॥ श्रीकृष्णाय नमः ॥  ·  स्थापना 3 अक्टूबर 1968 · हांसी, हरियाणा
मंदिर समय+91 94163 15729
रथ पर से बोलते श्रीकृष्ण और सामने बैठकर सुनते अर्जुन, पीछे मैदान

18 में से अध्याय 18 · 78 श्लोक

मोक्षसंन्यासयोगमोक्ष और संन्यास

सबसे लंबा अध्याय सब कुछ समेट लेता है। अर्जुन कहते हैं मोह नष्ट हो गया, और धनुष उठा लेते हैं।

चित्र 18 — मोक्ष संन्यास योग: सम्यक् बोध से मुक्ति
  1. अर्जुन उवाचअर्जुन बोले

    18.1

    संन्यासस्य महाबाहो तत्त्वमिच्छामि वेदितुम् ।
    त्यागस्य च हृषीकेश पृथक्केशिनिषूदन ॥

    saṁnyāsasya mahābāho tattvamicchāmi veditum / tyāgasya ca hṛṣīkeśa pṛthakkeśiniṣūdana

    O mighty-armed one, I wish to know the true nature of renunciation, and, O Hrishikesha, slayer of Keshi, the true nature of relinquishment separately.

    हे महाबाहु! मैं संन्यास का वास्तविक स्वरूप जानना चाहता हूँ, और हे हृषीकेश, हे केशिनिषूदन! त्याग का स्वरूप भी अलग से जानना चाहता हूँ।

  2. श्रीभगवानुवाचश्रीभगवान् बोले

    18.2

    काम्यानां कर्मणां न्यासं संन्यासं कवयो विदुः ।
    सर्वकर्मफलत्यागं प्राहुस्त्यागं विचक्षणाः ॥

    kāmyānāṁ karmaṇāṁ nyāsaṁ saṁnyāsaṁ kavayo viduḥ / sarvakarmaphalatyāgaṁ prāhustyāgaṁ vicakṣaṇāḥ

    The wise know renunciation to be the setting aside of actions driven by desire; the discerning call the giving up of the fruit of all actions relinquishment.

    कामना से किए जाने वाले कर्मों के त्याग को ज्ञानी लोग संन्यास कहते हैं, और समस्त कर्मों के फल के त्याग को विचारशील लोग त्याग कहते हैं।

  3. 18.3

    त्याज्यं दोषवदित्येके कर्म प्राहुर्मनीषिणः ।
    यज्ञदानतपःकर्म न त्याज्यमिति चापरे ॥

    tyājyaṁ doṣavadityeke karma prāhurmanīṣiṇaḥ / yajñadānatapaḥkarma na tyājyamiti cāpare

    Some thinkers say that action should be abandoned as being tainted with fault; others say that the works of sacrifice, charity and austerity should not be abandoned.

    कुछ मनीषी कहते हैं कि कर्म दोषयुक्त होने के कारण छोड़ देना चाहिए; और दूसरे कहते हैं कि यज्ञ, दान तथा तप रूपी कर्म नहीं छोड़ने चाहिए।

  4. 18.4

    निश्चयं शृणु मे तत्र त्यागे भरतसत्तम ।
    त्यागो हि पुरुषव्याघ्र त्रिविधः सम्प्रकीर्तितः ॥

    niścayaṁ śṛṇu me tatra tyāge bharatasattama / tyāgo hi puruṣavyāghra trividhaḥ samprakīrtitaḥ

    Hear now My settled conclusion about relinquishment, O best of the Bharatas; for relinquishment, O tiger among men, has been declared to be of three kinds.

    हे भरतश्रेष्ठ! त्याग के विषय में मेरा निश्चय सुनो; हे पुरुषश्रेष्ठ! त्याग तीन प्रकार का बताया गया है।

  5. 18.5

    यज्ञदानतपःकर्म न त्याज्यं कार्यमेव तत् ।
    यज्ञो दानं तपश्चैव पावनानि मनीषिणाम् ॥

    yajñadānatapaḥkarma na tyājyaṁ kāryameva tat / yajño dānaṁ tapaścaiva pāvanāni manīṣiṇām

    The works of sacrifice, charity and austerity are not to be abandoned; they must indeed be performed, for sacrifice, charity and austerity are purifiers of the thoughtful.

    यज्ञ, दान और तप रूपी कर्म त्यागने योग्य नहीं हैं, वे तो अवश्य करने चाहिए; क्योंकि यज्ञ, दान और तप मनीषियों को पवित्र करने वाले हैं।

    इस विषय मेंदान

  6. 18.6

    एतान्यपि तु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा फलानि च ।
    कर्तव्यानीति मे पार्थ निश्चितं मतमुत्तमम् ॥

    etānyapi tu karmāṇi saṅgaṁ tyaktvā phalāni ca / kartavyānīti me pārtha niścitaṁ matamuttamam

    But even these actions should be done with attachment and their fruits given up; this, O Partha, is My firm and highest view.

    परन्तु ये कर्म भी आसक्ति और फल का त्याग करके ही करने चाहिए — हे पार्थ! यही मेरा निश्चित और सर्वोत्तम मत है।

  7. 18.7

    नियतस्य तु संन्यासः कर्मणो नोपपद्यते ।
    मोहात्तस्य परित्यागस्तामसः परिकीर्तितः ॥

    niyatasya tu saṁnyāsaḥ karmaṇo nopapadyate / mohāttasya parityāgastāmasaḥ parikīrtitaḥ

    Renunciation of prescribed duty is not fitting; giving it up out of delusion is declared to belong to darkness.

    नियत कर्म का संन्यास उचित नहीं है; मोह के कारण उसका त्याग तामस कहा गया है।

  8. 18.8

    दुःखमित्येव यत्कर्म कायक्लेशभयात्त्यजेत् ।
    स कृत्वा राजसं त्यागं नैव त्यागफलं लभेत् ॥

    duḥkhamityeva yatkarma kāyakleśabhayāttyajet / sa kṛtvā rājasaṁ tyāgaṁ naiva tyāgaphalaṁ labhet

    Whoever abandons work merely as painful, from fear of bodily hardship, makes a relinquishment born of passion and gains none of its fruit.

    जो कर्म को केवल दुःखरूप मानकर शारीरिक कष्ट के भय से छोड़ देता है, वह राजस त्याग करके त्याग का फल नहीं पाता।

  9. 18.9

    कार्यमित्येव यत्कर्म नियतं क्रियतेऽर्जुन ।
    सङ्गं त्यक्त्वा फलं चैव स त्यागः सात्त्विको मतः ॥

    kāryamityeva yatkarma niyataṁ kriyate’rjuna / saṅgaṁ tyaktvā phalaṁ caiva sa tyāgaḥ sāttviko mataḥ

    When prescribed work is done simply because it ought to be done, O Arjuna, with attachment and fruit alike given up, that relinquishment is held to be of goodness.

    हे अर्जुन! जो नियत कर्म केवल कर्तव्य समझकर, आसक्ति और फल का त्याग करके किया जाता है, वही त्याग सात्त्विक माना गया है।

  10. 18.10

    न द्वेष्ट्यकुशलं कर्म कुशले नानुषज्जते ।
    त्यागी सत्त्वसमाविष्टो मेधावी छिन्नसंशयः ॥

    na dveṣṭyakuśalaṁ karma kuśale nānuṣajjate / tyāgī sattvasamāviṣṭo medhāvī chinnasaṁśayaḥ

    He neither hates disagreeable work nor clings to agreeable work; such a relinquisher, filled with goodness, is wise, and his doubts are cut away.

    वह अप्रिय कर्म से द्वेष नहीं करता और प्रिय कर्म में आसक्त नहीं होता; सत्त्व से युक्त ऐसा त्यागी बुद्धिमान है और उसके संशय कट चुके हैं।

  11. 18.11

    न हि देहभृता शक्यं त्यक्तुं कर्माण्यशेषतः ।
    यस्तु कर्मफलत्यागी स त्यागीत्यभिधीयते ॥

    na hi dehabhṛtā śakyaṁ tyaktuṁ karmāṇyaśeṣataḥ / yastu karmaphalatyāgī sa tyāgītyabhidhīyate

    It is not possible for one who wears a body to give up actions entirely; but one who gives up the fruit of action is called a relinquisher.

    देहधारी के लिए कर्मों को पूर्ण रूप से छोड़ना सम्भव नहीं है; किन्तु जो कर्मफल का त्याग करता है, वही त्यागी कहलाता है।

  12. 18.12

    अनिष्टमिष्टं मिश्रं च त्रिविधं कर्मणः फलम् ।
    भवत्यत्यागिनां प्रेत्य न तु संन्यासिनां क्वचित् ॥

    aniṣṭamiṣṭaṁ miśraṁ ca trividhaṁ karmaṇaḥ phalam / bhavatyatyāgināṁ pretya na tu saṁnyāsināṁ kvacit

    Unwanted, wanted and mixed — the fruit of action is of these three kinds after death for those who do not relinquish, but never at all for those who have renounced.

    कर्म का फल अनिष्ट, इष्ट और मिश्रित — इन तीन प्रकार का होता है, जो मृत्यु के पश्चात अत्यागियों को मिलता है, संन्यासियों को कभी नहीं।

  13. 18.13

    पञ्चैतानि महाबाहो कारणानि निबोध मे ।
    साङ्ख्ये कृतान्ते प्रोक्तानि सिद्धये सर्वकर्मणाम् ॥

    pañcaitāni mahābāho kāraṇāni nibodha me / sāṅkhye kṛtānte proktāni siddhaye sarvakarmaṇām

    Learn from Me, O mighty-armed one, these five causes, declared in the Sankhya teaching that settles the matter, for the accomplishment of all actions.

    हे महाबाहु! समस्त कर्मों की सिद्धि के लिए सांख्य के सिद्धान्त में बताए गए इन पाँच कारणों को मुझसे जानो।

  14. 18.14

    अधिष्ठानं तथा कर्ता करणं च पृथग्विधम् ।
    विविधाश्च पृथक्चेष्टा दैवं चैवात्र पञ्चमम् ॥

    adhiṣṭhānaṁ tathā kartā karaṇaṁ ca pṛthagvidham / vividhāśca pṛthakceṣṭā daivaṁ caivātra pañcamam

    The seat of action, likewise the doer, the instruments of various kinds, the many separate efforts, and the divine as the fifth among these.

    अधिष्ठान अर्थात शरीर, कर्ता, भिन्न-भिन्न प्रकार के करण, अनेक प्रकार की अलग-अलग चेष्टाएँ, और पाँचवाँ दैव — ये पाँच हैं।

  15. 18.15

    शरीरवाङ्मनोभिर्यत्कर्म प्रारभते नरः ।
    न्याय्यं वा विपरीतं वा पञ्चैते तस्य हेतवः ॥

    śarīravāṅmanobhiryatkarma prārabhate naraḥ / nyāyyaṁ vā viparītaṁ vā pañcaite tasya hetavaḥ

    Whatever work a person undertakes with body, speech or mind, whether right or contrary to right, these five are its causes.

    मनुष्य शरीर, वाणी और मन से जो भी कर्म आरम्भ करता है — चाहे वह उचित हो या विपरीत — उसके यही पाँच कारण हैं।

  16. 18.16

    तत्रैवं सति कर्तारमात्मानं केवलं तु यः ।
    पश्यत्यकृतबुद्धित्वान्न स पश्यति दुर्मतिः ॥

    tatraivaṁ sati kartāramātmānaṁ kevalaṁ tu yaḥ / paśyatyakṛtabuddhitvānna sa paśyati durmatiḥ

    This being so, whoever through an untrained understanding sees the self alone as the doer does not see truly; his mind is confused.

    ऐसा होते हुए भी जो अपरिपक्व बुद्धि के कारण केवल आत्मा को ही कर्ता मानता है, वह दुर्मति ठीक नहीं देखता।

  17. 18.17

    यस्य नाहङ्कृतो भावो बुद्धिर्यस्य न लिप्यते ।
    हत्वाऽपि स इमाँल्लोकान्न हन्ति न निबध्यते ॥

    yasya nāhaṅkṛto bhāvo buddhiryasya na lipyate / hatvā’pi sa imām̐llokānna hanti na nibadhyate

    One whose disposition is free of the sense of 'I', whose understanding is unstained — even were he to slay these people, he does not slay, nor is he bound.

    जिसका भाव अहंकार से रहित है और जिसकी बुद्धि लिप्त नहीं होती, वह इन लोगों को मारकर भी न मारता है और न बँधता है।

  18. 18.18

    ज्ञानं ज्ञेयं परिज्ञाता त्रिविधा कर्मचोदना ।
    करणं कर्म कर्तेति त्रिविधः कर्मसङ्ग्रहः ॥

    jñānaṁ jñeyaṁ parijñātā trividhā karmacodanā / karaṇaṁ karma karteti trividhaḥ karmasaṅgrahaḥ

    Knowledge, the object of knowledge and the knower are the threefold prompting to action; the instrument, the act and the doer are the threefold sum of action.

    ज्ञान, ज्ञेय और ज्ञाता — यह तीन प्रकार की कर्म-प्रेरणा है; करण, कर्म और कर्ता — यह तीन प्रकार का कर्म-संग्रह है।

  19. 18.19

    ज्ञानं कर्म च कर्ता च त्रिधैव गुणभेदतः ।
    प्रोच्यते गुणसङ्ख्याने यथावच्छृणु तान्यपि ॥

    jñānaṁ karma ca kartā ca tridhaiva guṇabhedataḥ / procyate guṇasaṅkhyāne yathāvacchṛṇu tānyapi

    In the reckoning of the gunas, knowledge, action and the doer are each said to be of three kinds only, by the difference of the gunas; hear of these too as they truly are.

    गुणों की गणना में ज्ञान, कर्म और कर्ता गुणों के भेद से तीन-तीन प्रकार के ही कहे गए हैं; उन्हें भी यथार्थ रूप से सुनो।

  20. 18.20

    सर्वभूतेषु येनैकं भावमव्ययमीक्षते ।
    अविभक्तं विभक्तेषु तज्ज्ञानं विद्धि सात्त्विकम् ॥

    sarvabhūteṣu yenaikaṁ bhāvamavyayamīkṣate / avibhaktaṁ vibhakteṣu tajjñānaṁ viddhi sāttvikam

    That knowledge by which one sees a single imperishable reality in all beings, undivided among the divided — know that knowledge to be of goodness.

    जिस ज्ञान से मनुष्य समस्त प्राणियों में एक ही अविनाशी तत्त्व को देखता है, विभक्तों में अविभक्त को — उस ज्ञान को सात्त्विक जानो।

  21. 18.21

    पृथक्त्वेन तु यज्ज्ञानं नानाभावान्पृथग्विधान् ।
    वेत्ति सर्वेषु भूतेषु तज्ज्ञानं विद्धि राजसम् ॥

    pṛthaktvena tu yajjñānaṁ nānābhāvānpṛthagvidhān / vetti sarveṣu bhūteṣu tajjñānaṁ viddhi rājasam

    But that knowledge which, taking things as separate, knows many distinct realities of different kinds in all beings — know that knowledge to be of passion.

    किन्तु जो ज्ञान भिन्नता के भाव से सब प्राणियों में अनेक प्रकार के अलग-अलग भावों को जानता है, उस ज्ञान को राजस जानो।

  22. 18.22

    यत्तु कृत्स्नवदेकस्मिन्कार्ये सक्तमहैतुकम् ।
    अतत्त्वार्थवदल्पं च तत्तामसमुदाहृतम् ॥

    yattu kṛtsnavadekasminkārye saktamahaitukam / atattvārthavadalpaṁ ca tattāmasamudāhṛtam

    But that which clings to one single effect as though it were the whole, without reason, without grasp of what is real, and is narrow — that is called the knowledge of darkness.

    और जो बिना किसी हेतु के एक ही कार्य में ऐसे आसक्त रहता है मानो वही सब कुछ हो, जो तत्त्व के बोध से रहित और तुच्छ है — वह ज्ञान तामस कहा गया है।

  23. 18.23

    नियतं सङ्गरहितमरागद्वेषतः कृतम् ।
    अफलप्रेप्सुना कर्म यत्तत्सात्त्विकमुच्यते ॥

    niyataṁ saṅgarahitamarāgadveṣataḥ kṛtam / aphalaprepsunā karma yattatsāttvikamucyate

    Work that is prescribed, free from attachment, done without liking or disliking, by one who does not seek its fruit — that is called work of goodness.

    जो कर्म नियत है, आसक्ति से रहित है, राग-द्वेष के बिना किया गया है, और फल की इच्छा न रखने वाले द्वारा किया गया है — वह सात्त्विक कहा जाता है।

  24. 18.24

    यत्तु कामेप्सुना कर्म साहङ्कारेण वा पुनः ।
    क्रियते बहुलायासं तद्राजसमुदाहृतम् ॥

    yattu kāmepsunā karma sāhaṅkāreṇa vā punaḥ / kriyate bahulāyāsaṁ tadrājasamudāhṛtam

    But work done by one who seeks to fulfil desires, or done again with egoism, and carried out with great strain — that is called work of passion.

    परन्तु जो कर्म कामना की पूर्ति चाहने वाले द्वारा, अथवा अहंकार के साथ, बहुत परिश्रम से किया जाता है, वह राजस कहा गया है।

  25. 18.25

    अनुबन्धं क्षयं हिंसामनपेक्ष्य च पौरुषम् ।
    मोहादारभ्यते कर्म यत्तत्तामसमुच्यते ॥

    anubandhaṁ kṣayaṁ hiṁsāmanapekṣya ca pauruṣam / mohādārabhyate karma yattattāmasamucyate

    Work begun out of delusion, with no regard for its consequence, for loss, for injury, or for one's own capacity — that is called work of darkness.

    जो कर्म परिणाम, हानि, हिंसा और अपने सामर्थ्य का विचार किए बिना मोह से आरम्भ किया जाता है, वह तामस कहा जाता है।

  26. 18.26

    मुक्तसङ्गोऽनहंवादी धृत्युत्साहसमन्वितः ।
    सिद्ध्यसिद्ध्योर्निर्विकारः कर्ता सात्त्विक उच्यते ॥

    muktasaṅgo’nahaṁvādī dhṛtyutsāhasamanvitaḥ / siddhyasiddhyornirvikāraḥ kartā sāttvika ucyate

    Free of attachment, not speaking of himself, endowed with steadiness and zeal, unaltered in success and failure — such a doer is called one of goodness.

    जो आसक्ति से मुक्त है, अपनी बड़ाई नहीं करता, धैर्य और उत्साह से युक्त है, तथा सिद्धि और असिद्धि में निर्विकार रहता है — वह कर्ता सात्त्विक कहा जाता है।

  27. 18.27

    रागी कर्मफलप्रेप्सुर्लुब्धो हिंसात्मकोऽशुचिः ।
    हर्षशोकान्वितः कर्ता राजसः परिकीर्तितः ॥

    rāgī karmaphalaprepsurlubdho hiṁsātmako’śuciḥ / harṣaśokānvitaḥ kartā rājasaḥ parikīrtitaḥ

    Full of longing, eager for the fruit of action, greedy, given to injury, impure, swept by joy and grief — such a doer is declared to be of passion.

    जो रागी है, कर्मफल चाहता है, लोभी, हिंसक और अशुद्ध है, तथा हर्ष और शोक से घिरा रहता है — वह कर्ता राजस कहा गया है।

  28. 18.28

    अयुक्तः प्राकृतः स्तब्धः शठो नैष्कृतिकोऽलसः ।
    विषादी दीर्घसूत्री च कर्ता तामस उच्यते ॥

    ayuktaḥ prākṛtaḥ stabdhaḥ śaṭho naiṣkṛtiko’lasaḥ / viṣādī dīrghasūtrī ca kartā tāmasa ucyate

    Unsteady, coarse, unbending, deceitful, malicious, idle, despondent and forever putting things off — such a doer is called one of darkness.

    जो अयुक्त, गँवार, अकड़ू, कपटी, दूसरों का काम बिगाड़ने वाला, आलसी, विषादग्रस्त और काम को टालने वाला है — वह कर्ता तामस कहा जाता है।

  29. 18.29

    बुद्धेर्भेदं धृतेश्चैव गुणतस्त्रिविधं शृणु ।
    प्रोच्यमानमशेषेण पृथक्त्वेन धनञ्जय ॥

    buddherbhedaṁ dhṛteścaiva guṇatastrividhaṁ śṛṇu / procyamānamaśeṣeṇa pṛthaktvena dhanañjaya

    Hear now, O Dhananjaya, the threefold division of understanding and of steadiness according to the gunas, set forth fully and one by one.

    हे धनञ्जय! गुणों के अनुसार बुद्धि और धृति के तीन भेद, जो पूर्ण रूप से अलग-अलग बताए जा रहे हैं, सुनो।

  30. 18.30

    प्रवृत्तिं च निवृत्तिं च कार्याकार्ये भयाभये ।
    बन्धं मोक्षं च या वेत्ति बुद्धिः सा पार्थ सात्त्विकी ॥

    pravṛttiṁ ca nivṛttiṁ ca kāryākārye bhayābhaye / bandhaṁ mokṣaṁ ca yā vetti buddhiḥ sā pārtha sāttvikī

    The understanding that knows engagement and withdrawal, what is to be done and what is not, fear and fearlessness, bondage and liberation — that understanding, O Partha, is of goodness.

    जो बुद्धि प्रवृत्ति और निवृत्ति को, कर्तव्य और अकर्तव्य को, भय और अभय को, तथा बन्धन और मोक्ष को यथार्थ जानती है — हे पार्थ! वह सात्त्विकी है।

    इस विषय मेंधर्म

  31. 18.31

    यया धर्ममधर्मं च कार्यं चाकार्यमेव च ।
    अयथावत्प्रजानाति बुद्धिः सा पार्थ राजसी ॥

    yayā dharmamadharmaṁ ca kāryaṁ cākāryameva ca / ayathāvatprajānāti buddhiḥ sā pārtha rājasī

    The understanding by which one knows dharma and adharma, and what is to be done and what is not, otherwise than as they are — that understanding, O Partha, is of passion.

    जिस बुद्धि से मनुष्य धर्म और अधर्म को तथा कर्तव्य और अकर्तव्य को यथार्थ रूप से नहीं जानता — हे पार्थ! वह राजसी है।

  32. 18.32

    अधर्मं धर्ममिति या मन्यते तमसावृता ।
    सर्वार्थान्विपरीतांश्च बुद्धिः सा पार्थ तामसी ॥

    adharmaṁ dharmamiti yā manyate tamasāvṛtā / sarvārthānviparītāṁśca buddhiḥ sā pārtha tāmasī

    That which, wrapped in darkness, takes adharma to be dharma and sees all things reversed — that understanding, O Partha, is of darkness.

    जो बुद्धि अंधकार से ढकी हुई अधर्म को ही धर्म मान लेती है और सब बातों को उलटा देखती है — हे पार्थ! वह तामसी है।

  33. 18.33

    धृत्या यया धारयते मनःप्राणेन्द्रियक्रियाः ।
    योगेनाव्यभिचारिण्या धृतिः सा पार्थ सात्त्विकी ॥

    dhṛtyā yayā dhārayate manaḥprāṇendriyakriyāḥ / yogenāvyabhicāriṇyā dhṛtiḥ sā pārtha sāttvikī

    The unwavering steadiness by which, through yoga, one holds in place the workings of mind, breath and senses — that steadiness, O Partha, is of goodness.

    जिस अविचल धृति से मनुष्य योग के द्वारा मन, प्राण और इन्द्रियों की क्रियाओं को धारण करता है — हे पार्थ! वह धृति सात्त्विकी है।

  34. 18.34

    यया तु धर्मकामार्थान्धृत्या धारयतेऽर्जुन ।
    प्रसङ्गेन फलाकाङ्क्षी धृतिः सा पार्थ राजसी ॥

    yayā tu dharmakāmārthāndhṛtyā dhārayate’rjuna / prasaṅgena phalākāṅkṣī dhṛtiḥ sā pārtha rājasī

    But the steadiness by which one holds fast to duty, pleasure and wealth, O Arjuna, craving their fruit out of clinging — that steadiness, O Partha, is of passion.

    किन्तु हे अर्जुन! जिस धृति से मनुष्य आसक्तिवश फल की कामना करते हुए धर्म, अर्थ और काम को पकड़े रहता है — हे पार्थ! वह धृति राजसी है।

  35. 18.35

    यया स्वप्नं भयं शोकं विषादं मदमेव च ।
    न विमुञ्चति दुर्मेधा धृतिः सा पार्थ तामसी ॥

    yayā svapnaṁ bhayaṁ śokaṁ viṣādaṁ madameva ca / na vimuñcati durmedhā dhṛtiḥ sā pārtha tāmasī

    The steadiness by which a dull-witted person will not let go of sleep, fear, sorrow, despondency and conceit — that steadiness, O Partha, is of darkness.

    जिस धृति से दुर्बुद्धि मनुष्य निद्रा, भय, शोक, विषाद और मद को नहीं छोड़ता — हे पार्थ! वह धृति तामसी है।

  36. 18.36

    सुखं त्विदानीं त्रिविधं शृणु मे भरतर्षभ ।
    अभ्यासाद्रमते यत्र दुःखान्तं च निगच्छति ॥

    sukhaṁ tvidānīṁ trividhaṁ śṛṇu me bharatarṣabha / abhyāsādramate yatra duḥkhāntaṁ ca nigacchati

    Now hear from Me of the threefold happiness, O best of the Bharatas — that in which one comes to delight through practice, and by which one reaches the end of sorrow.

    हे भरतश्रेष्ठ! अब तीन प्रकार के सुख को मुझसे सुनो — जिसमें अभ्यास से मनुष्य रमने लगता है और दुःख के अन्त तक पहुँच जाता है।

  37. 18.37

    यत्तदग्रे विषमिव परिणामेऽमृतोपमम् ।
    तत्सुखं सात्त्विकं प्रोक्तमात्मबुद्धिप्रसादजम् ॥

    yattadagre viṣamiva pariṇāme’mṛtopamam / tatsukhaṁ sāttvikaṁ proktamātmabuddhiprasādajam

    That which is like poison at the beginning but like nectar in the end, born of the clearness of an understanding turned toward the self — that happiness is called one of goodness.

    जो आरम्भ में विष के समान किन्तु परिणाम में अमृत के समान है, और आत्मविषयक बुद्धि की प्रसन्नता से उत्पन्न होता है — वह सुख सात्त्विक कहा गया है।

  38. 18.38

    विषयेन्द्रियसंयोगाद्यत्तदग्रेऽमृतोपमम् ।
    परिणामे विषमिव तत्सुखं राजसं स्मृतम् ॥

    viṣayendriyasaṁyogādyattadagre’mṛtopamam / pariṇāme viṣamiva tatsukhaṁ rājasaṁ smṛtam

    That which springs from the meeting of the senses with their objects, like nectar at the beginning but like poison in the end — that happiness is remembered as one of passion.

    जो सुख विषयों और इन्द्रियों के संयोग से उत्पन्न होता है, आरम्भ में अमृत जैसा किन्तु परिणाम में विष जैसा — वह राजस कहा गया है।

  39. 18.39

    यदग्रे चानुबन्धे च सुखं मोहनमात्मनः ।
    निद्रालस्यप्रमादोत्थं तत्तामसमुदाहृतम् ॥

    yadagre cānubandhe ca sukhaṁ mohanamātmanaḥ / nidrālasyapramādotthaṁ tattāmasamudāhṛtam

    The happiness that deludes the self both at its start and in what follows, arising from sleep, indolence and heedlessness — that is called one of darkness.

    जो सुख आरम्भ में और आगे भी आत्मा को मोहित करता है, तथा निद्रा, आलस्य और प्रमाद से उत्पन्न होता है — वह तामस कहा गया है।

  40. 18.40

    न तदस्ति पृथिव्यां वा दिवि देवेषु वा पुनः ।
    सत्त्वं प्रकृतिजैर्मुक्तं यदेभिः स्यात्त्रिभिर्गुणैः ॥

    na tadasti pṛthivyāṁ vā divi deveṣu vā punaḥ / sattvaṁ prakṛtijairmuktaṁ yadebhiḥ syāttribhirguṇaiḥ

    There is no being on earth, nor again among the gods in heaven, that could be free from these three gunas born of prakriti.

    पृथ्वी पर अथवा स्वर्ग में देवताओं के बीच भी ऐसा कोई प्राणी नहीं है जो प्रकृति से उत्पन्न इन तीनों गुणों से मुक्त हो।

  41. 18.41

    ब्राह्मणक्षत्रियविशां शूद्राणां च परन्तप ।
    कर्माणि प्रविभक्तानि स्वभावप्रभवैर्गुणैः ॥

    brāhmaṇakṣatriyaviśāṁ śūdrāṇāṁ ca parantapa / karmāṇi pravibhaktāni svabhāvaprabhavairguṇaiḥ

    O scorcher of foes, the duties of brahmins, kshatriyas, vaishyas and shudras have been apportioned according to the qualities that arise from their own nature.

    हे परन्तप! ब्राह्मण, क्षत्रिय, वैश्य और शूद्र — इन सबके कर्म उनके अपने स्वभाव से उत्पन्न गुणों के अनुसार बाँटे गए हैं।

  42. 18.42

    शमो दमस्तपः शौचं क्षान्तिरार्जवमेव च ।
    ज्ञानं विज्ञानमास्तिक्यं ब्रह्मकर्म स्वभावजम् ॥

    śamo damastapaḥ śaucaṁ kṣāntirārjavameva ca / jñānaṁ vijñānamāstikyaṁ brahmakarma svabhāvajam

    Calmness of mind, restraint of the senses, austerity, purity, forbearance, uprightness, knowledge, direct realisation and faith in what is beyond — these are the brahmin's work, born of his own nature.

    मन का शम, इन्द्रियों का दम, तप, शुद्धि, क्षमा, सरलता, ज्ञान, विज्ञान तथा आस्तिकता — ये ब्राह्मण के स्वभाव से उत्पन्न कर्म हैं।

  43. 18.43

    शौर्यं तेजो धृतिर्दाक्ष्यं युद्धे चाप्यपलायनम् ।
    दानमीश्वरभावश्च क्षात्रं कर्म स्वभावजम् ॥

    śauryaṁ tejo dhṛtirdākṣyaṁ yuddhe cāpyapalāyanam / dānamīśvarabhāvaśca kṣātraṁ karma svabhāvajam

    Valour, vigour, firmness, skill, not fleeing from battle, generosity and a capacity to lead — these make up the kshatriya's work, born of his own nature.

    शौर्य, तेज, धैर्य, दक्षता, युद्ध से न भागना, दान और शासन का भाव — ये क्षत्रिय के स्वभाव से उत्पन्न कर्म हैं।

  44. 18.44

    कृषिगौरक्ष्यवाणिज्यं वैश्यकर्म स्वभावजम् ।
    परिचर्यात्मकं कर्म शूद्रस्यापि स्वभावजम् ॥

    kṛṣigaurakṣyavāṇijyaṁ vaiśyakarma svabhāvajam / paricaryātmakaṁ karma śūdrasyāpi svabhāvajam

    Farming, the care of cattle and trade are the vaishya's work, born of his own nature; and work whose substance is service is likewise the shudra's, born of his own nature.

    खेती, गौपालन और व्यापार — ये वैश्य के स्वभाव से उत्पन्न कर्म हैं; और सेवा-रूप कर्म शूद्र का स्वभाव से उत्पन्न कर्म है।

  45. 18.45

    स्वे स्वे कर्मण्यभिरतः संसिद्धिं लभते नरः ।
    स्वकर्मनिरतः सिद्धिं यथा विन्दति तच्छृणु ॥

    sve sve karmaṇyabhirataḥ saṁsiddhiṁ labhate naraḥ / svakarmanirataḥ siddhiṁ yathā vindati tacchṛṇu

    A person devoted to his own work attains full perfection. Hear now how one who is intent on his own duty comes to find that perfection.

    अपने-अपने कर्म में लगा हुआ मनुष्य पूर्ण सिद्धि को प्राप्त करता है। अपने कर्म में रत मनुष्य किस प्रकार सिद्धि पाता है, वह सुन।

  46. 18.46

    यतः प्रवृत्तिर्भूतानां येन सर्वमिदं ततम् ।
    स्वकर्मणा तमभ्यर्च्य सिद्धिं विन्दति मानवः ॥

    yataḥ pravṛttirbhūtānāṁ yena sarvamidaṁ tatam / svakarmaṇā tamabhyarcya siddhiṁ vindati mānavaḥ

    He from whom all beings arise and by whom all this is pervaded — worshipping Him through one's own work, a person finds perfection.

    जिससे सब प्राणियों की उत्पत्ति होती है और जिससे यह सम्पूर्ण जगत् व्याप्त है, उसी की अपने कर्म के द्वारा पूजा करके मनुष्य सिद्धि प्राप्त करता है।

    इस विषय मेंस्वधर्म

  47. 18.47

    श्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् ।
    स्वभावनियतं कर्म कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम् ॥

    śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt / svabhāvaniyataṁ karma kurvannāpnoti kilbiṣam

    Better is one's own duty, though imperfectly done, than another's duty well carried out. Doing the work appointed by one's own nature, a person incurs no fault.

    दूसरे के भली भाँति किए हुए धर्म से अपना गुणरहित धर्म भी श्रेष्ठ है। अपने स्वभाव से नियत कर्म को करता हुआ मनुष्य पाप को प्राप्त नहीं होता।

    इस विषय मेंस्वधर्म

  48. 18.48

    सहजं कर्म कौन्तेय सदोषमपि न त्यजेत् ।
    सर्वारम्भा हि दोषेण धूमेनाग्निरिवावृताः ॥

    sahajaṁ karma kaunteya sadoṣamapi na tyajet / sarvārambhā hi doṣeṇa dhūmenāgnirivāvṛtāḥ

    One should not give up the work born with him, O son of Kunti, even when it carries some flaw; for every undertaking is wrapped in a flaw, as fire is wrapped in smoke.

    हे कुन्तीपुत्र! दोषयुक्त होने पर भी सहज कर्म को नहीं छोड़ना चाहिए, क्योंकि सभी कर्म किसी न किसी दोष से वैसे ही ढके रहते हैं जैसे अग्नि धुएँ से।

    इस विषय मेंस्वधर्म

  49. 18.49

    असक्तबुद्धिः सर्वत्र जितात्मा विगतस्पृहः ।
    नैष्कर्म्यसिद्धिं परमां संन्यासेनाधिगच्छति ॥

    asaktabuddhiḥ sarvatra jitātmā vigataspṛhaḥ / naiṣkarmyasiddhiṁ paramāṁ saṁnyāsenādhigacchati

    He whose understanding is unattached everywhere, who has mastered himself and is free of craving, reaches through renunciation the highest perfection of freedom from action.

    जिसकी बुद्धि सर्वत्र आसक्ति से रहित है, जिसने अपने को जीत लिया है और जो स्पृहा से रहित है, वह संन्यास के द्वारा नैष्कर्म्य की परम सिद्धि को प्राप्त होता है।

  50. 18.50

    सिद्धिं प्राप्तो यथा ब्रह्म तथाप्नोति निबोध मे ।
    समासेनैव कौन्तेय निष्ठा ज्ञानस्य या परा ॥

    siddhiṁ prāpto yathā brahma tathāpnoti nibodha me / samāsenaiva kaunteya niṣṭhā jñānasya yā parā

    Learn from Me in brief, O son of Kunti, how one who has gained perfection thereby reaches Brahman — that highest ground of knowledge.

    हे कुन्तीपुत्र! सिद्धि को प्राप्त हुआ मनुष्य किस प्रकार ब्रह्म को पाता है, वह संक्षेप में मुझसे समझ — यही ज्ञान की परम निष्ठा है।

  51. 18.51

    बुद्ध्या विशुद्धया युक्तो धृत्यात्मानं नियम्य च ।
    शब्दादीन्विषयांस्त्यक्त्वा रागद्वेषौ व्युदस्य च ॥

    buddhyā viśuddhayā yukto dhṛtyātmānaṁ niyamya ca / śabdādīnviṣayāṁstyaktvā rāgadveṣau vyudasya ca

    Endowed with a purified understanding, holding himself in check with firmness, giving up sound and the other objects of sense, and casting away both attraction and aversion;

    विशुद्ध बुद्धि से युक्त होकर, धैर्य से अपने आपको वश में करके, शब्द आदि विषयों को त्यागकर तथा राग और द्वेष को दूर हटाकर;

  52. 18.52

    विविक्तसेवी लघ्वाशी यतवाक्कायमानसः ।
    ध्यानयोगपरो नित्यं वैराग्यं समुपाश्रितः ॥

    viviktasevī laghvāśī yatavākkāyamānasaḥ / dhyānayogaparo nityaṁ vairāgyaṁ samupāśritaḥ

    living in solitude, eating lightly, with speech, body and mind restrained, ever given to the yoga of meditation, and firmly taking refuge in dispassion;

    एकान्त में रहने वाला, हल्का भोजन करने वाला, वाणी, शरीर और मन को वश में रखने वाला, सदा ध्यानयोग में लगा हुआ और वैराग्य का दृढ़ आश्रय लेने वाला;

  53. 18.53

    अहङ्कारं बलं दर्पं कामं क्रोधं परिग्रहम् ।
    विमुच्य निर्ममः शान्तो ब्रह्मभूयाय कल्पते ॥

    ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ kāmaṁ krodhaṁ parigraham / vimucya nirmamaḥ śānto brahmabhūyāya kalpate

    having released egotism, force, arrogance, desire, anger and possessiveness — free of all sense of 'mine' and at peace, he becomes fit for oneness with Brahman.

    अहङ्कार, बल, दर्प, काम, क्रोध और परिग्रह को छोड़कर, ममता से रहित और शान्त हुआ मनुष्य ब्रह्म-भाव के योग्य हो जाता है।

  54. 18.54

    ब्रह्मभूतः प्रसन्नात्मा न शोचति न काङ्क्षति ।
    समः सर्वेषु भूतेषु मद्भक्तिं लभते पराम् ॥

    brahmabhūtaḥ prasannātmā na śocati na kāṅkṣati / samaḥ sarveṣu bhūteṣu madbhaktiṁ labhate parām

    Become one with Brahman, serene in himself, he neither grieves nor craves. Equal towards all beings, he gains the highest devotion to Me.

    ब्रह्म-रूप हुआ प्रसन्नचित्त मनुष्य न शोक करता है और न कुछ चाहता है। सब प्राणियों में समान भाव रखता हुआ वह मेरी परा भक्ति को प्राप्त होता है।

  55. 18.55

    भक्त्या मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्त्वतः ।
    ततो मां तत्त्वतो ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ॥

    bhaktyā māmabhijānāti yāvānyaścāsmi tattvataḥ / tato māṁ tattvato jñātvā viśate tadanantaram

    Through devotion he comes to know Me in truth — who I am and how great I am; and knowing Me thus in truth, he thereafter enters into Me.

    भक्ति के द्वारा वह मुझे तत्त्व से जान लेता है कि मैं कौन हूँ और कितना हूँ; और तत्त्व से मुझे जानकर वह उसके पश्चात् मुझमें प्रवेश कर जाता है।

  56. 18.56

    सर्वकर्माण्यपि सदा कुर्वाणो मद्व्यपाश्रयः ।
    मत्प्रसादादवाप्नोति शाश्वतं पदमव्ययम् ॥

    sarvakarmāṇyapi sadā kurvāṇo madvyapāśrayaḥ / matprasādādavāpnoti śāśvataṁ padamavyayam

    Even while always performing every kind of work, one who takes refuge in Me attains by My grace the eternal and imperishable abode.

    सदा सब कर्मों को करता हुआ भी जो मेरा आश्रय लेता है, वह मेरी कृपा से शाश्वत और अविनाशी पद को प्राप्त होता है।

  57. 18.57

    चेतसा सर्वकर्माणि मयि संन्यस्य मत्परः ।
    बुद्धियोगमुपाश्रित्य मच्चित्तः सततं भव ॥

    cetasā sarvakarmāṇi mayi saṁnyasya matparaḥ / buddhiyogamupāśritya maccittaḥ satataṁ bhava

    With your mind surrender every action to Me, holding Me as the highest; taking refuge in the yoga of understanding, keep your thought fixed on Me at all times.

    मन से सब कर्मों को मुझमें अर्पित करके, मुझे ही परम मानकर, बुद्धियोग का आश्रय लेकर सदा मुझमें चित्त लगाए रख।

  58. 18.58

    मच्चित्तः सर्वदुर्गाणि मत्प्रसादात्तरिष्यसि ।
    अथ चेत्त्वमहङ्कारान्न श्रोष्यसि विनङ्क्ष्यसि ॥

    maccittaḥ sarvadurgāṇi matprasādāttariṣyasi / atha cettvamahaṅkārānna śroṣyasi vinaṅkṣyasi

    With your thought on Me you will cross over every difficulty by My grace; but if out of egotism you will not listen, you will come to ruin.

    मुझमें चित्त लगाने पर तू मेरी कृपा से सब कठिनाइयों को पार कर जाएगा; परन्तु यदि अहङ्कार के कारण तू नहीं सुनेगा, तो नष्ट हो जाएगा।

  59. 18.59

    यदहङ्कारमाश्रित्य न योत्स्य इति मन्यसे ।
    मिथ्यैष व्यवसायस्ते प्रकृतिस्त्वां नियोक्ष्यति ॥

    yadahaṅkāramāśritya na yotsya iti manyase / mithyaiṣa vyavasāyaste prakṛtistvāṁ niyokṣyati

    If, leaning on ego, you think 'I shall not fight,' that resolve of yours is empty — your own nature will set you to it.

    यदि अहङ्कार का सहारा लेकर तू यह माने कि 'मैं नहीं लड़ूँगा', तो तेरा यह निश्चय मिथ्या है — तेरी प्रकृति ही तुझे उस कर्म में लगा देगी।

  60. 18.60

    स्वभावजेन कौन्तेय निबद्धः स्वेन कर्मणा ।
    कर्तुं नेच्छसि यन्मोहात्करिष्यस्यवशोऽपि तत् ॥

    svabhāvajena kaunteya nibaddhaḥ svena karmaṇā / kartuṁ necchasi yanmohātkariṣyasyavaśo’pi tat

    Bound by your own work born of your nature, O son of Kunti, the very thing you do not wish to do out of delusion, that you will do, helpless.

    हे कुन्तीपुत्र! अपने स्वभाव से उत्पन्न कर्म में बँधा हुआ तू, मोह के कारण जिसे करना नहीं चाहता, विवश होकर वही करेगा।

  61. 18.61

    ईश्वरः सर्वभूतानां हृद्देशेऽर्जुन तिष्ठति ।
    भ्रामयन्सर्वभूतानि यन्त्रारूढानि मायया ॥

    īśvaraḥ sarvabhūtānāṁ hṛddeśe’rjuna tiṣṭhati / bhrāmayansarvabhūtāni yantrārūḍhāni māyayā

    The Lord abides in the heart of every being, O Arjuna, turning all beings about by His power as though they were mounted on a machine.

    हे अर्जुन! ईश्वर सब प्राणियों के हृदय-देश में स्थित है और अपनी माया से सब प्राणियों को यन्त्र पर चढ़े हुए के समान घुमाता रहता है।

  62. 18.62

    तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत ।
    तत्प्रसादात्परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥

    tameva śaraṇaṁ gaccha sarvabhāvena bhārata / tatprasādātparāṁ śāntiṁ sthānaṁ prāpsyasi śāśvatam

    Go to Him alone for refuge with your whole being, O Bharata; by His grace you will gain supreme peace and the eternal abode.

    हे भारत! सम्पूर्ण भाव से उसी की शरण में जा; उसकी कृपा से तू परम शान्ति और शाश्वत स्थान को प्राप्त करेगा।

  63. 18.63

    इति ते ज्ञानमाख्यातं गुह्याद्गुह्यतरं मया ।
    विमृश्यैतदशेषेण यथेच्छसि तथा कुरु ॥

    iti te jñānamākhyātaṁ guhyādguhyataraṁ mayā / vimṛśyaitadaśeṣeṇa yathecchasi tathā kuru

    Thus has knowledge more secret than every secret been told to you by Me. Weigh it fully, and then act as you wish.

    इस प्रकार गुह्य से भी गुह्यतर ज्ञान मैंने तुझसे कह दिया। इस पर पूरी तरह विचार कर, फिर जैसा तू चाहे वैसा कर।

  64. 18.64

    सर्वगुह्यतमं भूयः शृणु मे परमं वचः ।
    इष्टोऽसि मे दृढमिति ततो वक्ष्यामि ते हितम् ॥

    sarvaguhyatamaṁ bhūyaḥ śṛṇu me paramaṁ vacaḥ / iṣṭo’si me dṛḍhamiti tato vakṣyāmi te hitam

    Hear once more My supreme word, the most secret of all. Because you are firmly dear to Me, I shall tell you what is for your good.

    सबसे अधिक गुह्य मेरा परम वचन फिर सुन। तू मुझे दृढ़ रूप से प्रिय है, इसीलिए मैं तेरे हित की बात कहूँगा।

  65. 18.65

    मन्मना भव मद्भक्तो मद्याजी मां नमस्कुरु ।
    मामेवैष्यसि सत्यं ते प्रतिजाने प्रियोऽसि मे ॥

    manmanā bhava madbhakto madyājī māṁ namaskuru / māmevaiṣyasi satyaṁ te pratijāne priyo’si me

    Fix your mind on Me, be devoted to Me, worship Me, bow down to Me. You will come to Me alone — this I truly promise you, for you are dear to Me.

    मुझमें मन लगा, मेरा भक्त बन, मेरा पूजन कर, मुझे प्रणाम कर। तू मुझे ही प्राप्त होगा — यह मैं तुझसे सच्ची प्रतिज्ञा करता हूँ, क्योंकि तू मुझे प्रिय है।

  66. 18.66

    सर्वधर्मान्परित्यज्य मामेकं शरणं व्रज ।
    अहं त्वां सर्वपापेभ्यो मोक्षयिष्यामि मा शुचः ॥

    sarvadharmānparityajya māmekaṁ śaraṇaṁ vraja / ahaṁ tvāṁ sarvapāpebhyo mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

    Letting go of all duties, come to Me alone for shelter. I shall set you free from every sin; do not grieve.

    सब धर्मों को छोड़कर केवल मेरी शरण में आ जा। मैं तुझे सब पापों से मुक्त कर दूँगा, तू शोक मत कर।

    इस विषय मेंभक्ति

  67. 18.67

    इदं ते नातपस्काय नाभक्ताय कदाचन ।
    न चाशुश्रूषवे वाच्यं न च मां योऽभ्यसूयति ॥

    idaṁ te nātapaskāya nābhaktāya kadācana / na cāśuśrūṣave vācyaṁ na ca māṁ yo’bhyasūyati

    This is never to be spoken by you to one without austerity, nor to one without devotion, nor to one who has no wish to listen, nor to one who finds fault with Me.

    यह बात तू कभी उससे मत कहना जो तप से रहित है, जो भक्तिहीन है, जो सुनना नहीं चाहता, और जो मुझमें दोष देखता है।

  68. 18.68

    य इदं परमं गुह्यं मद्भक्तेष्वभिधास्यति ।
    भक्तिं मयि परां कृत्वा मामेवैष्यत्यसंशयः ॥

    ya idaṁ paramaṁ guhyaṁ madbhakteṣvabhidhāsyati / bhaktiṁ mayi parāṁ kṛtvā māmevaiṣyatyasaṁśayaḥ

    Whoever shall set forth this supreme secret among My devotees, offering the highest devotion to Me, shall come to Me — of this there is no doubt.

    जो मेरे भक्तों में इस परम रहस्य को कहेगा, वह मुझमें परा भक्ति करके निःसन्देह मुझे ही प्राप्त होगा।

  69. 18.69

    न च तस्मान्मनुष्येषु कश्चिन्मे प्रियकृत्तमः ।
    भविता न च मे तस्मादन्यः प्रियतरो भुवि ॥

    na ca tasmānmanuṣyeṣu kaścinme priyakṛttamaḥ / bhavitā na ca me tasmādanyaḥ priyataro bhuvi

    Among men there is none who does Me a dearer service than he, nor shall there be on earth another dearer to Me than he.

    मनुष्यों में उससे बढ़कर मेरा प्रिय कार्य करने वाला कोई नहीं है, और न पृथ्वी पर उससे अधिक प्रिय मुझे कोई दूसरा होगा।

  70. 18.70

    अध्येष्यते च य इमं धर्म्यं संवादमावयोः ।
    ज्ञानयज्ञेन तेनाहमिष्टः स्यामिति मे मतिः ॥

    adhyeṣyate ca ya imaṁ dharmyaṁ saṁvādamāvayoḥ / jñānayajñena tenāhamiṣṭaḥ syāmiti me matiḥ

    And whoever studies this righteous dialogue of ours — by him I am worshipped with the sacrifice of knowledge: such is My conviction.

    और जो हम दोनों के इस धर्ममय संवाद का अध्ययन करेगा, उसके द्वारा मैं ज्ञानयज्ञ से पूजित होऊँगा — ऐसा मेरा मत है।

  71. 18.71

    श्रद्धावाननसूयश्च शृणुयादपि यो नरः ।
    सोऽपि मुक्तः शुभाँल्लोकान्प्राप्नुयात्पुण्यकर्मणाम् ॥

    śraddhāvānanasūyaśca śṛṇuyādapi yo naraḥ / so’pi muktaḥ śubhām̐llokānprāpnuyātpuṇyakarmaṇām

    Even the man who merely listens to it with faith and without fault-finding is set free, and reaches the happy worlds of those whose deeds are pure.

    जो मनुष्य श्रद्धा से युक्त होकर और दोष-दृष्टि छोड़कर केवल इसे सुनता भी है, वह भी मुक्त होकर पुण्य कर्म करने वालों के शुभ लोकों को प्राप्त करता है।

  72. 18.72

    कच्चिदेतच्छ्रुतं पार्थ त्वयैकाग्रेण चेतसा ।
    कच्चिदज्ञानसम्मोहः प्रनष्टस्ते धनञ्जय ॥

    kaccidetacchrutaṁ pārtha tvayaikāgreṇa cetasā / kaccidajñānasammohaḥ pranaṣṭaste dhanañjaya

    Has this been heard by you, O Partha, with a one-pointed mind? Has your confusion born of ignorance been destroyed, O Dhananjaya?

    हे पार्थ! क्या तूने इसे एकाग्र मन से सुना? हे धनञ्जय! क्या तेरा अज्ञान से उत्पन्न मोह नष्ट हो गया?

  73. अर्जुन उवाचअर्जुन बोले

    18.73

    नष्टो मोहः स्मृतिर्लब्धा त्वत्प्रसादान्मयाच्युत ।
    स्थितोऽस्मि गतसन्देहः करिष्ये वचनं तव ॥

    naṣṭo mohaḥ smṛtirlabdhā tvatprasādānmayācyuta / sthito’smi gatasandehaḥ kariṣye vacanaṁ tava

    My delusion is destroyed and I have regained my memory through Your grace, O Achyuta. I stand firm, my doubt gone; I shall do as You say.

    हे अच्युत! आपकी कृपा से मेरा मोह नष्ट हो गया और मुझे स्मृति प्राप्त हो गई। अब मैं संशय-रहित होकर स्थिर हूँ, और आपका वचन पालन करूँगा।

  74. सञ्जय उवाचसञ्जय बोले

    18.74

    इत्यहं वासुदेवस्य पार्थस्य च महात्मनः ।
    संवादमिममश्रौषमद्भुतं रोमहर्षणम् ॥

    ityahaṁ vāsudevasya pārthasya ca mahātmanaḥ / saṁvādamimamaśrauṣamadbhutaṁ romaharṣaṇam

    Thus did I hear this wonderful dialogue between Vasudeva and the great-souled son of Pritha, a dialogue that makes the hair stand on end.

    इस प्रकार मैंने वासुदेव और महात्मा अर्जुन का यह अद्भुत तथा रोमाञ्चित कर देने वाला संवाद सुना।

  75. 18.75

    व्यासप्रसादाच्छ्रुतवानेतद्गुह्यमहं परम् ।
    योगं योगेश्वरात्कृष्णात्साक्षात्कथयतः स्वयम् ॥

    vyāsaprasādācchrutavānetadguhyamahaṁ param / yogaṁ yogeśvarātkṛṣṇātsākṣātkathayataḥ svayam

    By the grace of Vyasa I heard this supreme and secret yoga, spoken directly by Krishna, the Lord of Yoga, Himself.

    व्यास जी की कृपा से मैंने यह परम गुह्य योग स्वयं योगेश्वर श्रीकृष्ण से साक्षात् कहते हुए सुना।

  76. 18.76

    राजन्संस्मृत्य संस्मृत्य संवादमिममद्भुतम् ।
    केशवार्जुनयोः पुण्यं हृष्यामि च मुहुर्मुहुः ॥

    rājansaṁsmṛtya saṁsmṛtya saṁvādamimamadbhutam / keśavārjunayoḥ puṇyaṁ hṛṣyāmi ca muhurmuhuḥ

    O King, recalling again and again this wondrous and holy dialogue of Keshava and Arjuna, I rejoice over and over.

    हे राजन्! केशव और अर्जुन के इस अद्भुत तथा पवित्र संवाद को बार-बार स्मरण करके मैं बार-बार हर्षित होता हूँ।

  77. 18.77

    तच्च संस्मृत्य संस्मृत्य रूपमत्यद्भुतं हरेः ।
    विस्मयो मे महान् राजन्हृष्यामि च पुनः पुनः ॥

    tacca saṁsmṛtya saṁsmṛtya rūpamatyadbhutaṁ hareḥ / vismayo me mahān rājanhṛṣyāmi ca punaḥ punaḥ

    And recalling again and again that most wondrous form of Hari, my amazement is great, O King, and I rejoice again and again.

    हे राजन्! श्रीहरि के उस अत्यन्त अद्भुत रूप को बार-बार स्मरण करके मुझे महान् विस्मय होता है और मैं बार-बार आनन्दित होता हूँ।

  78. 18.78

    यत्र योगेश्वरः कृष्णो यत्र पार्थो धनुर्धरः ।
    तत्र श्रीर्विजयो भूतिर्ध्रुवा नीतिर्मतिर्मम ॥

    yatra yogeśvaraḥ kṛṣṇo yatra pārtho dhanurdharaḥ / tatra śrīrvijayo bhūtirdhruvā nītirmatirmama

    Where there is Krishna, the Lord of Yoga, and where there is Partha, the wielder of the bow, there are prosperity, victory, well-being and steadfast right conduct — such is my conviction.

    जहाँ योगेश्वर श्रीकृष्ण हैं और जहाँ धनुर्धर अर्जुन हैं, वहीं श्री, विजय, ऐश्वर्य और अटल नीति है — ऐसा मेरा मत है।

संस्कृत पाठ प्रकाशित ग्रंथों से लिया गया और श्लोक-दर-श्लोक मिलाया गया; उच्चारण देवनागरी से बनाया गया। अंग्रेज़ी और हिंदी अनुवाद ट्रस्ट के अपने हैं।

अठारह अध्याय

आगे कहाँ जाएँ

अध्याय से आगे।