
18 में से अध्याय 4 · 42 श्लोक
ज्ञानकर्मसंन्यासयोगज्ञान और कर्म-संन्यास
परंपरा से चली आई शिक्षा; न बाँधने वाला कर्म; ज्ञान जो अग्नि की भाँति शुद्ध करता है।

श्रीभगवानुवाचश्रीभगवान् बोले
4.1इमं विवस्वते योगं प्रोक्तवानहमव्ययम् ।
विवस्वान्मनवे प्राह मनुरिक्ष्वाकवेऽब्रवीत् ॥imaṁ vivasvate yogaṁ proktavānahamavyayam / vivasvānmanave prāha manurikṣvākave’bravīt
I taught this imperishable yoga to Vivasvan, the sun. Vivasvan passed it on to Manu, and Manu in turn told it to Ikshvaku.
यह अविनाशी योग मैंने सूर्य विवस्वान् को सिखाया। विवस्वान् ने इसे मनु को बताया, और मनु ने इक्ष्वाकु को।
- 4.2
एवं परम्पराप्राप्तमिमं राजर्षयो विदुः ।
स कालेनेह महता योगो नष्टः परन्तप ॥evaṁ paramparāprāptamimaṁ rājarṣayo viduḥ / sa kāleneha mahatā yogo naṣṭaḥ parantapa
Passed down in this unbroken line, the royal sages knew it, but over a long stretch of time the yoga was lost in this world, Arjuna.
इसी परम्परा से प्राप्त इस योग को राजर्षि जानते थे। पर लम्बे समय के बीतने से वह योग इस लोक में लुप्त हो गया, अर्जुन।
- 4.3
स एवायं मया तेऽद्य योगः प्रोक्तः पुरातनः ।
भक्तोऽसि मे सखा चेति रहस्यं ह्येतदुत्तमम् ॥sa evāyaṁ mayā te’dya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ / bhakto’si me sakhā ceti rahasyaṁ hyetaduttamam
That same ancient yoga is what I have told you today, because you are devoted to me and you are my friend. This is its highest secret.
वही प्राचीन योग आज मैंने तुमसे कहा है, क्योंकि तुम मेरे भक्त हो और मेरे मित्र भी। यही इसका सबसे बड़ा रहस्य है।
अर्जुन उवाचअर्जुन बोले
4.4अपरं भवतो जन्म परं जन्म विवस्वतः ।
कथमेतद्विजानीयां त्वमादौ प्रोक्तवानिति ॥aparaṁ bhavato janma paraṁ janma vivasvataḥ / kathametadvijānīyāṁ tvamādau proktavāniti
Your birth was later; the birth of Vivasvan was earlier. How am I to understand that you taught this at the beginning?
आपका जन्म बाद का है और विवस्वान् का जन्म पहले का। तो मैं यह कैसे समझूँ कि आदि में यह योग आपने ही कहा था?
श्रीभगवानुवाचश्रीभगवान् बोले
4.5बहूनि मे व्यतीतानि जन्मानि तव चार्जुन ।
तान्यहं वेद सर्वाणि न त्वं वेत्थ परन्तप ॥bahūni me vyatītāni janmāni tava cārjuna / tānyahaṁ veda sarvāṇi na tvaṁ vettha parantapa
Many births of mine have passed, Arjuna, and many of yours as well. I know them all; you do not know them.
मेरे बहुत से जन्म बीत चुके हैं, अर्जुन, और तुम्हारे भी। उन सबको मैं जानता हूँ, तुम नहीं जानते।
- 4.6
अजोऽपि सन्नव्ययात्मा भूतानामीश्वरोऽपि सन् ।
प्रकृतिं स्वामधिष्ठाय सम्भवाम्यात्ममायया ॥ajo’pi sannavyayātmā bhūtānāmīśvaro’pi san / prakṛtiṁ svāmadhiṣṭhāya sambhavāmyātmamāyayā
Though I am unborn and my being does not change, though I am the lord of all creatures, I take my stand on my own nature and come into being by my own maya.
यद्यपि मैं अजन्मा हूँ और मेरा स्वरूप कभी बदलता नहीं, यद्यपि मैं सब प्राणियों का ईश्वर हूँ, फिर भी अपनी प्रकृति में स्थित होकर मैं अपनी माया से प्रकट होता हूँ।
- 4.7
यदा यदा हि धर्मस्य ग्लानिर्भवति भारत ।
अभ्युत्थानमधर्मस्य तदात्मानं सृजाम्यहम् ॥yadā yadā hi dharmasya glānirbhavati bhārata / abhyutthānamadharmasya tadātmānaṁ sṛjāmyaham
Whenever dharma grows weak and what stands against dharma rises up, Bharata, at that time I send myself forth into the world.
जब-जब धर्म क्षीण होता है और अधर्म सिर उठाता है, भरत, तब-तब मैं स्वयं को प्रकट करता हूँ।
इस विषय मेंधर्म
- 4.8
परित्राणाय साधूनां विनाशाय च दुष्कृताम् ।
धर्मसंस्थापनार्थाय सम्भवामि युगे युगे ॥paritrāṇāya sādhūnāṁ vināśāya ca duṣkṛtām / dharmasaṁsthāpanārthāya sambhavāmi yuge yuge
To protect those who are good, to put an end to those who do harm, and to set dharma firmly in place again, I come into being age after age.
साधुओं की रक्षा के लिए, दुष्कर्म करने वालों के नाश के लिए, और धर्म को फिर से दृढ़ रूप से स्थापित करने के लिए मैं युग-युग में प्रकट होता हूँ।
इस विषय मेंधर्म
- 4.9
जन्म कर्म च मे दिव्यमेवं यो वेत्ति तत्त्वतः ।
त्यक्त्वा देहं पुनर्जन्म नैति मामेति सोऽर्जुन ॥janma karma ca me divyamevaṁ yo vetti tattvataḥ / tyaktvā dehaṁ punarjanma naiti māmeti so’rjuna
Whoever truly knows that my birth and my action are divine does not take birth again when the body is left behind. He comes to me, Arjuna.
मेरा जन्म और मेरा कर्म दिव्य है — जो इसे यथार्थ रूप से जान लेता है, वह देह छोड़ने पर फिर जन्म नहीं लेता, अर्जुन; वह मुझ तक पहुँचता है।
- 4.10
वीतरागभयक्रोधा मन्मया मामुपाश्रिताः ।
बहवो ज्ञानतपसा पूता मद्भावमागताः ॥vītarāgabhayakrodhā manmayā māmupāśritāḥ / bahavo jñānatapasā pūtā madbhāvamāgatāḥ
Free of passion, fear and anger, filled with me and taking refuge in me, many have been purified by the discipline of knowledge and have come to my own being.
राग, भय और क्रोध से मुक्त होकर, मुझमें ही रमे हुए और मेरा आश्रय लेकर, बहुत से लोग ज्ञान की तपस्या से शुद्ध होकर मेरे स्वरूप को प्राप्त हुए हैं।
- 4.11
ये यथा मां प्रपद्यन्ते तांस्तथैव भजाम्यहम् ।
मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः ॥ye yathā māṁ prapadyante tāṁstathaiva bhajāmyaham / mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ
In whatever way people come to me, in that same way I meet them. It is my path that they follow in every case, Partha.
लोग जिस भाव से मेरी शरण में आते हैं, उसी भाव से मैं उन्हें अपनाता हूँ। सब ओर से वे मेरे ही मार्ग पर चलते हैं, पार्थ।
- 4.12
काङ्क्षन्तः कर्मणां सिद्धिं यजन्त इह देवताः ।
क्षिप्रं हि मानुषे लोके सिद्धिर्भवति कर्मजा ॥kāṅkṣantaḥ karmaṇāṁ siddhiṁ yajanta iha devatāḥ / kṣipraṁ hi mānuṣe loke siddhirbhavati karmajā
Wanting their actions to succeed, people here make offerings to the gods, because in the human world success born of action comes quickly.
कर्मों की सिद्धि चाहने वाले लोग इस लोक में देवताओं की पूजा करते हैं, क्योंकि मनुष्य-लोक में कर्म से उपजी सिद्धि जल्दी मिल जाती है।
- 4.13
चातुर्वर्ण्यं मया सृष्टं गुणकर्मविभागशः ।
तस्य कर्तारमपि मां विद्ध्यकर्तारमव्ययम् ॥cāturvarṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ guṇakarmavibhāgaśaḥ / tasya kartāramapi māṁ viddhyakartāramavyayam
The fourfold order was brought forth by me, divided according to guna and action. Know me as its maker, and know also that I do not act and do not change.
चार वर्णों की रचना मैंने गुण और कर्म के विभाग के अनुसार की है। मुझे उसका कर्ता जानो, और यह भी जानो कि मैं अकर्ता हूँ और अविनाशी हूँ।
- 4.14
न मां कर्माणि लिम्पन्ति न मे कर्मफले स्पृहा ।
इति मां योऽभिजानाति कर्मभिर्न स बध्यते ॥na māṁ karmāṇi limpanti na me karmaphale spṛhā / iti māṁ yo’bhijānāti karmabhirna sa badhyate
Actions do not stain me, and I have no longing for the fruit of action. Whoever understands me in this way is not bound by his own actions.
कर्म मुझे लिप्त नहीं करते, और कर्म के फल में मेरी कोई चाह नहीं। जो मुझे इस रूप में जान लेता है, वह अपने कर्मों से नहीं बँधता।
- 4.15
एवं ज्ञात्वा कृतं कर्म पूर्वैरपि मुमुक्षुभिः ।
कुरु कर्मैव तस्मात्त्वं पूर्वैः पूर्वतरं कृतम् ॥evaṁ jñātvā kṛtaṁ karma pūrvairapi mumukṣubhiḥ / kuru karmaiva tasmāttvaṁ pūrvaiḥ pūrvataraṁ kṛtam
Knowing this, those of earlier times who sought freedom still did their work. So do your work as well, as it was done long ago by those before you.
यही जानकर पहले के मुमुक्षुओं ने भी कर्म किया था। इसलिए तुम भी कर्म करो, जैसे बहुत पहले तुमसे पूर्व के लोगों ने किया।
- 4.16
किं कर्म किमकर्मेति कवयोऽप्यत्र मोहिताः ।
तत्ते कर्म प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात् ॥kiṁ karma kimakarmeti kavayo’pyatra mohitāḥ / tatte karma pravakṣyāmi yajjñātvā mokṣyase’śubhāt
What is action and what is inaction? Even the wise are confused here. I will explain action to you, and knowing it you will be free of harm.
कर्म क्या है और अकर्म क्या है — इस विषय में बुद्धिमान भी मोह में पड़ जाते हैं। मैं तुम्हें कर्म बताऊँगा, जिसे जानकर तुम अशुभ से मुक्त हो जाओगे।
- 4.17
कर्मणो ह्यपि बोद्धव्यं बोद्धव्यं च विकर्मणः ।
अकर्मणश्च बोद्धव्यं गहना कर्मणो गतिः ॥karmaṇo hyapi boddhavyaṁ boddhavyaṁ ca vikarmaṇaḥ / akarmaṇaśca boddhavyaṁ gahanā karmaṇo gatiḥ
Action has to be understood, wrong action has to be understood, and inaction has to be understood as well. The way action works is hard to see.
कर्म को समझना ज़रूरी है, विकर्म को भी समझना ज़रूरी है, और अकर्म को भी। कर्म की गति गहन है।
- 4.18
कर्मण्यकर्म यः पश्येदकर्मणि च कर्म यः ।
स बुद्धिमान्मनुष्येषु स युक्तः कृत्स्नकर्मकृत् ॥karmaṇyakarma yaḥ paśyedakarmaṇi ca karma yaḥ / sa buddhimānmanuṣyeṣu sa yuktaḥ kṛtsnakarmakṛt
The one who sees inaction in action, and action in inaction, is wise among men. He is steady in yoga, and all his work is complete.
जो कर्म में अकर्म देखता है और अकर्म में कर्म, वही मनुष्यों में बुद्धिमान है। वह योग में स्थित है और उसका सारा कर्म पूरा है।
- 4.19
यस्य सर्वे समारम्भाः कामसङ्कल्पवर्जिताः ।
ज्ञानाग्निदग्धकर्माणं तमाहुः पण्डितं बुधाः ॥yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṅkalpavarjitāḥ / jñānāgnidagdhakarmāṇaṁ tamāhuḥ paṇḍitaṁ budhāḥ
The one whose every undertaking is free of desire and the plans that follow desire, whose actions are burnt away in the fire of knowledge, is called learned by the wise.
जिसके सारे कार्यारम्भ काम और उससे जुड़े संकल्प से रहित हैं, जिसके कर्म ज्ञान की अग्नि में जल चुके हैं, उसे ज्ञानी लोग पण्डित कहते हैं।
- 4.20
त्यक्त्वा कर्मफलासङ्गं नित्यतृप्तो निराश्रयः ।
कर्मण्यभिप्रवृत्तोऽपि नैव किञ्चित्करोति सः ॥tyaktvā karmaphalāsaṅgaṁ nityatṛpto nirāśrayaḥ / karmaṇyabhipravṛtto’pi naiva kiñcitkaroti saḥ
Having given up attachment to the fruit of action, always content and depending on nothing, such a person does nothing at all even when fully engaged in action.
कर्म के फल की आसक्ति छोड़कर, सदा तृप्त और किसी आश्रय से मुक्त — ऐसा व्यक्ति कर्म में पूरी तरह लगा रहकर भी कुछ नहीं करता।
- 4.21
निराशीर्यतचित्तात्मा त्यक्तसर्वपरिग्रहः ।
शारीरं केवलं कर्म कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम् ॥nirāśīryatacittātmā tyaktasarvaparigrahaḥ / śārīraṁ kevalaṁ karma kurvannāpnoti kilbiṣam
With no expectation, mind and self held steady, having let go of everything he owned, he does only the work the body requires and takes on no wrong.
जिसे कोई आशा नहीं, जिसका मन और स्वयं संयत है, जिसने सब संग्रह छोड़ दिया है — वह केवल शरीर से होने वाला कर्म करता हुआ किसी पाप को प्राप्त नहीं होता।
- 4.22
यदृच्छालाभसन्तुष्टो द्वन्द्वातीतो विमत्सरः ।
समः सिद्धावसिद्धौ च कृत्वापि न निबध्यते ॥yadṛcchālābhasantuṣṭo dvandvātīto vimatsaraḥ / samaḥ siddhāvasiddhau ca kṛtvāpi na nibadhyate
Content with whatever comes on its own, past the pairs of opposites, free of envy, and the same in success and failure, he acts and yet is not bound.
जो अपने आप मिल जाए उसी से संतुष्ट, द्वन्द्वों से परे, ईर्ष्या से रहित, और सफलता तथा असफलता में समान — वह कर्म करके भी नहीं बँधता।
- 4.23
गतसङ्गस्य मुक्तस्य ज्ञानावस्थितचेतसः ।
यज्ञायाचरतः कर्म समग्रं प्रविलीयते ॥gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ / yajñāyācarataḥ karma samagraṁ pravilīyate
For the one who is free of attachment, liberated, whose mind rests in knowledge, and who acts for the sake of yajna, all his action dissolves completely.
जिसकी आसक्ति चली गई, जो मुक्त है, जिसका चित्त ज्ञान में स्थित है, और जो यज्ञ के लिए कर्म करता है — उसका सारा कर्म पूरी तरह विलीन हो जाता है।
- 4.24
ब्रह्मार्पणं ब्रह्म हविर्ब्रह्माग्नौ ब्रह्मणा हुतम् ।
ब्रह्मैव तेन गन्तव्यं ब्रह्मकर्मसमाधिना ॥brahmārpaṇaṁ brahma havirbrahmāgnau brahmaṇā hutam / brahmaiva tena gantavyaṁ brahmakarmasamādhinā
The offering is Brahman, the oblation is Brahman, poured by Brahman into the fire of Brahman. Brahman alone is reached by the one whose action is absorbed in Brahman.
अर्पण ब्रह्म है, हवि ब्रह्म है, ब्रह्म के द्वारा ब्रह्म की अग्नि में डाली गई है। जिसका कर्म ब्रह्म में समाहित है, वह ब्रह्म को ही प्राप्त करता है।
- 4.25
दैवमेवापरे यज्ञं योगिनः पर्युपासते ।
ब्रह्माग्नावपरे यज्ञं यज्ञेनैवोपजुह्वति ॥daivamevāpare yajñaṁ yoginaḥ paryupāsate / brahmāgnāvapare yajñaṁ yajñenaivopajuhvati
Some yogis perform the yajna that is offered to the gods. Others pour the yajna itself as an offering into the fire of Brahman.
कुछ योगी देवताओं को लक्ष्य करके यज्ञ करते हैं। दूसरे ब्रह्म की अग्नि में यज्ञ को ही यज्ञ के द्वारा आहुति की तरह डालते हैं।
- 4.26
श्रोत्रादीनीन्द्रियाण्यन्ये संयमाग्निषु जुह्वति ।
शब्दादीन्विषयानन्य इन्द्रियाग्निषु जुह्वति ॥śrotrādīnīndriyāṇyanye saṁyamāgniṣu juhvati / śabdādīnviṣayānanya indriyāgniṣu juhvati
Some pour hearing and the other senses into the fires of restraint. Others pour sound and the other objects of sense into the fires of the senses.
कुछ लोग श्रोत्र आदि इन्द्रियों को संयम की अग्नियों में डालते हैं। दूसरे शब्द आदि विषयों को इन्द्रियों की अग्नियों में डालते हैं।
- 4.27
सर्वाणीन्द्रियकर्माणि प्राणकर्माणि चापरे ।
आत्मसंयमयोगाग्नौ जुह्वति ज्ञानदीपिते ॥sarvāṇīndriyakarmāṇi prāṇakarmāṇi cāpare / ātmasaṁyamayogāgnau juhvati jñānadīpite
Others pour all the actions of the senses and all the movements of the breath into the fire of the yoga of self-restraint, a fire lit by knowledge.
कुछ और लोग इन्द्रियों के सारे कर्म और प्राणों के कर्म को आत्मसंयम-योग की उस अग्नि में डालते हैं, जो ज्ञान से प्रज्वलित है।
- 4.28
द्रव्ययज्ञास्तपोयज्ञा योगयज्ञास्तथापरे ।
स्वाध्यायज्ञानयज्ञाश्च यतयः संशितव्रताः ॥dravyayajñāstapoyajñā yogayajñāstathāpare / svādhyāyajñānayajñāśca yatayaḥ saṁśitavratāḥ
Some offer their possessions as yajna, some their austerity, some their yoga. Others, striving hard and holding to sharp vows, offer their study and their knowledge.
कुछ द्रव्य का यज्ञ करते हैं, कुछ तप का, कुछ योग का। और कड़े व्रत धारण करने वाले यत्नशील लोग स्वाध्याय और ज्ञान का यज्ञ करते हैं।
- 4.29
अपाने जुह्वति प्राणं प्राणेऽपानं तथापरे ।
प्राणापानगती रुद्ध्वा प्राणायामपरायणाः ॥apāne juhvati prāṇaṁ prāṇe’pānaṁ tathāpare / prāṇāpānagatī ruddhvā prāṇāyāmaparāyaṇāḥ
Some pour the in-breath into the out-breath, and others the out-breath into the in-breath, checking the movement of both, given over wholly to the practice of pranayama.
कुछ प्राण को अपान में डालते हैं, और कुछ अपान को प्राण में। प्राण और अपान की गति को रोककर वे प्राणायाम में लगे रहते हैं।
- 4.30
अपरे नियताहाराः प्राणान्प्राणेषु जुह्वति ।
सर्वेऽप्येते यज्ञविदो यज्ञक्षपितकल्मषाः ॥apare niyatāhārāḥ prāṇānprāṇeṣu juhvati / sarve’pyete yajñavido yajñakṣapitakalmaṣāḥ
Others, eating in measure, pour the breaths into the breaths. All of these know what yajna is, and yajna has worn away the impurities in them.
दूसरे लोग आहार को नियमित करके प्राणों को प्राणों में ही डालते हैं। ये सब यज्ञ को जानने वाले हैं, और यज्ञ ने इनके दोष क्षीण कर दिए हैं।
- 4.31
यज्ञशिष्टामृतभुजो यान्ति ब्रह्म सनातनम् ।
नायं लोकोऽस्त्ययज्ञस्य कुतोऽन्यः कुरुसत्तम ॥yajñaśiṣṭāmṛtabhujo yānti brahma sanātanam / nāyaṁ loko’styayajñasya kuto’nyaḥ kurusattama
Those who eat the nectar left over from yajna go to the eternal Brahman. For the one who performs no yajna even this world is not his, so how the next, best of the Kurus?
यज्ञ से बचे हुए अमृत को पाने वाले सनातन ब्रह्म को प्राप्त होते हैं। जो यज्ञ नहीं करता, उसके लिए यह लोक भी नहीं, फिर दूसरा कहाँ से, कुरुश्रेष्ठ?
- 4.32
एवं बहुविधा यज्ञा वितता ब्रह्मणो मुखे ।
कर्मजान्विद्धि तान्सर्वानेवं ज्ञात्वा विमोक्ष्यसे ॥evaṁ bahuvidhā yajñā vitatā brahmaṇo mukhe / karmajānviddhi tānsarvānevaṁ jñātvā vimokṣyase
Yajnas of many kinds like these are spread out before Brahman. Know that all of them are born of action; knowing this, you will be free.
इस तरह अनेक प्रकार के यज्ञ ब्रह्म के मुख में फैले हुए हैं। जान लो कि ये सब कर्म से उपजे हैं; यही जानकर तुम मुक्त हो जाओगे।
- 4.33
श्रेयान्द्रव्यमयाद्यज्ञाज्ज्ञानयज्ञः परन्तप ।
सर्वं कर्माखिलं पार्थ ज्ञाने परिसमाप्यते ॥śreyāndravyamayādyajñājjñānayajñaḥ parantapa / sarvaṁ karmākhilaṁ pārtha jñāne parisamāpyate
The yajna of knowledge is better than any yajna made of material things, Arjuna. All action, without exception, reaches its completion in knowledge, Partha.
द्रव्य से किए गए यज्ञ से ज्ञान का यज्ञ श्रेष्ठ है, अर्जुन। सारा कर्म, पूरा का पूरा, ज्ञान में जाकर पूर्ण होता है, पार्थ।
- 4.34
तद्विद्धि प्रणिपातेन परिप्रश्नेन सेवया ।
उपदेक्ष्यन्ति ते ज्ञानं ज्ञानिनस्तत्त्वदर्शिनः ॥tadviddhi praṇipātena paripraśnena sevayā / upadekṣyanti te jñānaṁ jñāninastattvadarśinaḥ
Learn this by bowing down, by asking questions, and by service. Those who know, who see things as they are, will teach that knowledge to you.
इसे प्रणाम करके, प्रश्न पूछकर और सेवा के द्वारा जानो। जो ज्ञानी हैं और तत्त्व को देखते हैं, वे तुम्हें वह ज्ञान सिखाएँगे।
इस विषय मेंज्ञान
- 4.35
यज्ज्ञात्वा न पुनर्मोहमेवं यास्यसि पाण्डव ।
येन भूतान्यशेषेण द्रक्ष्यस्यात्मन्यथो मयि ॥yajjñātvā na punarmohamevaṁ yāsyasi pāṇḍava / yena bhūtānyaśeṣeṇa drakṣyasyātmanyatho mayi
Once you know it, Arjuna, you will not fall into this confusion again. Through it you will see every being without exception in yourself, and then in me.
इसे जान लेने पर, अर्जुन, तुम फिर इस मोह में नहीं पड़ोगे। इसी से तुम सारे प्राणियों को बिना किसी अपवाद के अपने में, और फिर मुझमें देखोगे।
- 4.36
अपि चेदसि पापेभ्यः सर्वेभ्यः पापकृत्तमः ।
सर्वं ज्ञानप्लवेनैव वृजिनं सन्तरिष्यसि ॥api cedasi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpakṛttamaḥ / sarvaṁ jñānaplavenaiva vṛjinaṁ santariṣyasi
Even if you are the worst wrongdoer among all who do wrong, you will cross over every crooked thing by the boat of knowledge alone.
यदि तुम सब पाप करने वालों में सबसे बड़े पापी भी हो, तो भी ज्ञान की नाव से ही तुम सारी कुटिलता के पार उतर जाओगे।
- 4.37
यथैधांसि समिद्धोऽग्निर्भस्मसात्कुरुतेऽर्जुन ।
ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात्कुरुते तथा ॥yathaidhāṁsi samiddho’gnirbhasmasātkurute’rjuna / jñānāgniḥ sarvakarmāṇi bhasmasātkurute tathā
As a fire in full blaze turns its firewood to ashes, Arjuna, so the fire of knowledge turns every action to ashes.
जैसे प्रज्वलित अग्नि लकड़ियों को राख कर देती है, अर्जुन, वैसे ही ज्ञान की अग्नि सारे कर्मों को राख कर देती है।
- 4.38
न हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिह विद्यते ।
तत्स्वयं योगसंसिद्धः कालेनात्मनि विन्दति ॥na hi jñānena sadṛśaṁ pavitramiha vidyate / tatsvayaṁ yogasaṁsiddhaḥ kālenātmani vindati
There is nothing in this world as purifying as knowledge. The one who has ripened in yoga finds it within himself, in his own time.
इस लोक में ज्ञान के समान पवित्र करने वाला कुछ भी नहीं है। जो योग में सिद्ध हो चुका है, वह समय आने पर उसे अपने भीतर ही पा लेता है।
इस विषय मेंज्ञान
- 4.39
श्रद्धावाँल्लभते ज्ञानं तत्परः संयतेन्द्रियः ।
ज्ञानं लब्ध्वा परां शान्तिमचिरेणाधिगच्छति ॥śraddhāvām̐llabhate jñānaṁ tatparaḥ saṁyatendriyaḥ / jñānaṁ labdhvā parāṁ śāntimacireṇādhigacchati
The one who has faith gains knowledge, the one who is intent on it and holds the senses in check. Having gained knowledge, he soon reaches the highest peace.
श्रद्धा रखने वाला ज्ञान पाता है — वह जो उसी में लगा हो और जिसकी इन्द्रियाँ संयत हों। ज्ञान पाकर वह शीघ्र ही परम शान्ति तक पहुँच जाता है।
- 4.40
अज्ञश्चाश्रद्दधानश्च संशयात्मा विनश्यति ।
नायं लोकोऽस्ति न परो न सुखं संशयात्मनः ॥ajñaścāśraddadhānaśca saṁśayātmā vinaśyati / nāyaṁ loko’sti na paro na sukhaṁ saṁśayātmanaḥ
The one without knowledge, without faith, and full of doubt is destroyed. For the doubting person there is neither this world, nor the next, nor any happiness.
जो अज्ञानी है, जिसमें श्रद्धा नहीं, और जो संशय से भरा है, वह नष्ट हो जाता है। संशय वाले के लिए न यह लोक है, न परलोक, न कोई सुख।
- 4.41
योगसंन्यस्तकर्माणं ज्ञानसञ्छिन्नसंशयम् ।
आत्मवन्तं न कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय ॥yogasaṁnyastakarmāṇaṁ jñānasañchinnasaṁśayam / ātmavantaṁ na karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya
Actions do not bind the one who has given up action through yoga, whose doubt has been cut away by knowledge, and who is settled in himself, Dhananjaya.
जिसने योग के द्वारा कर्म का संन्यास कर दिया, जिसका संशय ज्ञान से कट चुका है, और जो अपने में स्थित है — उसे कर्म नहीं बाँधते, धनंजय।
- 4.42
तस्मादज्ञानसम्भूतं हृत्स्थं ज्ञानासिनात्मनः ।
छित्त्वैनं संशयं योगमातिष्ठोत्तिष्ठ भारत ॥tasmādajñānasambhūtaṁ hṛtsthaṁ jñānāsinātmanaḥ / chittvainaṁ saṁśayaṁ yogamātiṣṭhottiṣṭha bhārata
So cut away with the sword of knowledge this doubt of yours, born of ignorance and lodged in your heart. Take your stand in yoga. Stand up, Bharata.
इसलिए अज्ञान से उपजे और हृदय में बैठे इस अपने संशय को ज्ञान की तलवार से काट डालो। योग में स्थित हो जाओ। उठो, भरत।
संस्कृत पाठ प्रकाशित ग्रंथों से लिया गया और श्लोक-दर-श्लोक मिलाया गया; उच्चारण देवनागरी से बनाया गया। अंग्रेज़ी और हिंदी अनुवाद ट्रस्ट के अपने हैं।
अठारह अध्याय
आगे कहाँ जाएँ
