every direction.
उसने दिव्य मालाएँ और दिव्य वस्त्र धारण किए थे, दिव्य सुगंधों का लेप लगाया था — हर आश्चर्य से भरा, अनंत, हर दिशा में मुख किए हुए वह देव।
- 11.12
दिवि सूर्यसहस्रस्य भवेद्युगपदुत्थिता ।
यदि भाः सदृशी सा स्याद्भासस्तस्य महात्मनः ॥divi sūryasahasrasya bhavedyugapadutthitā / yadi bhāḥ sadṛśī sā syādbhāsastasya mahātmanaḥ
If a thousand suns were to rise in the sky at the same instant, that blaze might come somewhere close to the light of that great being.
यदि आकाश में एक साथ हज़ार सूर्य उदय हो जाएँ, तो उनका प्रकाश शायद उस महान स्वरूप की आभा के कुछ पास पहुँचे।
- 11.13
तत्रैकस्थं जगत्कृत्स्नं प्रविभक्तमनेकधा ।
अपश्यद्देवदेवस्य शरीरे पाण्डवस्तदा ॥tatraikasthaṁ jagatkṛtsnaṁ pravibhaktamanekadhā / apaśyaddevadevasya śarīre pāṇḍavastadā
There the Pandava saw the whole world standing together in one place, split into its countless parts, inside the body of the god of gods.
वहाँ पांडव ने देवों के देव के शरीर में पूरे जगत को एक ही जगह ठहरा हुआ देखा, जो अनेक भागों में बँटा हुआ था।
- 11.14
ततः स विस्मयाविष्टो हृष्टरोमा धनञ्जयः ।
प्रणम्य शिरसा देवं कृताञ्जलिरभाषत ॥tataḥ sa vismayāviṣṭo hṛṣṭaromā dhanañjayaḥ / praṇamya śirasā devaṁ kṛtāñjalirabhāṣata
Then Dhananjaya, seized by astonishment, the hair on his body standing up, bowed his head to the god, folded his hands, and spoke.
तब विस्मय से भरे धनंजय के रोएँ खड़े हो गए; उसने सिर झुकाकर उस देव को प्रणाम किया और हाथ जोड़कर कहा।
अर्जुन उवाचअर्जुन बोले
11.15पश्यामि देवांस्तव देव देहे
सर्वांस्तथा भूतविशेषसङ्घान् ।
ब्रह्माणमीशं कमलासनस्थ
मृषींश्च सर्वानुरगांश्च दिव्यान् ॥paśyāmi devāṁstava deva dehe / sarvāṁstathā bhūtaviśeṣasaṅghān / brahmāṇamīśaṁ kamalāsanastha / mṛṣīṁśca sarvānuragāṁśca divyān
I see the gods in your body, God, and all the different orders of living beings; Brahma the lord seated on his lotus, the sages, and all the divine serpents.
देव, मैं तुम्हारे शरीर में सब देवताओं को देख रहा हूँ, और प्राणियों के सभी अलग-अलग समूहों को; कमल पर बैठे ब्रह्मा को, ऋषियों को और सारे दिव्य नागों को।
- 11.16
अनेकबाहूदरवक्त्रनेत्रं
पश्यामि त्वां सर्वतोऽनन्तरूपम् ।
नान्तं न मध्यं न पुनस्तवादिं
पश्यामि विश्वेश्वर विश्वरूप ॥anekabāhūdaravaktranetraṁ / paśyāmi tvāṁ sarvato’nantarūpam / nāntaṁ na madhyaṁ na punastavādiṁ / paśyāmi viśveśvara viśvarūpa
I see you with countless arms, bellies, mouths and eyes, endless in form on every side. I see no end in you, no middle, and no beginning either, lord of the universe, universal form.
मैं तुम्हें अनेक भुजाओं, पेटों, मुखों और आँखों वाला देख रहा हूँ, हर ओर से अनंत रूप। हे विश्वेश्वर, हे विश्वरूप, मुझे तुम्हारा न अंत दिखता है, न मध्य, न आदि।
- 11.17
किरीटिनं गदिनं चक्रिणं च
तेजोराशिं सर्वतो दीप्तिमन्तम् ।
पश्यामि त्वां दुर्निरीक्ष्यं समन्ताद्
दीप्तानलार्कद्युतिमप्रमेयम् ॥kirīṭinaṁ gadinaṁ cakriṇaṁ ca / tejorāśiṁ sarvato dīptimantam / paśyāmi tvāṁ durnirīkṣyaṁ samantād / dīptānalārkadyutimaprameyam
I see you crowned, holding mace and discus, a heaped mass of light blazing on every side, hard to look at from any direction, shining like burning fire and sun, past all measure.
मैं तुम्हें मुकुट पहने, गदा और चक्र लिए देख रहा हूँ — तेज का एक ढेर, हर ओर से दहकता हुआ, जिसे किसी भी दिशा से देख पाना कठिन है, जलती आग और सूर्य जैसी कांति वाला, अपरिमेय।
- 11.18
त्वमक्षरं परमं वेदितव्यं
त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम् ।
त्वमव्ययः शाश्वतधर्मगोप्ता
सनातनस्त्वं पुरुषो मतो मे ॥tvamakṣaraṁ paramaṁ veditavyaṁ / tvamasya viśvasya paraṁ nidhānam / tvamavyayaḥ śāśvatadharmagoptā / sanātanastvaṁ puruṣo mato me
You are the imperishable, the highest thing there is to know. You are the final resting place of all this. You never wear away; you guard the lasting order. I hold you to be the eternal Person.
तुम अक्षर हो, जानने योग्य सर्वोच्च तत्व। तुम इस सारे विश्व का परम आश्रय हो। तुम कभी क्षीण नहीं होते, सनातन धर्म के रक्षक हो। मेरे मत में तुम्हीं शाश्वत पुरुष हो।
- 11.19
अनादिमध्यान्तमनन्तवीर्य
मनन्तबाहुं शशिसूर्यनेत्रम् ।
पश्यामि त्वां दीप्तहुताशवक्त्रं
स्वतेजसा विश्वमिदं तपन्तम् ॥anādimadhyāntamanantavīrya / manantabāhuṁ śaśisūryanetram / paśyāmi tvāṁ dīptahutāśavaktraṁ / svatejasā viśvamidaṁ tapantam
I see you without beginning, middle or end, endless in strength, with countless arms, the moon and the sun for eyes, your mouth a blazing fire, burning this whole world with your own heat.
मैं तुम्हें बिना आदि, मध्य और अंत के देख रहा हूँ — अनंत पराक्रम वाले, अनगिनत भुजाओं वाले, चंद्र और सूर्य जिनकी आँखें हैं, जिनका मुख धधकती आग है, जो अपने ही तेज से इस सारे जगत को तपा रहे हैं।
- 11.20
द्यावापृथिव्योरिदमन्तरं हि
व्याप्तं त्वयैकेन दिशश्च सर्वाः ।
दृष्ट्वाद्भुतं रूपमुग्रं तवेदं
लोकत्रयं प्रव्यथितं महात्मन् ॥dyāvāpṛthivyoridamantaraṁ hi / vyāptaṁ tvayaikena diśaśca sarvāḥ / dṛṣṭvādbhutaṁ rūpamugraṁ tavedaṁ / lokatrayaṁ pravyathitaṁ mahātman
The whole space between earth and sky, and all the directions, are filled by you alone. Seeing this astonishing and savage form of yours, the three worlds shake with fear, great one.
पृथ्वी और आकाश के बीच का यह सारा अवकाश और सारी दिशाएँ अकेले तुमसे भरी हुई हैं। तुम्हारा यह अद्भुत और उग्र रूप देखकर तीनों लोक काँप उठे हैं, महात्मन्।
- 11.21
अमी हि त्वां सुरसङ्घा विशन्ति
केचिद्भीताः प्राञ्जलयो गृणन्ति ।
स्वस्तीत्युक्त्वा महर्षिसिद्धसङ्घाः
स्तुवन्ति त्वां स्तुतिभिः पुष्कलाभिः ॥amī hi tvāṁ surasaṅghā viśanti / kecidbhītāḥ prāñjalayo gṛṇanti / svastītyuktvā maharṣisiddhasaṅghāḥ / stuvanti tvāṁ stutibhiḥ puṣkalābhiḥ
These crowds of gods are entering you. Some of them, terrified, praise you with folded hands. Crowds of great sages and perfected ones call out for safety and sing your praise in full hymns.
ये देवताओं के समूह तुम्हारे भीतर समाते जा रहे हैं। कुछ डरे हुए हाथ जोड़कर तुम्हारा गुणगान कर रहे हैं। महर्षियों और सिद्धों के समूह 'कल्याण हो' कहकर भरपूर स्तुतियों से तुम्हें सराह रहे हैं।
- 11.22
रुद्रादित्या वसवो ये च साध्या
विश्वेऽश्विनौ मरुतश्चोष्मपाश्च ।
गन्धर्वयक्षासुरसिद्धसङ्घा
वीक्षन्ते त्वां विस्मिताश्चैव सर्वे ॥rudrādityā vasavo ye ca sādhyā / viśve’śvinau marutaścoṣmapāśca / gandharvayakṣāsurasiddhasaṅghā / vīkṣante tvāṁ vismitāścaiva sarve
The Rudras and Adityas, the Vasus and Sadhyas, the Vishvedevas, the two Ashvins, the Maruts and the ancestors who feed on steam, the crowds of Gandharvas, Yakshas, Asuras and Siddhas, all stare at you in amazement.
रुद्र और आदित्य, वसु और साध्य, विश्वेदेव, दोनों अश्विन, मरुत और उष्मपा पितर, गंधर्वों, यक्षों, असुरों और सिद्धों के समूह — सब चकित होकर तुम्हें देख रहे हैं।
- 11.23
रूपं महत्ते बहुवक्त्रनेत्रं
महाबाहो बहुबाहूरुपादम् ।
बहूदरं बहुदंष्ट्राकरालं
दृष्ट्वा लोकाः प्रव्यथितास्तथाहम् ॥rūpaṁ mahatte bahuvaktranetraṁ / mahābāho bahubāhūrupādam / bahūdaraṁ bahudaṁṣṭrākarālaṁ / dṛṣṭvā lokāḥ pravyathitāstathāham
Your huge form has many mouths and eyes, many arms, thighs and feet, many bellies, and many jutting fangs that make it horrible to look at, mighty-armed one. Seeing it, the worlds are terrified, and so am I.
महाबाहु, तुम्हारे इस विशाल रूप में अनेक मुख और आँखें हैं, अनेक भुजाएँ, जाँघें और पैर हैं, अनेक पेट हैं, और अनेक बाहर निकली दाढ़ें हैं जो उसे भयानक बना देती हैं। इसे देखकर सब लोक काँप रहे हैं, और मैं भी।
- 11.24
नभःस्पृशं दीप्तमनेकवर्णं
व्यात्ताननं दीप्तविशालनेत्रम् ।
दृष्ट्वा हि त्वां प्रव्यथितान्तरात्मा
धृतिं न विन्दामि शमं च विष्णो ॥nabhaḥspṛśaṁ dīptamanekavarṇaṁ / vyāttānanaṁ dīptaviśālanetram / dṛṣṭvā hi tvāṁ pravyathitāntarātmā / dhṛtiṁ na vindāmi śamaṁ ca viṣṇo
You touch the sky, blazing, many-coloured, your mouths gaping open, your huge eyes burning. Seeing you, Vishnu, I am shaken to the core; I can find neither courage nor calm.
तुम आकाश को छू रहे हो, दहकते हुए, अनेक रंगों वाले, मुँह फाड़े हुए, विशाल आँखें जलती हुईं। विष्णु, तुम्हें देखकर मैं भीतर तक काँप गया हूँ; मुझे न धीरज मिलता है, न शांति।
- 11.25
दंष्ट्राकरालानि च ते मुखानि
दृष्ट्वैव कालानलसन्निभानि ।
दिशो न जाने न लभे च शर्म
प्रसीद देवेश जगन्निवास ॥daṁṣṭrākarālāni ca te mukhāni / dṛṣṭvaiva kālānalasannibhāni / diśo na jāne na labhe ca śarma / prasīda deveśa jagannivāsa
Your mouths, made terrible by their fangs, look like the fires that burn at the end of time. Just seeing them, I lose all sense of direction and find no relief. Have mercy, lord of gods, home of the world.
दाढ़ों से भयानक तुम्हारे मुख प्रलय की आग जैसे दिखते हैं। उन्हें देखते ही मुझे दिशाओं का भान नहीं रहता और कहीं चैन नहीं मिलता। प्रसन्न हो जाओ, देवेश, जगन्निवास।
- 11.26
अमी च त्वां धृतराष्ट्रस्य पुत्राः
सर्वे सहैवावनिपालसङ्घैः ।
भीष्मो द्रोणः सूतपुत्रस्तथासौ
सहास्मदीयैरपि योधमुख्यैः ॥amī ca tvāṁ dhṛtarāṣṭrasya putrāḥ / sarve sahaivāvanipālasaṅghaiḥ / bhīṣmo droṇaḥ sūtaputrastathāsau / sahāsmadīyairapi yodhamukhyaiḥ
And these sons of Dhritarashtra, every one of them, along with their crowds of allied kings, and Bhishma, Drona and that son of a charioteer, together with our own chief warriors as well —
और ये धृतराष्ट्र के पुत्र, सब के सब, अपने साथ के राजाओं के समूहों सहित, और भीष्म, द्रोण तथा वह सूतपुत्र, हमारे अपने प्रमुख योद्धाओं के साथ भी —
- 11.27
वक्त्राणि ते त्वरमाणा विशन्ति
दंष्ट्राकरालानि भयानकानि ।
केचिद्विलग्ना दशनान्तरेषु
सन्दृश्यन्ते चूर्णितैरुत्तमाङ्गैः ॥vaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti / daṁṣṭrākarālāni bhayānakāni / kecidvilagnā daśanāntareṣu / sandṛśyante cūrṇitairuttamāṅgaiḥ
— they are rushing headlong into your mouths, which are fanged and horrifying. Some can be seen caught between your teeth, their heads already ground to powder.
— वे सब भागते हुए तुम्हारे उन मुखों में घुस रहे हैं, जो दाढ़ों से भयानक हैं। कुछ तो दाँतों के बीच फँसे दिखाई देते हैं, उनके सिर चूर-चूर हो चुके हैं।
- 11.28
यथा नदीनां बहवोऽम्बुवेगाः
समुद्रमेवाभिमुखा द्रवन्ति ।
तथा तवामी नरलोकवीरा
विशन्ति वक्त्राण्यभिविज्वलन्ति ॥yathā nadīnāṁ bahavo’mbuvegāḥ / samudramevābhimukhā dravanti / tathā tavāmī naralokavīrā / viśanti vaktrāṇyabhivijvalanti
As the many rushing currents of rivers run straight for the sea, so these heroes of the human world pour into your mouths, which blaze as they come.
जैसे नदियों की अनेक तेज़ धाराएँ सीधी समुद्र की ओर दौड़ती हैं, वैसे ही मनुष्य लोक के ये वीर तुम्हारे धधकते मुखों में समाते जा रहे हैं।
- 11.29
यथा प्रदीप्तं ज्वलनं पतङ्गा
विशन्ति नाशाय समृद्धवेगाः ।
तथैव नाशाय विशन्ति लोका
स्तवापि वक्त्राणि समृद्धवेगाः ॥yathā pradīptaṁ jvalanaṁ pataṅgā / viśanti nāśāya samṛddhavegāḥ / tathaiva nāśāya viśanti lokā / stavāpi vaktrāṇi samṛddhavegāḥ
As moths fly at full speed into a burning flame and are destroyed, so these worlds rush at full speed into your mouths and are destroyed.
जैसे पतंगे पूरी गति से जलती लौ में घुसकर नष्ट हो जाते हैं, वैसे ही ये लोक पूरी गति से तुम्हारे मुखों में घुसकर नष्ट हो रहे हैं।
- 11.30
लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्ता
ल्लोकान्समग्रान्वदनैर्ज्वलद्भिः ।
तेजोभिरापूर्य जगत्समग्रं
भासस्तवोग्राः प्रतपन्ति विष्णो ॥lelihyase grasamānaḥ samantā / llokānsamagrānvadanairjvaladbhiḥ / tejobhirāpūrya jagatsamagraṁ / bhāsastavogrāḥ pratapanti viṣṇo
You are licking them up, swallowing whole worlds from every side with your flaming mouths. Your fierce rays fill the entire universe and scorch it, Vishnu.
तुम उन्हें चाट रहे हो, अपने जलते मुखों से चारों ओर से पूरे लोकों को निगल रहे हो। विष्णु, तुम्हारी उग्र किरणें सारे जगत को तेज से भरकर तपा रही हैं।
- 11.31
आख्याहि मे को भवानुग्ररूपो
नमोऽस्तु ते देववर प्रसीद ।
विज्ञातुमिच्छामि भवन्तमाद्यं
न हि प्रजानामि तव प्रवृत्तिम् ॥ākhyāhi me ko bhavānugrarūpo / namo’stu te devavara prasīda / vijñātumicchāmi bhavantamādyaṁ / na hi prajānāmi tava pravṛttim
Tell me who you are, you of this savage form. I bow to you; be kind to me, best of gods. I want to understand you, the first of all, because I cannot grasp what you are doing.
मुझे बताओ, इस उग्र रूप वाले तुम कौन हो। तुम्हें नमस्कार है; प्रसन्न हो जाओ, देवों में श्रेष्ठ। मैं तुम्हें, आदिपुरुष को, जानना चाहता हूँ, क्योंकि तुम्हारी यह प्रवृत्ति मेरी समझ में नहीं आती।
श्रीभगवानुवाचश्रीभगवान् बोले
11.32कालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धो
लोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः ।
ऋतेऽपि त्वां न भविष्यन्ति सर्वे
येऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः ॥kālo’smi lokakṣayakṛtpravṛddho / lokānsamāhartumiha pravṛttaḥ / ṛte’pi tvāṁ na bhaviṣyanti sarve / ye’vasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ
I am Time, grown full, the destroyer of worlds, and I have come out here to gather the worlds in. Even without you, all these warriors drawn up in the opposing ranks will cease to exist.
मैं काल हूँ, पूरी तरह बढ़ा हुआ, लोकों का नाश करने वाला, और यहाँ लोकों को समेटने निकला हूँ। तुम्हारे बिना भी, सामने की पंक्तियों में खड़े ये सारे योद्धा नहीं बचेंगे।
- 11.33
तस्मात्त्वमुत्तिष्ठ यशो लभस्व
जित्वा शत्रून् भुङ्क्ष्व राज्यं समृद्धम् ।
मयैवैते निहताः पूर्वमेव
निमित्तमात्रं भव सव्यसाचिन् ॥tasmāttvamuttiṣṭha yaśo labhasva / jitvā śatrūn bhuṅkṣva rājyaṁ samṛddham / mayaivaite nihatāḥ pūrvameva / nimittamātraṁ bhava savyasācin
So stand up and win renown. Defeat your enemies and enjoy a kingdom that prospers. These men have already been killed by me. Be nothing more than the instrument, Savyasachin.
इसलिए उठो और यश पाओ। शत्रुओं को जीतकर समृद्ध राज्य भोगो। ये सब तो पहले ही मेरे हाथों मारे जा चुके हैं। सव्यसाचिन्, तुम केवल निमित्त बन जाओ।
- 11.34
द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं च
कर्णं तथान्यानपि योधवीरान् ।
मया हतांस्त्वं जहि मा व्यथिष्ठा
युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान् ॥droṇaṁ ca bhīṣmaṁ ca jayadrathaṁ ca / karṇaṁ tathānyānapi yodhavīrān / mayā hatāṁstvaṁ jahi mā vyathiṣṭhā / yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān
Drona, Bhishma, Jayadratha, Karna and the other warrior heroes as well have already been killed by me. Strike them down; do not falter. Fight, and you will beat your rivals in the battle.
द्रोण, भीष्म, जयद्रथ, कर्ण और दूसरे वीर योद्धा भी मेरे हाथों पहले ही मारे जा चुके हैं। तुम उन्हें मारो, घबराओ मत। लड़ो, और युद्ध में अपने प्रतिद्वंद्वियों को जीत लोगे।
सञ्जय उवाचसञ्जय बोले
11.35एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्य
कृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी ।
नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णं
सगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य ॥etacchrutvā vacanaṁ keśavasya / kṛtāñjalirvepamānaḥ kirīṭī / namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṁ / sagadgadaṁ bhītabhītaḥ praṇamya
Hearing these words of Keshava, the crowned one folded his hands and trembled. He bowed again, and badly frightened, he spoke to Krishna once more in a choked voice.
केशव के ये वचन सुनकर किरीटी हाथ जोड़े काँपने लगा। उसने फिर प्रणाम किया और बुरी तरह डरे हुए, रुँधे गले से कृष्ण से कहा।
अर्जुन उवाचअर्जुन बोले
11.36स्थाने हृषीकेश तव प्रकीर्त्या
जगत्प्रहृष्यत्यनुरज्यते च ।
रक्षांसि भीतानि दिशो द्रवन्ति
सर्वे नमस्यन्ति च सिद्धसङ्घाः ॥sthāne hṛṣīkeśa tava prakīrtyā / jagatprahṛṣyatyanurajyate ca / rakṣāṁsi bhītāni diśo dravanti / sarve namasyanti ca siddhasaṅghāḥ
It is right, Hrishikesha, that the world rejoices at your fame and is drawn to you. The demons scatter in fear to every direction, and all the crowds of perfected ones bow to you.
हृषीकेश, यह उचित ही है कि तुम्हारी कीर्ति से जगत हर्षित होता है और तुमसे प्रेम करता है। राक्षस डरकर सब दिशाओं में भाग रहे हैं, और सिद्धों के सारे समूह तुम्हें प्रणाम कर रहे हैं।
- 11.37
कस्माच्च ते न नमेरन्महात्मन्
गरीयसे ब्रह्मणोऽप्यादिकर्त्रे ।
अनन्त देवेश जगन्निवास
त्वमक्षरं सदसत्तत्परं यत् ॥kasmācca te na nameranmahātman / garīyase brahmaṇo’pyādikartre / ananta deveśa jagannivāsa / tvamakṣaraṁ sadasattatparaṁ yat
And why should they not bow to you, great one, weightier even than Brahma, the first maker? Endless one, lord of gods, home of the world, you are the imperishable: what is, what is not, and what lies beyond both.
और वे तुम्हें प्रणाम क्यों न करें, महात्मन्, जो ब्रह्मा से भी बड़े और आदि रचयिता हो? हे अनंत, हे देवेश, हे जगन्निवास, तुम्हीं अक्षर हो — सत् भी, असत् भी, और उन दोनों से परे जो है वह भी।
- 11.38
त्वमादिदेवः पुरुषः पुराणस्
त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम् ।
वेत्तासि वेद्यं च परं च धाम
त्वया ततं विश्वमनन्तरूप ॥tvamādidevaḥ puruṣaḥ purāṇas / tvamasya viśvasya paraṁ nidhānam / vettāsi vedyaṁ ca paraṁ ca dhāma / tvayā tataṁ viśvamanantarūpa
You are the first god, the ancient Person. You are the final resting place of all this. You are the knower, the thing to be known, and the highest dwelling. The universe is spread out by you, endless in form.
तुम आदिदेव हो, पुरातन पुरुष। तुम इस सारे विश्व का परम आश्रय हो। तुम्हीं जानने वाले हो, तुम्हीं जानने योग्य, और तुम्हीं परम धाम। हे अनंतरूप, यह सारा विश्व तुमसे ही फैला हुआ है।
- 11.39
वायुर्यमोऽग्निर्वरुणः शशाङ्कः
प्रजापतिस्त्वं प्रपितामहश्च ।
नमो नमस्तेऽस्तु सहस्रकृत्वः
पुनश्च भूयोऽपि नमो नमस्ते ॥vāyuryamo’gnirvaruṇaḥ śaśāṅkaḥ / prajāpatistvaṁ prapitāmahaśca / namo namaste’stu sahasrakṛtvaḥ / punaśca bhūyo’pi namo namaste
You are Vayu and Yama, Agni and Varuna, the moon, Prajapati, and the great-grandfather of all. Salutation to you a thousand times over, and then again and again, salutation, salutation to you.
तुम वायु हो, यम हो, अग्नि, वरुण और चंद्रमा हो; तुम प्रजापति हो और सबके प्रपितामह हो। तुम्हें हज़ार बार नमस्कार, और फिर-फिर नमस्कार, नमस्कार।
- 11.40
नमः पुरस्तादथ पृष्ठतस्ते
नमोऽस्तु ते सर्वत एव सर्व ।
अनन्तवीर्यामितविक्रमस्त्वं
सर्वं समाप्नोषि ततोऽसि सर्वः ॥namaḥ purastādatha pṛṣṭhataste / namo’stu te sarvata eva sarva / anantavīryāmitavikramastvaṁ / sarvaṁ samāpnoṣi tato’si sarvaḥ
Salutation to you from in front and from behind; salutation to you from every side, you who are everything. Your strength has no end and your stride no measure. You reach into all things, and so you are all things.
तुम्हें आगे से नमस्कार और पीछे से भी नमस्कार; हर ओर से तुम्हें नमस्कार, क्योंकि सब कुछ तुम्हीं हो। तुम्हारा पराक्रम अनंत है और शक्ति अपार। तुम सबमें व्याप्त हो, इसीलिए तुम्हीं सब कुछ हो।
- 11.41
सखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तं
हे कृष्ण हे यादव हे सखेति ।
अजानता महिमानं तवेदं
मया प्रमादात्प्रणयेन वापि ॥sakheti matvā prasabhaṁ yaduktaṁ / he kṛṣṇa he yādava he sakheti / ajānatā mahimānaṁ tavedaṁ / mayā pramādātpraṇayena vāpi
Whatever I blurted out, taking you for a friend — 'Hey Krishna, hey Yadava, hey friend' — not knowing this greatness of yours, whether out of carelessness or out of affection,
तुम्हें केवल मित्र मानकर मैंने जो कुछ बेधड़क कह दिया — 'अरे कृष्ण, अरे यादव, अरे मित्र' — तुम्हारी इस महिमा को जाने बिना, लापरवाही से या प्रेम से भी,
- 11.42
यच्चावहासार्थमसत्कृतोऽसि
विहारशय्यासनभोजनेषु ।
एकोऽथवाप्यच्युत तत्समक्षं
तत्क्षामये त्वामहमप्रमेयम् ॥yaccāvahāsārthamasatkṛto’si / vihāraśayyāsanabhojaneṣu / eko’thavāpyacyuta tatsamakṣaṁ / tatkṣāmaye tvāmahamaprameyam
and however I slighted you to raise a laugh, at play, at rest, sitting or eating, alone or in front of others, Achyuta — for all of that I ask your pardon, immeasurable one.
और हँसी-मज़ाक में जो मैंने तुम्हारा अनादर किया — खेलते हुए, लेटे हुए, बैठे हुए या खाते समय, अकेले में या दूसरों के सामने — अच्युत, उस सबके लिए मैं तुमसे, अप्रमेय से, क्षमा माँगता हूँ।
- 11.43
पितासि लोकस्य चराचरस्य
त्वमस्य पूज्यश्च गुरुर्गरीयान् ।
न त्वत्समोऽस्त्यभ्यधिकः कुतोऽन्यो
लोकत्रयेऽप्यप्रतिमप्रभाव ॥pitāsi lokasya carācarasya / tvamasya pūjyaśca gururgarīyān / na tvatsamo’styabhyadhikaḥ kuto’nyo / lokatraye’pyapratimaprabhāva
You are the father of this world, of all that moves and all that does not, its object of worship, its teacher, weightier than any. Matchless in power, no one equals you; who in the three worlds could surpass you?
तुम इस जगत के पिता हो — चर और अचर, सबके। तुम्हीं इसके पूज्य हो, गुरु हो, सबसे बड़े हो। हे अप्रतिम प्रभाव वाले, तीनों लोकों में भी तुम्हारे समान कोई नहीं, फिर तुमसे बढ़कर कोई कैसे होगा?
- 11.44
तस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायं
प्रसादये त्वामहमीशमीड्यम् ।
पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युः
प्रियः प्रियायार्हसि देव सोढुम् ॥tasmātpraṇamya praṇidhāya kāyaṁ / prasādaye tvāmahamīśamīḍyam / piteva putrasya sakheva sakhyuḥ / priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum
So I bow down, laying my body flat on the ground, and ask your favour, lord worthy of praise. As a father bears with a son, a friend with a friend, a lover with the beloved, bear with me, God.
इसलिए मैं प्रणाम करके, शरीर को ज़मीन पर टिकाकर, तुम स्तुति-योग्य ईश्वर से कृपा माँगता हूँ। जैसे पिता पुत्र को, मित्र मित्र को, प्रेमी अपने प्रिय को सह लेता है, वैसे ही देव, तुम मुझे सह लो।
- 11.45
अदृष्टपूर्वं हृषितोऽस्मि दृष्ट्वा
भयेन च प्रव्यथितं मनो मे ।
तदेव मे दर्शय देव रूपं
प्रसीद देवेश जगन्निवास ॥adṛṣṭapūrvaṁ hṛṣito’smi dṛṣṭvā / bhayena ca pravyathitaṁ mano me / tadeva me darśaya deva rūpaṁ / prasīda deveśa jagannivāsa
I am thrilled to have seen what no one had seen before, and at the same time my mind is shaking with fear. Show me that earlier form of yours, God. Be kind, lord of gods, home of the world.
जो पहले कभी किसी ने नहीं देखा, उसे देखकर मैं रोमांचित हूँ, और साथ ही मेरा मन डर से काँप रहा है। देव, मुझे वही पहला रूप दिखा दो। प्रसन्न हो जाओ, देवेश, जगन्निवास।
- 11.46
किरीटिनं गदिनं चक्रहस्त
मिच्छामि त्वां द्रष्टुमहं तथैव ।
तेनैव रूपेण चतुर्भुजेन
सहस्रबाहो भव विश्वमूर्ते ॥kirīṭinaṁ gadinaṁ cakrahasta / micchāmi tvāṁ draṣṭumahaṁ tathaiva / tenaiva rūpeṇa caturbhujena / sahasrabāho bhava viśvamūrte
I want to see you exactly as you were: crowned, carrying the mace, the discus in your hand. Take on that four-armed form again, you of the thousand arms, you whose body is the universe.
मैं तुम्हें वैसा ही देखना चाहता हूँ — मुकुट पहने, गदा लिए, हाथ में चक्र लिए। हे सहस्रबाहु, हे विश्वमूर्ते, फिर उसी चतुर्भुज रूप में आ जाओ।
श्रीभगवानुवाचश्रीभगवान् बोले
11.47मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदं
रूपं परं दर्शितमात्मयोगात् ।
तेजोमयं विश्वमनन्तमाद्यं
यन्मे त्वदन्येन न दृष्टपूर्वम् ॥mayā prasannena tavārjunedaṁ / rūpaṁ paraṁ darśitamātmayogāt / tejomayaṁ viśvamanantamādyaṁ / yanme tvadanyena na dṛṣṭapūrvam
Pleased with you, Arjuna, I have shown you by my own power this supreme form of mine: made of light, universal, endless, the first of all — which no one but you has ever seen.
अर्जुन, तुमसे प्रसन्न होकर मैंने अपनी ही योगशक्ति से तुम्हें अपना यह परम रूप दिखाया है — तेज से बना, विश्वव्यापी, अनंत, आदि — जिसे तुम्हारे सिवा किसी ने पहले नहीं देखा।
- 11.48
न वेदयज्ञाध्ययनैर्न दानै
र्न च क्रियाभिर्न तपोभिरुग्रैः ।
एवंरूपः शक्य अहं नृलोके
द्रष्टुं त्वदन्येन कुरुप्रवीर ॥na vedayajñādhyayanairna dānai / rna ca kriyābhirna tapobhirugraiḥ / evaṁrūpaḥ śakya ahaṁ nṛloke / draṣṭuṁ tvadanyena kurupravīra
Not by study of the Vedas or by sacrifice, not by gifts, not by rituals, not by harsh austerities can I be seen in this form in the world of men by anyone but you, great warrior of the Kurus.
वेदों के अध्ययन से नहीं, यज्ञ से नहीं, दान से नहीं, कर्मकांडों से नहीं, कठोर तपों से भी नहीं — कुरुश्रेष्ठ वीर, इस रूप में मुझे मनुष्य लोक में तुम्हारे सिवा कोई नहीं देख सकता।
- 11.49
मा ते व्यथा मा च विमूढभावो
दृष्ट्वा रूपं घोरमीदृङ्ममेदम् ।
व्यपेतभीः प्रीतमनाः पुनस्त्वं
तदेव मे रूपमिदं प्रपश्य ॥mā te vyathā mā ca vimūḍhabhāvo / dṛṣṭvā rūpaṁ ghoramīdṛṅmamedam / vyapetabhīḥ prītamanāḥ punastvaṁ / tadeva me rūpamidaṁ prapaśya
Do not be afraid, and do not be bewildered, now that you have seen this terrible form of mine. Let your fear go, let your mind be glad, and look again at that other form of mine.
मेरा यह भयानक रूप देखकर न डरो और न घबराओ। डर को जाने दो, मन को प्रसन्न करो, और मेरे उसी पहले रूप को फिर से देखो।
सञ्जय उवाचसञ्जय बोले
11.50इत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वा
स्वकं रूपं दर्शयामास भूयः ।
आश्वासयामास च भीतमेनं
भूत्वा पुनः सौम्यवपुर्महात्मा ॥ityarjunaṁ vāsudevastathoktvā / svakaṁ rūpaṁ darśayāmāsa bhūyaḥ / āśvāsayāmāsa ca bhītamenaṁ / bhūtvā punaḥ saumyavapurmahātmā
Having spoken to Arjuna in this way, Vasudeva showed him his own form again, and the great one, taking on a gentle body once more, calmed him in his fear.
अर्जुन से ऐसा कहकर वासुदेव ने उसे फिर अपना वही रूप दिखाया, और उस महात्मा ने दोबारा सौम्य शरीर धारण करके डरे हुए अर्जुन को ढाढ़स बँधाया।
अर्जुन उवाचअर्जुन बोले
11.51दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तव सौम्यं जनार्दन ।
इदानीमस्मि संवृत्तः सचेताः प्रकृतिं गतः ॥dṛṣṭvedaṁ mānuṣaṁ rūpaṁ tava saumyaṁ janārdana / idānīmasmi saṁvṛttaḥ sacetāḥ prakṛtiṁ gataḥ
Seeing this gentle human form of yours, Janardana, I have now come back to myself. My mind is steady again and I have returned to my normal state.
जनार्दन, तुम्हारा यह सौम्य मनुष्य रूप देखकर अब मैं अपने आप में लौट आया हूँ। मेरा मन ठिकाने आ गया है और मैं फिर सहज हो गया हूँ।
श्रीभगवानुवाचश्रीभगवान् बोले
11.52सुदुर्दर्शमिदं रूपं दृष्टवानसि यन्मम ।
देवा अप्यस्य रूपस्य नित्यं दर्शनकाङ्क्षिणः ॥sudurdarśamidaṁ rūpaṁ dṛṣṭavānasi yanmama / devā apyasya rūpasya nityaṁ darśanakāṅkṣiṇaḥ
This form of mine that you have just seen is extremely hard to see. Even the gods are forever longing for a single glimpse of this form.
मेरा यह रूप जो तुमने देखा, उसे देख पाना बहुत कठिन है। इस रूप के दर्शन की चाह तो देवता भी सदा करते रहते हैं।
- 11.53
नाहं वेदैर्न तपसा न दानेन न चेज्यया ।
शक्य एवंविधो द्रष्टुं दृष्टवानसि मां यथा ॥nāhaṁ vedairna tapasā na dānena na cejyayā / śakya evaṁvidho draṣṭuṁ dṛṣṭavānasi māṁ yathā
Not by the Vedas, not by austerity, not by giving, not by sacrifice can I be seen in the form in which you have just now seen me.
वेदों से नहीं, तप से नहीं, दान से नहीं, यज्ञ से भी नहीं — जिस रूप में तुमने मुझे अभी देखा, उस रूप में मुझे देखा नहीं जा सकता।
- 11.54
भक्त्या त्वनन्यया शक्य अहमेवंविधोऽर्जुन ।
ज्ञातुं द्रष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परन्तप ॥bhaktyā tvananyayā śakya ahamevaṁvidho’rjuna / jñātuṁ draṣṭuṁ ca tattvena praveṣṭuṁ ca parantapa
But by devotion that turns nowhere else, Arjuna, I can be known in this form, and seen as I really am, and entered into, Parantapa.
पर अनन्य भक्ति से, अर्जुन, मुझे इस रूप में जाना जा सकता है, जैसा मैं हूँ वैसा देखा जा सकता है, और मुझमें प्रवेश भी किया जा सकता है, परंतप।
- 11.55
मत्कर्मकृन्मत्परमो मद्भक्तः सङ्गवर्जितः ।
निर्वैरः सर्वभूतेषु यः स मामेति पाण्डव ॥matkarmakṛnmatparamo madbhaktaḥ saṅgavarjitaḥ / nirvairaḥ sarvabhūteṣu yaḥ sa māmeti pāṇḍava
The one who works for me, who holds me as the highest, who is devoted to me, who has let go of attachment and bears no hatred towards any living being — that one comes to me, Pandava.
जो मेरे लिए काम करता है, मुझे ही सर्वोच्च मानता है, मेरा भक्त है, आसक्ति छोड़ चुका है और किसी भी प्राणी से बैर नहीं रखता — पांडव, वही मुझ तक पहुँचता है।
संस्कृत पाठ प्रकाशित ग्रंथों से लिया गया और श्लोक-दर-श्लोक मिलाया गया; उच्चारण देवनागरी से बनाया गया। अंग्रेज़ी और हिंदी अनुवाद ट्रस्ट के अपने हैं।
अठारह अध्याय
आगे कहाँ जाएँ
