॥ श्रीकृष्णाय नमः ॥  ·  स्थापना 3 अक्टूबर 1968 · हांसी, हरियाणा
मंदिर समय+91 94163 15729
रथ पर श्रीकृष्ण, उपदेश की मुद्रा में उठा हुआ हाथ, चित्र के किनारे अर्जुन

18 में से अध्याय 7 · 30 श्लोक

ज्ञानविज्ञानयोगज्ञान और विज्ञान

वह सूत्र जिसमें यह सब पिरोया है; चार प्रकार के भक्त जो ईश्वर की ओर मुड़ते हैं।

चित्र 7 — ज्ञान विज्ञान योग: हृदय से जानना
  1. श्रीभगवानुवाचश्रीभगवान् बोले

    7.1

    मय्यासक्तमनाः पार्थ योगं युञ्जन्मदाश्रयः ।
    असंशयं समग्रं मां यथा ज्ञास्यसि तच्छृणु ॥

    mayyāsaktamanāḥ pārtha yogaṁ yuñjanmadāśrayaḥ / asaṁśayaṁ samagraṁ māṁ yathā jñāsyasi tacchṛṇu

    With your mind fixed on me, Partha, practising yoga and taking refuge in me, hear how you will come to know me completely and without any doubt.

    हे पार्थ, मुझमें मन लगाकर, मेरा आश्रय लेकर योग का अभ्यास करते हुए सुनो कि तुम मुझे पूर्ण रूप से और बिना किसी संशय के कैसे जान सकोगे।

  2. 7.2

    ज्ञानं तेऽहं सविज्ञानमिदं वक्ष्याम्यशेषतः ।
    यज्ज्ञात्वा नेह भूयोऽन्यज्ज्ञातव्यमवशिष्यते ॥

    jñānaṁ te’haṁ savijñānamidaṁ vakṣyāmyaśeṣataḥ / yajjñātvā neha bhūyo’nyajjñātavyamavaśiṣyate

    I will tell you this knowledge in full, together with its direct realisation. Once you know it, nothing further remains here that still needs to be known.

    मैं तुम्हें यह ज्ञान उसके प्रत्यक्ष अनुभव सहित पूरी तरह बताऊँगा। इसे जान लेने पर इस संसार में जानने योग्य और कुछ शेष नहीं रहता।

  3. 7.3

    मनुष्याणां सहस्रेषु कश्चिद्यतति सिद्धये ।
    यततामपि सिद्धानां कश्चिन्मां वेत्ति तत्त्वतः ॥

    manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścidyatati siddhaye / yatatāmapi siddhānāṁ kaścinmāṁ vetti tattvataḥ

    Among thousands of people, hardly one strives for perfection. And among those who strive and reach it, hardly one comes to know me as I truly am.

    हज़ारों मनुष्यों में कोई एक सिद्धि के लिए प्रयत्न करता है, और प्रयत्न करने वाले सिद्धों में भी कोई एक ही मुझे यथार्थ रूप में जान पाता है।

  4. 7.4

    भूमिरापोऽनलो वायुः खं मनो बुद्धिरेव च ।
    अहङ्कार इतीयं मे भिन्ना प्रकृतिरष्टधा ॥

    bhūmirāpo’nalo vāyuḥ khaṁ mano buddhireva ca / ahaṅkāra itīyaṁ me bhinnā prakṛtiraṣṭadhā

    Earth, water, fire, air, space, mind, intellect and the sense of I — this is my prakriti, divided into eight parts.

    पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु, आकाश, मन, बुद्धि और अहंकार — यही मेरी आठ भागों में विभाजित प्रकृति है।

  5. 7.5

    अपरेयमितस्त्वन्यां प्रकृतिं विद्धि मे पराम् ।
    जीवभूतां महाबाहो ययेदं धार्यते जगत् ॥

    apareyamitastvanyāṁ prakṛtiṁ viddhi me parām / jīvabhūtāṁ mahābāho yayedaṁ dhāryate jagat

    That prakriti is the lower one. Know that I have another, a higher prakriti, Mahabaho — the living principle by which this whole world is held together.

    यह मेरी अपरा प्रकृति है। हे महाबाहो, इससे भिन्न मेरी एक परा प्रकृति भी जानो, जो जीव रूप है और जिसके द्वारा यह सारा जगत धारण किया जाता है।

  6. 7.6

    एतद्योनीनि भूतानि सर्वाणीत्युपधारय ।
    अहं कृत्स्नस्य जगतः प्रभवः प्रलयस्तथा ॥

    etadyonīni bhūtāni sarvāṇītyupadhāraya / ahaṁ kṛtsnasya jagataḥ prabhavaḥ pralayastathā

    Understand that all beings have their origin in these two. I am the source of this entire world, and I am its dissolution as well.

    जान लो कि सभी प्राणी इन्हीं दोनों प्रकृतियों से उत्पन्न होते हैं। मैं ही इस सम्पूर्ण जगत का उद्भव हूँ और मैं ही इसका प्रलय हूँ।

  7. 7.7

    मत्तः परतरं नान्यत्किञ्चिदस्ति धनञ्जय ।
    मयि सर्वमिदं प्रोतं सूत्रे मणिगणा इव ॥

    mattaḥ parataraṁ nānyatkiñcidasti dhanañjaya / mayi sarvamidaṁ protaṁ sūtre maṇigaṇā iva

    There is nothing at all higher than me, Dhananjaya. All this is strung on me, the way rows of beads are strung on a single thread.

    हे धनंजय, मुझसे श्रेष्ठ और कुछ भी नहीं है। यह सब मुझमें उसी प्रकार पिरोया हुआ है जैसे धागे में मणियों की लड़ियाँ पिरोई जाती हैं।

  8. 7.8

    रसोऽहमप्सु कौन्तेय प्रभास्मि शशिसूर्ययोः ।
    प्रणवः सर्ववेदेषु शब्दः खे पौरुषं नृषु ॥

    raso’hamapsu kaunteya prabhāsmi śaśisūryayoḥ / praṇavaḥ sarvavedeṣu śabdaḥ khe pauruṣaṁ nṛṣu

    I am the taste in water, Kaunteya, and the light in the moon and the sun. I am Om in all the Vedas, sound in space, and the strength in men.

    हे कौन्तेय, मैं जल में रस हूँ, चन्द्रमा और सूर्य में प्रकाश हूँ। सब वेदों में ओंकार, आकाश में शब्द और मनुष्यों में पौरुष मैं ही हूँ।

  9. 7.9

    पुण्यो गन्धः पृथिव्यां च तेजश्चास्मि विभावसौ ।
    जीवनं सर्वभूतेषु तपश्चास्मि तपस्विषु ॥

    puṇyo gandhaḥ pṛthivyāṁ ca tejaścāsmi vibhāvasau / jīvanaṁ sarvabhūteṣu tapaścāsmi tapasviṣu

    I am the pure fragrance of the earth and the brightness in fire. I am the life in all beings, and the discipline of those who practise austerity.

    मैं पृथ्वी की पवित्र गंध हूँ और अग्नि का तेज हूँ। समस्त प्राणियों में जीवन और तपस्वियों में तप मैं ही हूँ।

  10. 7.10

    बीजं मां सर्वभूतानां विद्धि पार्थ सनातनम् ।
    बुद्धिर्बुद्धिमतामस्मि तेजस्तेजस्विनामहम् ॥

    bījaṁ māṁ sarvabhūtānāṁ viddhi pārtha sanātanam / buddhirbuddhimatāmasmi tejastejasvināmaham

    Know me, Partha, as the eternal seed of all beings. I am the intelligence of the intelligent and the brilliance of those who shine.

    हे पार्थ, मुझे समस्त प्राणियों का सनातन बीज जानो। बुद्धिमानों की बुद्धि और तेजस्वियों का तेज मैं ही हूँ।

  11. 7.11

    बलं बलवतां चाहं कामरागविवर्जितम् ।
    धर्माविरुद्धो भूतेषु कामोऽस्मि भरतर्षभ ॥

    balaṁ balavatāṁ cāhaṁ kāmarāgavivarjitam / dharmāviruddho bhūteṣu kāmo’smi bharatarṣabha

    I am the strength of the strong, free of desire and craving. In all beings I am the desire that does not run against dharma, Bharatarshabha.

    मैं बलवानों का वह बल हूँ जो काम और आसक्ति से रहित है। हे भरतर्षभ, प्राणियों में जो कामना धर्म के विरुद्ध नहीं है, वह मैं हूँ।

  12. 7.12

    ये चैव सात्त्विका भावा राजसास्तामसाश्च ये ।
    मत्त एवेति तान्विद्धि न त्वहं तेषु ते मयि ॥

    ye caiva sāttvikā bhāvā rājasāstāmasāśca ye / matta eveti tānviddhi na tvahaṁ teṣu te mayi

    Whatever states of being arise from sattva, rajas or tamas, know that they all come from me alone. I am not in them; they are in me.

    सात्त्विक, राजसिक और तामसिक — जितने भी भाव हैं, वे सब मुझसे ही उत्पन्न होते हैं। यह जान लो कि मैं उनमें नहीं हूँ, वे मुझमें हैं।

  13. 7.13

    त्रिभिर्गुणमयैर्भावैरेभिः सर्वमिदं जगत् ।
    मोहितं नाभिजानाति मामेभ्यः परमव्ययम् ॥

    tribhirguṇamayairbhāvairebhiḥ sarvamidaṁ jagat / mohitaṁ nābhijānāti māmebhyaḥ paramavyayam

    Deluded by these three states made of the gunas, this whole world does not recognise me, who stand beyond them and never change.

    इन तीन गुणों से बने भावों से मोहित होकर यह सारा जगत मुझे नहीं पहचानता, जो इनसे परे और अविनाशी हूँ।

  14. 7.14

    दैवी ह्येषा गुणमयी मम माया दुरत्यया ।
    मामेव ये प्रपद्यन्ते मायामेतां तरन्ति ते ॥

    daivī hyeṣā guṇamayī mama māyā duratyayā / māmeva ye prapadyante māyāmetāṁ taranti te

    This maya of mine, made of the gunas, is divine and hard to cross. But those who take refuge in me alone cross safely beyond it.

    गुणों से बनी हुई मेरी यह दैवी माया पार करना कठिन है। परन्तु जो केवल मेरी शरण लेते हैं, वे इस माया को पार कर जाते हैं।

  15. 7.15

    न मां दुष्कृतिनो मूढाः प्रपद्यन्ते नराधमाः ।
    माययापहृतज्ञाना आसुरं भावमाश्रिताः ॥

    na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ prapadyante narādhamāḥ / māyayāpahṛtajñānā āsuraṁ bhāvamāśritāḥ

    Wrongdoers, the deluded and the lowest among men do not take refuge in me. Their understanding is carried off by maya, and they hold to a demonic nature.

    दुष्कर्म करने वाले, मूढ़ और नराधम मेरी शरण नहीं लेते। माया ने उनका ज्ञान हर लिया है और वे आसुरी भाव का आश्रय लिए हुए हैं।

  16. 7.16

    चतुर्विधा भजन्ते मां जनाः सुकृतिनोऽर्जुन ।
    आर्तो जिज्ञासुरर्थार्थी ज्ञानी च भरतर्षभ ॥

    caturvidhā bhajante māṁ janāḥ sukṛtino’rjuna / ārto jijñāsurarthārthī jñānī ca bharatarṣabha

    Four kinds of good people worship me, Arjuna: the one in distress, the one who wants to understand, the one who seeks wealth, and the one who truly knows, Bharatarshabha.

    हे अर्जुन, चार प्रकार के पुण्यशील लोग मुझे भजते हैं — दुःखी, जिज्ञासु, अर्थ की कामना रखने वाला, और ज्ञानी, हे भरतर्षभ।

  17. 7.17

    तेषां ज्ञानी नित्ययुक्त एकभक्तिर्विशिष्यते ।
    प्रियो हि ज्ञानिनोऽत्यर्थमहं स च मम प्रियः ॥

    teṣāṁ jñānī nityayukta ekabhaktirviśiṣyate / priyo hi jñānino’tyarthamahaṁ sa ca mama priyaḥ

    Among them the one who knows stands out, always steady and devoted to me alone. I am very dear to such a person, and that person is dear to me.

    इनमें ज्ञानी श्रेष्ठ है, जो सदा युक्त रहता है और केवल मेरी ही भक्ति करता है। मैं उसे अत्यन्त प्रिय हूँ और वह मुझे प्रिय है।

  18. 7.18

    उदाराः सर्व एवैते ज्ञानी त्वात्मैव मे मतम् ।
    आस्थितः स हि युक्तात्मा मामेवानुत्तमां गतिम् ॥

    udārāḥ sarva evaite jñānī tvātmaiva me matam / āsthitaḥ sa hi yuktātmā māmevānuttamāṁ gatim

    All four of them are noble, but the one who knows I consider my very self. Steady in mind, that person has settled on me as the highest goal.

    ये सभी उदार हैं, परन्तु ज्ञानी को मैं अपना ही स्वरूप मानता हूँ। वह स्थिरचित्त होकर मुझ अनुत्तम गति में ही स्थित रहता है।

  19. 7.19

    बहूनां जन्मनामन्ते ज्ञानवान्मां प्रपद्यते ।
    वासुदेवः सर्वमिति स महात्मा सुदुर्लभः ॥

    bahūnāṁ janmanāmante jñānavānmāṁ prapadyate / vāsudevaḥ sarvamiti sa mahātmā sudurlabhaḥ

    After many births, the one who has come to know takes refuge in me, seeing that Vasudeva is everything. Such a great soul is very rare.

    अनेक जन्मों के अन्त में ज्ञानवान मनुष्य यह जानकर मेरी शरण आता है कि वासुदेव ही सब कुछ है। ऐसा महात्मा अत्यन्त दुर्लभ है।

  20. 7.20

    कामैस्तैस्तैर्हृतज्ञानाः प्रपद्यन्तेऽन्यदेवताः ।
    तं तं नियममास्थाय प्रकृत्या नियताः स्वया ॥

    kāmaistaistairhṛtajñānāḥ prapadyante’nyadevatāḥ / taṁ taṁ niyamamāsthāya prakṛtyā niyatāḥ svayā

    Those whose understanding is carried away by one desire or another turn to other deities, taking up this observance or that, held in place by their own nature.

    जिनका ज्ञान भाँति-भाँति की कामनाओं ने हर लिया है, वे अपने स्वभाव से बँधकर कोई न कोई नियम अपनाते हुए अन्य देवताओं की शरण जाते हैं।

  21. 7.21

    यो यो यां यां तनुं भक्तः श्रद्धयार्चितुमिच्छति ।
    तस्य तस्याचलां श्रद्धां तामेव विदधाम्यहम् ॥

    yo yo yāṁ yāṁ tanuṁ bhaktaḥ śraddhayārcitumicchati / tasya tasyācalāṁ śraddhāṁ tāmeva vidadhāmyaham

    Whatever form a devotee wishes to worship with faith, it is I who make that person's faith in it steady and unshaken.

    कोई भक्त श्रद्धा के साथ जिस-जिस रूप की पूजा करना चाहता है, उसकी उसी में श्रद्धा को मैं ही अचल कर देता हूँ।

  22. 7.22

    स तया श्रद्धया युक्तस्तस्याराधनमीहते ।
    लभते च ततः कामान्मयैव विहितान्हि तान् ॥

    sa tayā śraddhayā yuktastasyārādhanamīhate / labhate ca tataḥ kāmānmayaiva vihitānhi tān

    Joined to that faith, the person takes up the worship of that form and obtains from it what was wanted — though it is I alone who grant those things.

    उस श्रद्धा से युक्त होकर वह उसी की आराधना करता है और उससे अपनी कामनाएँ प्राप्त करता है, यद्यपि उन्हें देने वाला मैं ही हूँ।

  23. 7.23

    अन्तवत्तु फलं तेषां तद्भवत्यल्पमेधसाम् ।
    देवान्देवयजो यान्ति मद्भक्ता यान्ति मामपि ॥

    antavattu phalaṁ teṣāṁ tadbhavatyalpamedhasām / devāndevayajo yānti madbhaktā yānti māmapi

    But the fruit such people of small understanding gain comes to an end. Those who worship the deities go to the deities; my devotees come to me.

    परन्तु अल्पबुद्धि वालों को मिलने वाला वह फल नाशवान है। देवताओं की पूजा करने वाले देवताओं को प्राप्त होते हैं, और मेरे भक्त मुझे प्राप्त होते हैं।

  24. 7.24

    अव्यक्तं व्यक्तिमापन्नं मन्यन्ते मामबुद्धयः ।
    परं भावमजानन्तो ममाव्ययमनुत्तमम् ॥

    avyaktaṁ vyaktimāpannaṁ manyante māmabuddhayaḥ / paraṁ bhāvamajānanto mamāvyayamanuttamam

    The unthinking believe that I, the unmanifest, have taken on a manifest form. They do not know my higher nature, which is imperishable and beyond compare.

    अल्पबुद्धि लोग मुझ अव्यक्त को व्यक्त रूप धारण किया हुआ मानते हैं। वे मेरे उस परम भाव को नहीं जानते जो अविनाशी और अनुत्तम है।

  25. 7.25

    नाहं प्रकाशः सर्वस्य योगमायासमावृतः ।
    मूढोऽयं नाभिजानाति लोको मामजमव्ययम् ॥

    nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya yogamāyāsamāvṛtaḥ / mūḍho’yaṁ nābhijānāti loko māmajamavyayam

    I am not visible to everyone, for I am veiled by my yoga-maya. This deluded world does not recognise me as unborn and imperishable.

    योगमाया से आवृत होने के कारण मैं सबके सामने प्रकट नहीं हूँ। यह मोहग्रस्त संसार मुझे अजन्मा और अविनाशी रूप में नहीं पहचानता।

  26. 7.26

    वेदाहं समतीतानि वर्तमानानि चार्जुन ।
    भविष्याणि च भूतानि मां तु वेद न कश्चन ॥

    vedāhaṁ samatītāni vartamānāni cārjuna / bhaviṣyāṇi ca bhūtāni māṁ tu veda na kaścana

    I know the beings that have gone by, those that exist now, and those still to come, Arjuna. But no one at all knows me.

    हे अर्जुन, जो प्राणी बीत चुके हैं, जो अभी हैं और जो आगे होंगे, उन सबको मैं जानता हूँ। परन्तु मुझे कोई नहीं जानता।

  27. 7.27

    इच्छाद्वेषसमुत्थेन द्वन्द्वमोहेन भारत ।
    सर्वभूतानि सम्मोहं सर्गे यान्ति परन्तप ॥

    icchādveṣasamutthena dvandvamohena bhārata / sarvabhūtāni sammohaṁ sarge yānti parantapa

    Bharata, through the delusion of opposites that rises out of liking and disliking, all beings fall into deep confusion from the moment of birth, Parantapa.

    हे भारत, इच्छा और द्वेष से उत्पन्न द्वंद्व के मोह के कारण, हे परंतप, सभी प्राणी जन्म के समय ही गहरे मोह में पड़ जाते हैं।

  28. 7.28

    येषां त्वन्तगतं पापं जनानां पुण्यकर्मणाम् ।
    ते द्वन्द्वमोहनिर्मुक्ता भजन्ते मां दृढव्रताः ॥

    yeṣāṁ tvantagataṁ pāpaṁ janānāṁ puṇyakarmaṇām / te dvandvamohanirmuktā bhajante māṁ dṛḍhavratāḥ

    But those people of good deeds whose wrongdoing has come to an end are freed from the delusion of opposites. They worship me, firm in their resolve.

    परन्तु जिन पुण्यकर्मी लोगों का पाप समाप्त हो चुका है, वे द्वंद्व के मोह से मुक्त होकर दृढ़ संकल्प के साथ मेरा भजन करते हैं।

  29. 7.29

    जरामरणमोक्षाय मामाश्रित्य यतन्ति ये ।
    ते ब्रह्म तद्विदुः कृत्स्नमध्यात्मं कर्म चाखिलम् ॥

    jarāmaraṇamokṣāya māmāśritya yatanti ye / te brahma tadviduḥ kṛtsnamadhyātmaṁ karma cākhilam

    Those who take refuge in me and strive for freedom from old age and death come to know Brahman in full, the self within, and the whole of action.

    जो मेरा आश्रय लेकर जरा और मृत्यु से मुक्ति के लिए प्रयत्न करते हैं, वे उस ब्रह्म को पूर्ण रूप से, अध्यात्म को और सम्पूर्ण कर्म को जान लेते हैं।

  30. 7.30

    साधिभूताधिदैवं मां साधियज्ञं च ये विदुः ।
    प्रयाणकालेऽपि च मां ते विदुर्युक्तचेतसः ॥

    sādhibhūtādhidaivaṁ māṁ sādhiyajñaṁ ca ye viduḥ / prayāṇakāle’pi ca māṁ te viduryuktacetasaḥ

    Those who know me together with the material realm, the divine realm and the principle of sacrifice keep knowing me even at the hour of departure, their minds steady.

    जो मुझे अधिभूत, अधिदैव और अधियज्ञ सहित जानते हैं, वे स्थिर चित्त वाले लोग प्रयाण के समय भी मुझे जानते रहते हैं।

संस्कृत पाठ प्रकाशित ग्रंथों से लिया गया और श्लोक-दर-श्लोक मिलाया गया; उच्चारण देवनागरी से बनाया गया। अंग्रेज़ी और हिंदी अनुवाद ट्रस्ट के अपने हैं।

अठारह अध्याय

आगे कहाँ जाएँ

अध्याय से आगे।