॥ श्रीकृष्णाय नमः ॥ · स्थापना 3 अक्टूबर 1968 · हांसी, हरियाणा

700 श्लोक · 18 अध्याय · 4 वक्ता
हर श्लोक, सुलभ।
पूरी गीता एक सूची में — अध्याय से, वक्ता से, और श्लोक में वस्तुतः प्रयुक्त संस्कृत शब्दों से। प्रत्येक पंक्ति श्लोक को पूर्ण रूप में खोलती है।
किसी शब्द के अंतर्गत श्लोक तब सूचीबद्ध है जब उसके संस्कृत पाठ में वह शब्द आता है। यह पाठ के विषय में तथ्य है, उसकी व्याख्या नहीं — गीता वहाँ भी अनासक्ति की बात करती है जहाँ “सङ्ग” शब्द नहीं आता। जिन श्लोकों पर ट्रस्ट ने लिखा है, उनके अध्याय-पृष्ठ पर वह संकेत और विषय का सूत्र दिया गया है।
- 1.1धृतराष्ट्रधर्मक्षेत्रे कुरुक्षेत्रे समवेता युयुत्सवः ।dharmakṣetre kurukṣetre samavetā yuyutsavaḥ
- 1.2सञ्जयदृष्ट्वा तु पाण्डवानीकं व्यूढं दुर्योधनस्तदा ।dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṁ vyūḍhaṁ duryodhanastadā
- 1.3सञ्जयपश्यैतां पाण्डुपुत्राणामाचार्य महतीं चमूम् ।paśyaitāṁ pāṇḍuputrāṇāmācārya mahatīṁ camūm
- 1.4सञ्जयअत्र शूरा महेष्वासा भीमार्जुनसमा युधि ।atra śūrā maheṣvāsā bhīmārjunasamā yudhi
- 1.5सञ्जयधृष्टकेतुश्चेकितानः काशिराजश्च वीर्यवान् ।dhṛṣṭaketuścekitānaḥ kāśirājaśca vīryavān
- 1.6सञ्जययुधामन्युश्च विक्रान्त उत्तमौजाश्च वीर्यवान् ।yudhāmanyuśca vikrānta uttamaujāśca vīryavān
- 1.7सञ्जयअस्माकं तु विशिष्टा ये तान्निबोध द्विजोत्तम ।asmākaṁ tu viśiṣṭā ye tānnibodha dvijottama
- 1.8सञ्जयभवान्भीष्मश्च कर्णश्च कृपश्च समितिञ्जयः ।bhavānbhīṣmaśca karṇaśca kṛpaśca samitiñjayaḥ
- 1.9सञ्जयअन्ये च बहवः शूरा मदर्थे त्यक्तजीविताः ।anye ca bahavaḥ śūrā madarthe tyaktajīvitāḥ
- 1.10सञ्जयअपर्याप्तं तदस्माकं बलं भीष्माभिरक्षितम् ।aparyāptaṁ tadasmākaṁ balaṁ bhīṣmābhirakṣitam
- 1.11सञ्जयअयनेषु च सर्वेषु यथाभागमवस्थिताः ।ayaneṣu ca sarveṣu yathābhāgamavasthitāḥ
- 1.12सञ्जयतस्य सञ्जनयन्हर्षं कुरुवृद्धः पितामहः ।tasya sañjanayanharṣaṁ kuruvṛddhaḥ pitāmahaḥ
- 1.13सञ्जयततः शङ्खाश्च भेर्यश्च पणवानकगोमुखाः ।tataḥ śaṅkhāśca bheryaśca paṇavānakagomukhāḥ
- 1.14सञ्जयततः श्वेतैर्हयैर्युक्ते महति स्यन्दने स्थितौ ।tataḥ śvetairhayairyukte mahati syandane sthitau
- 1.15सञ्जयपाञ्चजन्यं हृषीकेशो देवदत्तं धनञ्जयः ।pāñcajanyaṁ hṛṣīkeśo devadattaṁ dhanañjayaḥ
- 1.16सञ्जयअनन्तविजयं राजा कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः ।anantavijayaṁ rājā kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ
- 1.17सञ्जयकाश्यश्च परमेष्वासः शिखण्डी च महारथः ।kāśyaśca parameṣvāsaḥ śikhaṇḍī ca mahārathaḥ
- 1.18सञ्जयद्रुपदो द्रौपदेयाश्च सर्वशः पृथिवीपते ।drupado draupadeyāśca sarvaśaḥ pṛthivīpate
- 1.19सञ्जयस घोषो धार्तराष्ट्राणां हृदयानि व्यदारयत् ।sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṁ hṛdayāni vyadārayat
- 1.20सञ्जयअथ व्यवस्थितान्दृष्ट्वा धार्तराष्ट्रान्कपिध्वजः ।atha vyavasthitāndṛṣṭvā dhārtarāṣṭrānkapidhvajaḥ
- 1.21अर्जुनसेनयोरुभयोर्मध्ये रथं स्थापय मेऽच्युत ॥senayorubhayormadhye rathaṁ sthāpaya me’cyuta
- 1.22अर्जुनयावदेतान्निरीक्षेऽहं योद्धुकामानवस्थितान् ।yāvadetānnirīkṣe’haṁ yoddhukāmānavasthitān
- 1.23अर्जुनयोत्स्यमानानवेक्षेऽहं य एतेऽत्र समागताः ।yotsyamānānavekṣe’haṁ ya ete’tra samāgatāḥ
- 1.24सञ्जयएवमुक्तो हृषीकेशो गुडाकेशेन भारत ।evamukto hṛṣīkeśo guḍākeśena bhārata
- 1.25सञ्जयभीष्मद्रोणप्रमुखतः सर्वेषां च महीक्षिताम् ।bhīṣmadroṇapramukhataḥ sarveṣāṁ ca mahīkṣitām
- 1.26सञ्जयतत्रापश्यत्स्थितान्पार्थः पितॄनथ पितामहान् ।tatrāpaśyatsthitānpārthaḥ pitṝnatha pitāmahān
- 1.27सञ्जयश्वशुरान्सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोरपि ।śvaśurānsuhṛdaścaiva senayorubhayorapi
- 1.28अर्जुनदृष्ट्वेमं स्वजनं कृष्ण युयुत्सुं समुपस्थितम् ॥dṛṣṭvemaṁ svajanaṁ kṛṣṇa yuyutsuṁ samupasthitam
- 1.29अर्जुनसीदन्ति मम गात्राणि मुखं च परिशुष्यति ।sīdanti mama gātrāṇi mukhaṁ ca pariśuṣyati
- 1.30अर्जुनगाण्डीवं स्रंसते हस्तात्त्वक्चैव परिदह्यते ।gāṇḍīvaṁ sraṁsate hastāttvakcaiva paridahyate
- 1.31अर्जुननिमित्तानि च पश्यामि विपरीतानि केशव ।nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava
- 1.32अर्जुनन काङ्क्षे विजयं कृष्ण न च राज्यं सुखानि च ।na kāṅkṣe vijayaṁ kṛṣṇa na ca rājyaṁ sukhāni ca
- 1.33अर्जुनयेषामर्थे काङ्क्षितं नो राज्यं भोगाः सुखानि च ।yeṣāmarthe kāṅkṣitaṁ no rājyaṁ bhogāḥ sukhāni ca
- 1.34अर्जुनआचार्याः पितरः पुत्रास्तथैव च पितामहाः ।ācāryāḥ pitaraḥ putrāstathaiva ca pitāmahāḥ
- 1.35अर्जुनएतान्न हन्तुमिच्छामि घ्नतोऽपि मधुसूदन ।etānna hantumicchāmi ghnato’pi madhusūdana
- 1.36अर्जुननिहत्य धार्तराष्ट्रान्नः का प्रीतिः स्याज्जनार्दन ।nihatya dhārtarāṣṭrānnaḥ kā prītiḥ syājjanārdana
- 1.37अर्जुनतस्मान्नार्हा वयं हन्तुं धार्तराष्ट्रान्स्वबान्धवान् ।tasmānnārhā vayaṁ hantuṁ dhārtarāṣṭrānsvabāndhavān
- 1.38अर्जुनयद्यप्येते न पश्यन्ति लोभोपहतचेतसः ।yadyapyete na paśyanti lobhopahatacetasaḥ
- 1.39अर्जुनकथं न ज्ञेयमस्माभिः पापादस्मान्निवर्तितुम् ।kathaṁ na jñeyamasmābhiḥ pāpādasmānnivartitum
- 1.40अर्जुनकुलक्षये प्रणश्यन्ति कुलधर्माः सनातनाः ।kulakṣaye praṇaśyanti kuladharmāḥ sanātanāḥ
- 1.41अर्जुनअधर्माभिभवात्कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुलस्त्रियः ।adharmābhibhavātkṛṣṇa praduṣyanti kulastriyaḥ
- 1.42अर्जुनसङ्करो नरकायैव कुलघ्नानां कुलस्य च ।saṅkaro narakāyaiva kulaghnānāṁ kulasya ca
- 1.43अर्जुनदोषैरेतैः कुलघ्नानां वर्णसङ्करकारकैः ।doṣairetaiḥ kulaghnānāṁ varṇasaṅkarakārakaiḥ
- 1.44अर्जुनउत्सन्नकुलधर्माणां मनुष्याणां जनार्दन ।utsannakuladharmāṇāṁ manuṣyāṇāṁ janārdana
- 1.45अर्जुनअहो बत महत्पापं कर्तुं व्यवसिता वयम् ।aho bata mahatpāpaṁ kartuṁ vyavasitā vayam
- 1.46अर्जुनयदि मामप्रतीकारमशस्त्रं शस्त्रपाणयः ।yadi māmapratīkāramaśastraṁ śastrapāṇayaḥ
- 1.47सञ्जयएवमुक्त्वार्जुनः सङ्ख्ये रथोपस्थ उपाविशत् ।evamuktvārjunaḥ saṅkhye rathopastha upāviśat
- 2.1सञ्जयतं तथा कृपयाविष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम् ।taṁ tathā kṛpayāviṣṭamaśrupūrṇākulekṣaṇam
- 2.2श्रीकृष्णकुतस्त्वा कश्मलमिदं विषमे समुपस्थितम् ।kutastvā kaśmalamidaṁ viṣame samupasthitam
- 2.3श्रीकृष्णक्लैब्यं मा स्म गमः पार्थ नैतत्त्वय्युपपद्यते ।klaibyaṁ mā sma gamaḥ pārtha naitattvayyupapadyate
- 2.4अर्जुनकथं भीष्ममहं सङ्ख्ये द्रोणं च मधुसूदन ।kathaṁ bhīṣmamahaṁ saṅkhye droṇaṁ ca madhusūdana
- 2.5अर्जुनगुरूनहत्वा हि महानुभावान्gurūnahatvā hi mahānubhāvān
- 2.6अर्जुनन चैतद्विद्मः कतरन्नो गरीयोna caitadvidmaḥ kataranno garīyo
- 2.7अर्जुनकार्पण्यदोषोपहतस्वभावःkārpaṇyadoṣopahatasvabhāvaḥ
- 2.8अर्जुनन हि प्रपश्यामि ममापनुद्याद्na hi prapaśyāmi mamāpanudyād
- 2.9सञ्जयएवमुक्त्वा हृषीकेशं गुडाकेशः परन्तप ।evamuktvā hṛṣīkeśaṁ guḍākeśaḥ parantapa
- 2.10सञ्जयतमुवाच हृषीकेशः प्रहसन्निव भारत ।tamuvāca hṛṣīkeśaḥ prahasanniva bhārata
- 2.11श्रीकृष्णअशोच्यानन्वशोचस्त्वं प्रज्ञावादांश्च भाषसे ।aśocyānanvaśocastvaṁ prajñāvādāṁśca bhāṣase
- 2.12श्रीकृष्णन त्वेवाहं जातु नासं न त्वं नेमे जनाधिपाः ।na tvevāhaṁ jātu nāsaṁ na tvaṁ neme janādhipāḥ
- 2.13श्रीकृष्णदेहिनोऽस्मिन्यथा देहे कौमारं यौवनं जरा ।dehino’sminyathā dehe kaumāraṁ yauvanaṁ jarā
- 2.14श्रीकृष्णमात्रास्पर्शास्तु कौन्तेय शीतोष्णसुखदुःखदाः ।mātrāsparśāstu kaunteya śītoṣṇasukhaduḥkhadāḥ
- 2.15श्रीकृष्णयं हि न व्यथयन्त्येते पुरुषं पुरुषर्षभ ।yaṁ hi na vyathayantyete puruṣaṁ puruṣarṣabha
- 2.16श्रीकृष्णनासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः ।nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ
- 2.17श्रीकृष्णअविनाशि तु तद्विद्धि येन सर्वमिदं ततम् ।avināśi tu tadviddhi yena sarvamidaṁ tatam
- 2.18श्रीकृष्णअन्तवन्त इमे देहा नित्यस्योक्ताः शरीरिणः ।antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ
- 2.19श्रीकृष्णय एनं वेत्ति हन्तारं यश्चैनं मन्यते हतम् ।ya enaṁ vetti hantāraṁ yaścainaṁ manyate hatam
- 2.20श्रीकृष्णन जायते म्रियते वा कदाचिन्na jāyate mriyate vā kadācin
- 2.21श्रीकृष्णवेदाविनाशिनं नित्यं य एनमजमव्ययम् ।vedāvināśinaṁ nityaṁ ya enamajamavyayam
- 2.22श्रीकृष्णवासांसि जीर्णानि यथा विहायvāsāṁsi jīrṇāni yathā vihāya
- 2.23श्रीकृष्णनैनं छिन्दन्ति शस्त्राणि नैनं दहति पावकः ।nainaṁ chindanti śastrāṇi nainaṁ dahati pāvakaḥ
- 2.24श्रीकृष्णअच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य एव च ।acchedyo’yamadāhyo’yamakledyo’śoṣya eva ca
- 2.25श्रीकृष्णअव्यक्तोऽयमचिन्त्योऽयमविकार्योऽयमुच्यते ।avyakto’yamacintyo’yamavikāryo’yamucyate
- 2.26श्रीकृष्णअथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम् ।atha cainaṁ nityajātaṁ nityaṁ vā manyase mṛtam
- 2.27श्रीकृष्णजातस्य हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मृतस्य च ।jātasya hi dhruvo mṛtyurdhruvaṁ janma mṛtasya ca
- 2.28श्रीकृष्णअव्यक्तादीनि भूतानि व्यक्तमध्यानि भारत ।avyaktādīni bhūtāni vyaktamadhyāni bhārata
- 2.29श्रीकृष्णआश्चर्यवत्पश्यति कश्चिदेनमाश्चर्यवद्वदति तथैव चान्यः ।āścaryavatpaśyati kaścidenamāścaryavadvadati tathaiva cānyaḥ
- 2.30श्रीकृष्णदेही नित्यमवध्योऽयं देहे सर्वस्य भारत ।dehī nityamavadhyo’yaṁ dehe sarvasya bhārata
- 2.31श्रीकृष्णस्वधर्ममपि चावेक्ष्य न विकम्पितुमर्हसि ।svadharmamapi cāvekṣya na vikampitumarhasi
- 2.32श्रीकृष्णयदृच्छया चोपपन्नं स्वर्गद्वारमपावृतम् ।yadṛcchayā copapannaṁ svargadvāramapāvṛtam
- 2.33श्रीकृष्णअथ चेत्त्वमिमं धर्म्यं सङ्ग्रामं न करिष्यसि ।atha cettvamimaṁ dharmyaṁ saṅgrāmaṁ na kariṣyasi
- 2.34श्रीकृष्णअकीर्तिं चापि भूतानि कथयिष्यन्ति तेऽव्ययाम् ।akīrtiṁ cāpi bhūtāni kathayiṣyanti te’vyayām
- 2.35श्रीकृष्णभयाद्रणादुपरतं मंस्यन्ते त्वां महारथाः ।bhayādraṇāduparataṁ maṁsyante tvāṁ mahārathāḥ
- 2.36श्रीकृष्णअवाच्यवादांश्च बहून्वदिष्यन्ति तवाहिताः ।avācyavādāṁśca bahūnvadiṣyanti tavāhitāḥ
- 2.37श्रीकृष्णहतो वा प्राप्स्यसि स्वर्गं जित्वा वा भोक्ष्यसे महीम् ।hato vā prāpsyasi svargaṁ jitvā vā bhokṣyase mahīm
- 2.38श्रीकृष्णसुखदुःखे समे कृत्वा लाभालाभौ जयाजयौ ।sukhaduḥkhe same kṛtvā lābhālābhau jayājayau
- 2.39श्रीकृष्णएषा तेऽभिहिता साङ्ख्ये बुद्धिर्योगे त्विमां शृणु ।eṣā te’bhihitā sāṅkhye buddhiryoge tvimāṁ śṛṇu
- 2.40श्रीकृष्णनेहाभिक्रमनाशोऽस्ति प्रत्यवायो न विद्यते ।nehābhikramanāśo’sti pratyavāyo na vidyate
- 2.41श्रीकृष्णव्यवसायात्मिका बुद्धिरेकेह कुरुनन्दन ।vyavasāyātmikā buddhirekeha kurunandana
- 2.42श्रीकृष्णयामिमां पुष्पितां वाचं प्रवदन्त्यविपश्चितः ।yāmimāṁ puṣpitāṁ vācaṁ pravadantyavipaścitaḥ
- 2.43श्रीकृष्णकामात्मानः स्वर्गपरा जन्मकर्मफलप्रदाम् ।kāmātmānaḥ svargaparā janmakarmaphalapradām
- 2.44श्रीकृष्णभोगैश्वर्यप्रसक्तानां तयापहृतचेतसाम् ।bhogaiśvaryaprasaktānāṁ tayāpahṛtacetasām
- 2.45श्रीकृष्णत्रैगुण्यविषया वेदा निस्त्रैगुण्यो भवार्जुन ।traiguṇyaviṣayā vedā nistraiguṇyo bhavārjuna
- 2.46श्रीकृष्णयावानर्थ उदपाने सर्वतः सम्प्लुतोदके ।yāvānartha udapāne sarvataḥ samplutodake
- 2.47श्रीकृष्णकर्मण्येवाधिकारस्ते मा फलेषु कदाचन ।karmaṇyevādhikāraste mā phaleṣu kadācana
- 2.48श्रीकृष्णयोगस्थः कुरु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा धनञ्जय ।yogasthaḥ kuru karmāṇi saṅgaṁ tyaktvā dhanañjaya
- 2.49श्रीकृष्णदूरेण ह्यवरं कर्म बुद्धियोगाद्धनञ्जय ।dūreṇa hyavaraṁ karma buddhiyogāddhanañjaya
- 2.50श्रीकृष्णबुद्धियुक्तो जहातीह उभे सुकृतदुष्कृते ।buddhiyukto jahātīha ubhe sukṛtaduṣkṛte
- 2.51श्रीकृष्णकर्मजं बुद्धियुक्ता हि फलं त्यक्त्वा मनीषिणः ।karmajaṁ buddhiyuktā hi phalaṁ tyaktvā manīṣiṇaḥ
- 2.52श्रीकृष्णयदा ते मोहकलिलं बुद्धिर्व्यतितरिष्यति ।yadā te mohakalilaṁ buddhirvyatitariṣyati
- 2.53श्रीकृष्णश्रुतिविप्रतिपन्ना ते यदा स्थास्यति निश्चला ।śrutivipratipannā te yadā sthāsyati niścalā
- 2.54अर्जुनस्थितप्रज्ञस्य का भाषा समाधिस्थस्य केशव ।sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya keśava
- 2.55श्रीकृष्णप्रजहाति यदा कामान्सर्वान्पार्थ मनोगतान् ।prajahāti yadā kāmānsarvānpārtha manogatān
- 2.56श्रीकृष्णदुःखेष्वनुद्विग्नमनाः सुखेषु विगतस्पृहः ।duḥkheṣvanudvignamanāḥ sukheṣu vigataspṛhaḥ
- 2.57श्रीकृष्णयः सर्वत्रानभिस्नेहस्तत्तत्प्राप्य शुभाशुभम् ।yaḥ sarvatrānabhisnehastattatprāpya śubhāśubham
- 2.58श्रीकृष्णयदा संहरते चायं कूर्मोऽङ्गानीव सर्वशः ।yadā saṁharate cāyaṁ kūrmo’ṅgānīva sarvaśaḥ
- 2.59श्रीकृष्णविषया विनिवर्तन्ते निराहारस्य देहिनः ।viṣayā vinivartante nirāhārasya dehinaḥ
- 2.60श्रीकृष्णयततो ह्यपि कौन्तेय पुरुषस्य विपश्चितः ।yatato hyapi kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ
- 2.61श्रीकृष्णतानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः ।tāni sarvāṇi saṁyamya yukta āsīta matparaḥ
- 2.62श्रीकृष्णध्यायतो विषयान्पुंसः सङ्गस्तेषूपजायते ।dhyāyato viṣayānpuṁsaḥ saṅgasteṣūpajāyate
- 2.63श्रीकृष्णक्रोधाद्भवति सम्मोहः सम्मोहात्स्मृतिविभ्रमः ।krodhādbhavati sammohaḥ sammohātsmṛtivibhramaḥ
- 2.64श्रीकृष्णरागद्वेषवियुक्तैस्तु विषयानिन्द्रियैश्चरन् ।rāgadveṣaviyuktaistu viṣayānindriyaiścaran
- 2.65श्रीकृष्णप्रसादे सर्वदुःखानां हानिरस्योपजायते ।prasāde sarvaduḥkhānāṁ hānirasyopajāyate
- 2.66श्रीकृष्णनास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना ।nāsti buddhirayuktasya na cāyuktasya bhāvanā
- 2.67श्रीकृष्णइन्द्रियाणां हि चरतां यन्मनोऽनुविधीयते ।indriyāṇāṁ hi caratāṁ yanmano’nuvidhīyate
- 2.68श्रीकृष्णतस्माद्यस्य महाबाहो निगृहीतानि सर्वशः ।tasmādyasya mahābāho nigṛhītāni sarvaśaḥ
- 2.69श्रीकृष्णया निशा सर्वभूतानां तस्यां जागर्ति संयमी ।yā niśā sarvabhūtānāṁ tasyāṁ jāgarti saṁyamī
- 2.70श्रीकृष्णआपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठंāpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṁ
- 2.71श्रीकृष्णविहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।vihāya kāmānyaḥ sarvānpumāṁścarati niḥspṛhaḥ
- 2.72श्रीकृष्णएषा ब्राह्मी स्थितिः पार्थ नैनां प्राप्य विमुह्यति ।eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṁ prāpya vimuhyati
- 3.1अर्जुनज्यायसी चेत्कर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन ।jyāyasī cetkarmaṇaste matā buddhirjanārdana
- 3.2अर्जुनव्यामिश्रेणेव वाक्येन बुद्धिं मोहयसीव मे ।vyāmiśreṇeva vākyena buddhiṁ mohayasīva me
- 3.3श्रीकृष्णलोकेऽस्मिन्द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मयानघ ।loke’smindvividhā niṣṭhā purā proktā mayānagha
- 3.4श्रीकृष्णन कर्मणामनारम्भान्नैष्कर्म्यं पुरुषोऽश्नुते ।na karmaṇāmanārambhānnaiṣkarmyaṁ puruṣo’śnute
- 3.5श्रीकृष्णन हि कश्चित्क्षणमपि जातु तिष्ठत्यकर्मकृत् ।na hi kaścitkṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarmakṛt
- 3.6श्रीकृष्णकर्मेन्द्रियाणि संयम्य य आस्ते मनसा स्मरन् ।karmendriyāṇi saṁyamya ya āste manasā smaran
- 3.7श्रीकृष्णयस्त्विन्द्रियाणि मनसा नियम्यारभतेऽर्जुन ।yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate’rjuna
- 3.8श्रीकृष्णनियतं कुरु कर्म त्वं कर्म ज्यायो ह्यकर्मणः ।niyataṁ kuru karma tvaṁ karma jyāyo hyakarmaṇaḥ
- 3.9श्रीकृष्णयज्ञार्थात्कर्मणोऽन्यत्र लोकोऽयं कर्मबन्धनः ।yajñārthātkarmaṇo’nyatra loko’yaṁ karmabandhanaḥ
- 3.10श्रीकृष्णसहयज्ञाः प्रजाः सृष्ट्वा पुरोवाच प्रजापतिः ।sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā purovāca prajāpatiḥ
- 3.11श्रीकृष्णदेवान्भावयतानेन ते देवा भावयन्तु वः ।devānbhāvayatānena te devā bhāvayantu vaḥ
- 3.12श्रीकृष्णइष्टान्भोगान्हि वो देवा दास्यन्ते यज्ञभाविताः ।iṣṭānbhogānhi vo devā dāsyante yajñabhāvitāḥ
- 3.13श्रीकृष्णयज्ञशिष्टाशिनः सन्तो मुच्यन्ते सर्वकिल्बिषैः ।yajñaśiṣṭāśinaḥ santo mucyante sarvakilbiṣaiḥ
- 3.14श्रीकृष्णअन्नाद्भवन्ति भूतानि पर्जन्यादन्नसम्भवः ।annādbhavanti bhūtāni parjanyādannasambhavaḥ
- 3.15श्रीकृष्णकर्म ब्रह्मोद्भवं विद्धि ब्रह्माक्षरसमुद्भवम् ।karma brahmodbhavaṁ viddhi brahmākṣarasamudbhavam
- 3.16श्रीकृष्णएवं प्रवर्तितं चक्रं नानुवर्तयतीह यः ।evaṁ pravartitaṁ cakraṁ nānuvartayatīha yaḥ
- 3.17श्रीकृष्णयस्त्वात्मरतिरेव स्यादात्मतृप्तश्च मानवः ।yastvātmaratireva syādātmatṛptaśca mānavaḥ
- 3.18श्रीकृष्णनैव तस्य कृतेनार्थो नाकृतेनेह कश्चन ।naiva tasya kṛtenārtho nākṛteneha kaścana
- 3.19श्रीकृष्णतस्मादसक्तः सततं कार्यं कर्म समाचर ।tasmādasaktaḥ satataṁ kāryaṁ karma samācara
- 3.20श्रीकृष्णकर्मणैव हि संसिद्धिमास्थिता जनकादयः ।karmaṇaiva hi saṁsiddhimāsthitā janakādayaḥ
- 3.21श्रीकृष्णयद्यदाचरति श्रेष्ठस्तत्तदेवेतरो जनः ।yadyadācarati śreṣṭhastattadevetaro janaḥ
- 3.22श्रीकृष्णन मे पार्थास्ति कर्तव्यं त्रिषु लोकेषु किञ्चन ।na me pārthāsti kartavyaṁ triṣu lokeṣu kiñcana
- 3.23श्रीकृष्णयदि ह्यहं न वर्तेयं जातु कर्मण्यतन्द्रितः ।yadi hyahaṁ na varteyaṁ jātu karmaṇyatandritaḥ
- 3.24श्रीकृष्णउत्सीदेयुरिमे लोका न कुर्यां कर्म चेदहम् ।utsīdeyurime lokā na kuryāṁ karma cedaham
- 3.25श्रीकृष्णसक्ताः कर्मण्यविद्वांसो यथा कुर्वन्ति भारत ।saktāḥ karmaṇyavidvāṁso yathā kurvanti bhārata
- 3.26श्रीकृष्णन बुद्धिभेदं जनयेदज्ञानां कर्मसङ्गिनाम् ।na buddhibhedaṁ janayedajñānāṁ karmasaṅginām
- 3.27श्रीकृष्णप्रकृतेः क्रियमाणानि गुणैः कर्माणि सर्वशः ।prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ
- 3.28श्रीकृष्णतत्त्ववित्तु महाबाहो गुणकर्मविभागयोः ।tattvavittu mahābāho guṇakarmavibhāgayoḥ
- 3.29श्रीकृष्णप्रकृतेर्गुणसम्मूढाः सज्जन्ते गुणकर्मसु ।prakṛterguṇasammūḍhāḥ sajjante guṇakarmasu
- 3.30श्रीकृष्णमयि सर्वाणि कर्माणि संन्यस्याध्यात्मचेतसा ।mayi sarvāṇi karmāṇi saṁnyasyādhyātmacetasā
- 3.31श्रीकृष्णये मे मतमिदं नित्यमनुतिष्ठन्ति मानवाः ।ye me matamidaṁ nityamanutiṣṭhanti mānavāḥ
- 3.32श्रीकृष्णये त्वेतदभ्यसूयन्तो नानुतिष्ठन्ति मे मतम् ।ye tvetadabhyasūyanto nānutiṣṭhanti me matam
- 3.33श्रीकृष्णसदृशं चेष्टते स्वस्याः प्रकृतेर्ज्ञानवानपि ।sadṛśaṁ ceṣṭate svasyāḥ prakṛterjñānavānapi
- 3.34श्रीकृष्णइन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे रागद्वेषौ व्यवस्थितौ ।indriyasyendriyasyārthe rāgadveṣau vyavasthitau
- 3.35श्रीकृष्णश्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् ।śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt
- 3.36अर्जुनअथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः ।atha kena prayukto’yaṁ pāpaṁ carati pūruṣaḥ
- 3.37श्रीकृष्णकाम एष क्रोध एष रजोगुणसमुद्भवः ।kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ
- 3.38श्रीकृष्णधूमेनाव्रियते वह्निर्यथादर्शो मलेन च ।dhūmenāvriyate vahniryathādarśo malena ca
- 3.39श्रीकृष्णआवृतं ज्ञानमेतेन ज्ञानिनो नित्यवैरिणा ।āvṛtaṁ jñānametena jñānino nityavairiṇā
- 3.40श्रीकृष्णइन्द्रियाणि मनो बुद्धिरस्याधिष्ठानमुच्यते ।indriyāṇi mano buddhirasyādhiṣṭhānamucyate
- 3.41श्रीकृष्णतस्मात्त्वमिन्द्रियाण्यादौ नियम्य भरतर्षभ ।tasmāttvamindriyāṇyādau niyamya bharatarṣabha
- 3.42श्रीकृष्णइन्द्रियाणि पराण्याहुरिन्द्रियेभ्यः परं मनः ।indriyāṇi parāṇyāhurindriyebhyaḥ paraṁ manaḥ
- 3.43श्रीकृष्णएवं बुद्धेः परं बुद्ध्वा संस्तभ्यात्मानमात्मना ।evaṁ buddheḥ paraṁ buddhvā saṁstabhyātmānamātmanā
- 4.1श्रीकृष्णइमं विवस्वते योगं प्रोक्तवानहमव्ययम् ।imaṁ vivasvate yogaṁ proktavānahamavyayam
- 4.2श्रीकृष्णएवं परम्पराप्राप्तमिमं राजर्षयो विदुः ।evaṁ paramparāprāptamimaṁ rājarṣayo viduḥ
- 4.3श्रीकृष्णस एवायं मया तेऽद्य योगः प्रोक्तः पुरातनः ।sa evāyaṁ mayā te’dya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ
- 4.4अर्जुनअपरं भवतो जन्म परं जन्म विवस्वतः ।aparaṁ bhavato janma paraṁ janma vivasvataḥ
- 4.5श्रीकृष्णबहूनि मे व्यतीतानि जन्मानि तव चार्जुन ।bahūni me vyatītāni janmāni tava cārjuna
- 4.6श्रीकृष्णअजोऽपि सन्नव्ययात्मा भूतानामीश्वरोऽपि सन् ।ajo’pi sannavyayātmā bhūtānāmīśvaro’pi san
- 4.7श्रीकृष्णयदा यदा हि धर्मस्य ग्लानिर्भवति भारत ।yadā yadā hi dharmasya glānirbhavati bhārata
- 4.8श्रीकृष्णपरित्राणाय साधूनां विनाशाय च दुष्कृताम् ।paritrāṇāya sādhūnāṁ vināśāya ca duṣkṛtām
- 4.9श्रीकृष्णजन्म कर्म च मे दिव्यमेवं यो वेत्ति तत्त्वतः ।janma karma ca me divyamevaṁ yo vetti tattvataḥ
- 4.10श्रीकृष्णवीतरागभयक्रोधा मन्मया मामुपाश्रिताः ।vītarāgabhayakrodhā manmayā māmupāśritāḥ
- 4.11श्रीकृष्णये यथा मां प्रपद्यन्ते तांस्तथैव भजाम्यहम् ।ye yathā māṁ prapadyante tāṁstathaiva bhajāmyaham
- 4.12श्रीकृष्णकाङ्क्षन्तः कर्मणां सिद्धिं यजन्त इह देवताः ।kāṅkṣantaḥ karmaṇāṁ siddhiṁ yajanta iha devatāḥ
- 4.13श्रीकृष्णचातुर्वर्ण्यं मया सृष्टं गुणकर्मविभागशः ।cāturvarṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ guṇakarmavibhāgaśaḥ
- 4.14श्रीकृष्णन मां कर्माणि लिम्पन्ति न मे कर्मफले स्पृहा ।na māṁ karmāṇi limpanti na me karmaphale spṛhā
- 4.15श्रीकृष्णएवं ज्ञात्वा कृतं कर्म पूर्वैरपि मुमुक्षुभिः ।evaṁ jñātvā kṛtaṁ karma pūrvairapi mumukṣubhiḥ
- 4.16श्रीकृष्णकिं कर्म किमकर्मेति कवयोऽप्यत्र मोहिताः ।kiṁ karma kimakarmeti kavayo’pyatra mohitāḥ
- 4.17श्रीकृष्णकर्मणो ह्यपि बोद्धव्यं बोद्धव्यं च विकर्मणः ।karmaṇo hyapi boddhavyaṁ boddhavyaṁ ca vikarmaṇaḥ
- 4.18श्रीकृष्णकर्मण्यकर्म यः पश्येदकर्मणि च कर्म यः ।karmaṇyakarma yaḥ paśyedakarmaṇi ca karma yaḥ
- 4.19श्रीकृष्णयस्य सर्वे समारम्भाः कामसङ्कल्पवर्जिताः ।yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṅkalpavarjitāḥ
- 4.20श्रीकृष्णत्यक्त्वा कर्मफलासङ्गं नित्यतृप्तो निराश्रयः ।tyaktvā karmaphalāsaṅgaṁ nityatṛpto nirāśrayaḥ
- 4.21श्रीकृष्णनिराशीर्यतचित्तात्मा त्यक्तसर्वपरिग्रहः ।nirāśīryatacittātmā tyaktasarvaparigrahaḥ
- 4.22श्रीकृष्णयदृच्छालाभसन्तुष्टो द्वन्द्वातीतो विमत्सरः ।yadṛcchālābhasantuṣṭo dvandvātīto vimatsaraḥ
- 4.23श्रीकृष्णगतसङ्गस्य मुक्तस्य ज्ञानावस्थितचेतसः ।gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ
- 4.24श्रीकृष्णब्रह्मार्पणं ब्रह्म हविर्ब्रह्माग्नौ ब्रह्मणा हुतम् ।brahmārpaṇaṁ brahma havirbrahmāgnau brahmaṇā hutam
- 4.25श्रीकृष्णदैवमेवापरे यज्ञं योगिनः पर्युपासते ।daivamevāpare yajñaṁ yoginaḥ paryupāsate
- 4.26श्रीकृष्णश्रोत्रादीनीन्द्रियाण्यन्ये संयमाग्निषु जुह्वति ।śrotrādīnīndriyāṇyanye saṁyamāgniṣu juhvati
- 4.27श्रीकृष्णसर्वाणीन्द्रियकर्माणि प्राणकर्माणि चापरे ।sarvāṇīndriyakarmāṇi prāṇakarmāṇi cāpare
- 4.28श्रीकृष्णद्रव्ययज्ञास्तपोयज्ञा योगयज्ञास्तथापरे ।dravyayajñāstapoyajñā yogayajñāstathāpare
- 4.29श्रीकृष्णअपाने जुह्वति प्राणं प्राणेऽपानं तथापरे ।apāne juhvati prāṇaṁ prāṇe’pānaṁ tathāpare
- 4.30श्रीकृष्णअपरे नियताहाराः प्राणान्प्राणेषु जुह्वति ।apare niyatāhārāḥ prāṇānprāṇeṣu juhvati
- 4.31श्रीकृष्णयज्ञशिष्टामृतभुजो यान्ति ब्रह्म सनातनम् ।yajñaśiṣṭāmṛtabhujo yānti brahma sanātanam
- 4.32श्रीकृष्णएवं बहुविधा यज्ञा वितता ब्रह्मणो मुखे ।evaṁ bahuvidhā yajñā vitatā brahmaṇo mukhe
- 4.33श्रीकृष्णश्रेयान्द्रव्यमयाद्यज्ञाज्ज्ञानयज्ञः परन्तप ।śreyāndravyamayādyajñājjñānayajñaḥ parantapa
- 4.34श्रीकृष्णतद्विद्धि प्रणिपातेन परिप्रश्नेन सेवया ।tadviddhi praṇipātena paripraśnena sevayā
- 4.35श्रीकृष्णयज्ज्ञात्वा न पुनर्मोहमेवं यास्यसि पाण्डव ।yajjñātvā na punarmohamevaṁ yāsyasi pāṇḍava
- 4.36श्रीकृष्णअपि चेदसि पापेभ्यः सर्वेभ्यः पापकृत्तमः ।api cedasi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpakṛttamaḥ
- 4.37श्रीकृष्णयथैधांसि समिद्धोऽग्निर्भस्मसात्कुरुतेऽर्जुन ।yathaidhāṁsi samiddho’gnirbhasmasātkurute’rjuna
- 4.38श्रीकृष्णन हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिह विद्यते ।na hi jñānena sadṛśaṁ pavitramiha vidyate
- 4.39श्रीकृष्णश्रद्धावाँल्लभते ज्ञानं तत्परः संयतेन्द्रियः ।śraddhāvām̐llabhate jñānaṁ tatparaḥ saṁyatendriyaḥ
- 4.40श्रीकृष्णअज्ञश्चाश्रद्दधानश्च संशयात्मा विनश्यति ।ajñaścāśraddadhānaśca saṁśayātmā vinaśyati
- 4.41श्रीकृष्णयोगसंन्यस्तकर्माणं ज्ञानसञ्छिन्नसंशयम् ।yogasaṁnyastakarmāṇaṁ jñānasañchinnasaṁśayam
- 4.42श्रीकृष्णतस्मादज्ञानसम्भूतं हृत्स्थं ज्ञानासिनात्मनः ।tasmādajñānasambhūtaṁ hṛtsthaṁ jñānāsinātmanaḥ
- 5.1अर्जुनसंन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि ।saṁnyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa punaryogaṁ ca śaṁsasi
- 5.2श्रीकृष्णसंन्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ ।saṁnyāsaḥ karmayogaśca niḥśreyasakarāvubhau
- 5.3श्रीकृष्णज्ञेयः स नित्यसंन्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति ।jñeyaḥ sa nityasaṁnyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati
- 5.4श्रीकृष्णसाङ्ख्ययोगौ पृथग्बालाः प्रवदन्ति न पण्डिताः ।sāṅkhyayogau pṛthagbālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ
- 5.5श्रीकृष्णयत्साङ्ख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते ।yatsāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ tadyogairapi gamyate
- 5.6श्रीकृष्णसंन्यासस्तु महाबाहो दुःखमाप्तुमयोगतः ।saṁnyāsastu mahābāho duḥkhamāptumayogataḥ
- 5.7श्रीकृष्णयोगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः ।yogayukto viśuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ
- 5.8श्रीकृष्णनैव किञ्चित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित् ।naiva kiñcitkaromīti yukto manyeta tattvavit
- 5.9श्रीकृष्णप्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि ।pralapanvisṛjangṛhṇannunmiṣannimiṣannapi
- 5.10श्रीकृष्णब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः ।brahmaṇyādhāya karmāṇi saṅgaṁ tyaktvā karoti yaḥ
- 5.11श्रीकृष्णकायेन मनसा बुद्ध्या केवलैरिन्द्रियैरपि ।kāyena manasā buddhyā kevalairindriyairapi
- 5.12श्रीकृष्णयुक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम् ।yuktaḥ karmaphalaṁ tyaktvā śāntimāpnoti naiṣṭhikīm
- 5.13श्रीकृष्णसर्वकर्माणि मनसा संन्यस्यास्ते सुखं वशी ।sarvakarmāṇi manasā saṁnyasyāste sukhaṁ vaśī
- 5.14श्रीकृष्णन कर्तृत्वं न कर्माणि लोकस्य सृजति प्रभुः ।na kartṛtvaṁ na karmāṇi lokasya sṛjati prabhuḥ
- 5.15श्रीकृष्णनादत्ते कस्यचित्पापं न चैव सुकृतं विभुः ।nādatte kasyacitpāpaṁ na caiva sukṛtaṁ vibhuḥ
- 5.16श्रीकृष्णज्ञानेन तु तदज्ञानं येषां नाशितमात्मनः ।jñānena tu tadajñānaṁ yeṣāṁ nāśitamātmanaḥ
- 5.17श्रीकृष्णतद्बुद्धयस्तदात्मानस्तन्निष्ठास्तत्परायणाः ।tadbuddhayastadātmānastanniṣṭhāstatparāyaṇāḥ
- 5.18श्रीकृष्णविद्याविनयसम्पन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि ।vidyāvinayasampanne brāhmaṇe gavi hastini
- 5.19श्रीकृष्णइहैव तैर्जितः सर्गो येषां साम्ये स्थितं मनः ।ihaiva tairjitaḥ sargo yeṣāṁ sāmye sthitaṁ manaḥ
- 5.20श्रीकृष्णन प्रहृष्येत्प्रियं प्राप्य नोद्विजेत्प्राप्य चाप्रियम् ।na prahṛṣyetpriyaṁ prāpya nodvijetprāpya cāpriyam
- 5.21श्रीकृष्णबाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम् ।bāhyasparśeṣvasaktātmā vindatyātmani yatsukham
- 5.22श्रीकृष्णये हि संस्पर्शजा भोगा दुःखयोनय एव ते ।ye hi saṁsparśajā bhogā duḥkhayonaya eva te
- 5.23श्रीकृष्णशक्नोतीहैव यः सोढुं प्राक्शरीरविमोक्षणात् ।śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṁ prākśarīravimokṣaṇāt
- 5.24श्रीकृष्णयोऽन्तःसुखोऽन्तरारामस्तथान्तर्ज्योतिरेव यः ।yo’ntaḥsukho’ntarārāmastathāntarjyotireva yaḥ
- 5.25श्रीकृष्णलभन्ते ब्रह्मनिर्वाणमृषयः क्षीणकल्मषाः ।labhante brahmanirvāṇamṛṣayaḥ kṣīṇakalmaṣāḥ
- 5.26श्रीकृष्णकामक्रोधवियुक्तानां यतीनां यतचेतसाम् ।kāmakrodhaviyuktānāṁ yatīnāṁ yatacetasām
- 5.27श्रीकृष्णस्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः ।sparśānkṛtvā bahirbāhyāṁścakṣuścaivāntare bhruvoḥ
- 5.28श्रीकृष्णयतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः ।yatendriyamanobuddhirmunirmokṣaparāyaṇaḥ
- 5.29श्रीकृष्णभोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम् ।bhoktāraṁ yajñatapasāṁ sarvalokamaheśvaram
- 6.1श्रीकृष्णअनाश्रितः कर्मफलं कार्यं कर्म करोति यः ।anāśritaḥ karmaphalaṁ kāryaṁ karma karoti yaḥ
- 6.2श्रीकृष्णयं संन्यासमिति प्राहुर्योगं तं विद्धि पाण्डव ।yaṁ saṁnyāsamiti prāhuryogaṁ taṁ viddhi pāṇḍava
- 6.3श्रीकृष्णआरुरुक्षोर्मुनेर्योगं कर्म कारणमुच्यते ।ārurukṣormuneryogaṁ karma kāraṇamucyate
- 6.4श्रीकृष्णयदा हि नेन्द्रियार्थेषु न कर्मस्वनुषज्जते ।yadā hi nendriyārtheṣu na karmasvanuṣajjate
- 6.5श्रीकृष्णउद्धरेदात्मनात्मानं नात्मानमवसादयेत् ।uddharedātmanātmānaṁ nātmānamavasādayet
- 6.6श्रीकृष्णबन्धुरात्मात्मनस्तस्य येनात्मैवात्मना जितः ।bandhurātmātmanastasya yenātmaivātmanā jitaḥ
- 6.7श्रीकृष्णजितात्मनः प्रशान्तस्य परमात्मा समाहितः ।jitātmanaḥ praśāntasya paramātmā samāhitaḥ
- 6.8श्रीकृष्णज्ञानविज्ञानतृप्तात्मा कूटस्थो विजितेन्द्रियः ।jñānavijñānatṛptātmā kūṭastho vijitendriyaḥ
- 6.9श्रीकृष्णसुहृन्मित्रार्युदासीनमध्यस्थद्वेष्यबन्धुषु ।suhṛnmitrāryudāsīnamadhyasthadveṣyabandhuṣu
- 6.10श्रीकृष्णयोगी युञ्जीत सततमात्मानं रहसि स्थितः ।yogī yuñjīta satatamātmānaṁ rahasi sthitaḥ
- 6.11श्रीकृष्णशुचौ देशे प्रतिष्ठाप्य स्थिरमासनमात्मनः ।śucau deśe pratiṣṭhāpya sthiramāsanamātmanaḥ
- 6.12श्रीकृष्णतत्रैकाग्रं मनः कृत्वा यतचित्तेन्द्रियक्रियः ।tatraikāgraṁ manaḥ kṛtvā yatacittendriyakriyaḥ
- 6.13श्रीकृष्णसमं कायशिरोग्रीवं धारयन्नचलं स्थिरः ।samaṁ kāyaśirogrīvaṁ dhārayannacalaṁ sthiraḥ
- 6.14श्रीकृष्णप्रशान्तात्मा विगतभीर्ब्रह्मचारिव्रते स्थितः ।praśāntātmā vigatabhīrbrahmacārivrate sthitaḥ
- 6.15श्रीकृष्णयुञ्जन्नेवं सदात्मानं योगी नियतमानसः ।yuñjannevaṁ sadātmānaṁ yogī niyatamānasaḥ
- 6.16श्रीकृष्णनात्यश्नतस्तु योगोऽस्ति न चैकान्तमनश्नतः ।nātyaśnatastu yogo’sti na caikāntamanaśnataḥ
- 6.17श्रीकृष्णयुक्ताहारविहारस्य युक्तचेष्टस्य कर्मसु ।yuktāhāravihārasya yuktaceṣṭasya karmasu
- 6.18श्रीकृष्णयदा विनियतं चित्तमात्मन्येवावतिष्ठते ।yadā viniyataṁ cittamātmanyevāvatiṣṭhate
- 6.19श्रीकृष्णयथा दीपो निवातस्थो नेङ्गते सोपमा स्मृता ।yathā dīpo nivātastho neṅgate sopamā smṛtā
- 6.20श्रीकृष्णयत्रोपरमते चित्तं निरुद्धं योगसेवया ।yatroparamate cittaṁ niruddhaṁ yogasevayā
- 6.21श्रीकृष्णसुखमात्यन्तिकं यत्तद्बुद्धिग्राह्यमतीन्द्रियम् ।sukhamātyantikaṁ yattadbuddhigrāhyamatīndriyam
- 6.22श्रीकृष्णयं लब्ध्वा चापरं लाभं मन्यते नाधिकं ततः ।yaṁ labdhvā cāparaṁ lābhaṁ manyate nādhikaṁ tataḥ
- 6.23श्रीकृष्णतं विद्याद् दुःखसंयोगवियोगं योगसञ्ज्ञितम् ।taṁ vidyād duḥkhasaṁyogaviyogaṁ yogasañjñitam
- 6.24श्रीकृष्णसङ्कल्पप्रभवान्कामांस्त्यक्त्वा सर्वानशेषतः ।saṅkalpaprabhavānkāmāṁstyaktvā sarvānaśeṣataḥ
- 6.25श्रीकृष्णशनैः शनैरुपरमेद्बुद्ध्या धृतिगृहीतया ।śanaiḥ śanairuparamedbuddhyā dhṛtigṛhītayā
- 6.26श्रीकृष्णयतो यतो निश्चरति मनश्चञ्चलमस्थिरम् ।yato yato niścarati manaścañcalamasthiram
- 6.27श्रीकृष्णप्रशान्तमनसं ह्येनं योगिनं सुखमुत्तमम् ।praśāntamanasaṁ hyenaṁ yoginaṁ sukhamuttamam
- 6.28श्रीकृष्णयुञ्जन्नेवं सदात्मानं योगी विगतकल्मषः ।yuñjannevaṁ sadātmānaṁ yogī vigatakalmaṣaḥ
- 6.29श्रीकृष्णसर्वभूतस्थमात्मानं सर्वभूतानि चात्मनि ।sarvabhūtasthamātmānaṁ sarvabhūtāni cātmani
- 6.30श्रीकृष्णयो मां पश्यति सर्वत्र सर्वं च मयि पश्यति ।yo māṁ paśyati sarvatra sarvaṁ ca mayi paśyati
- 6.31श्रीकृष्णसर्वभूतस्थितं यो मां भजत्येकत्वमास्थितः ।sarvabhūtasthitaṁ yo māṁ bhajatyekatvamāsthitaḥ
- 6.32श्रीकृष्णआत्मौपम्येन सर्वत्र समं पश्यति योऽर्जुन ।ātmaupamyena sarvatra samaṁ paśyati yo’rjuna
- 6.33अर्जुनयोऽयं योगस्त्वया प्रोक्तः साम्येन मधुसूदन ।yo’yaṁ yogastvayā proktaḥ sāmyena madhusūdana
- 6.34अर्जुनचञ्चलं हि मनः कृष्ण प्रमाथि बलवद्दृढम् ।cañcalaṁ hi manaḥ kṛṣṇa pramāthi balavaddṛḍham
- 6.35श्रीकृष्णअसंशयं महाबाहो मनो दुर्निग्रहं चलम् ।asaṁśayaṁ mahābāho mano durnigrahaṁ calam
- 6.36श्रीकृष्णअसंयतात्मना योगो दुष्प्राप इति मे मतिः ।asaṁyatātmanā yogo duṣprāpa iti me matiḥ
- 6.37अर्जुनअयतिः श्रद्धयोपेतो योगाच्चलितमानसः ।ayatiḥ śraddhayopeto yogāccalitamānasaḥ
- 6.38अर्जुनकच्चिन्नोभयविभ्रष्टश्छिन्नाभ्रमिव नश्यति ।kaccinnobhayavibhraṣṭaśchinnābhramiva naśyati
- 6.39अर्जुनएतन्मे संशयं कृष्ण छेत्तुमर्हस्यशेषतः ।etanme saṁśayaṁ kṛṣṇa chettumarhasyaśeṣataḥ
- 6.40श्रीकृष्णपार्थ नैवेह नामुत्र विनाशस्तस्य विद्यते ।pārtha naiveha nāmutra vināśastasya vidyate
- 6.41श्रीकृष्णप्राप्य पुण्यकृतां लोकानुषित्वा शाश्वतीः समाः ।prāpya puṇyakṛtāṁ lokānuṣitvā śāśvatīḥ samāḥ
- 6.42श्रीकृष्णअथवा योगिनामेव कुले भवति धीमताम् ।athavā yogināmeva kule bhavati dhīmatām
- 6.43श्रीकृष्णतत्र तं बुद्धिसंयोगं लभते पौर्वदेहिकम् ।tatra taṁ buddhisaṁyogaṁ labhate paurvadehikam
- 6.44श्रीकृष्णपूर्वाभ्यासेन तेनैव ह्रियते ह्यवशोऽपि सः ।pūrvābhyāsena tenaiva hriyate hyavaśo’pi saḥ
- 6.45श्रीकृष्णप्रयत्नाद्यतमानस्तु योगी संशुद्धकिल्बिषः ।prayatnādyatamānastu yogī saṁśuddhakilbiṣaḥ
- 6.46श्रीकृष्णतपस्विभ्योऽधिको योगी ज्ञानिभ्योऽपि मतोऽधिकः ।tapasvibhyo’dhiko yogī jñānibhyo’pi mato’dhikaḥ
- 6.47श्रीकृष्णयोगिनामपि सर्वेषां मद्गतेनान्तरात्मना ।yogināmapi sarveṣāṁ madgatenāntarātmanā
- 7.1श्रीकृष्णमय्यासक्तमनाः पार्थ योगं युञ्जन्मदाश्रयः ।mayyāsaktamanāḥ pārtha yogaṁ yuñjanmadāśrayaḥ
- 7.2श्रीकृष्णज्ञानं तेऽहं सविज्ञानमिदं वक्ष्याम्यशेषतः ।jñānaṁ te’haṁ savijñānamidaṁ vakṣyāmyaśeṣataḥ
- 7.3श्रीकृष्णमनुष्याणां सहस्रेषु कश्चिद्यतति सिद्धये ।manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścidyatati siddhaye
- 7.4श्रीकृष्णभूमिरापोऽनलो वायुः खं मनो बुद्धिरेव च ।bhūmirāpo’nalo vāyuḥ khaṁ mano buddhireva ca
- 7.5श्रीकृष्णअपरेयमितस्त्वन्यां प्रकृतिं विद्धि मे पराम् ।apareyamitastvanyāṁ prakṛtiṁ viddhi me parām
- 7.6श्रीकृष्णएतद्योनीनि भूतानि सर्वाणीत्युपधारय ।etadyonīni bhūtāni sarvāṇītyupadhāraya
- 7.7श्रीकृष्णमत्तः परतरं नान्यत्किञ्चिदस्ति धनञ्जय ।mattaḥ parataraṁ nānyatkiñcidasti dhanañjaya
- 7.8श्रीकृष्णरसोऽहमप्सु कौन्तेय प्रभास्मि शशिसूर्ययोः ।raso’hamapsu kaunteya prabhāsmi śaśisūryayoḥ
- 7.9श्रीकृष्णपुण्यो गन्धः पृथिव्यां च तेजश्चास्मि विभावसौ ।puṇyo gandhaḥ pṛthivyāṁ ca tejaścāsmi vibhāvasau
- 7.10श्रीकृष्णबीजं मां सर्वभूतानां विद्धि पार्थ सनातनम् ।bījaṁ māṁ sarvabhūtānāṁ viddhi pārtha sanātanam
- 7.11श्रीकृष्णबलं बलवतां चाहं कामरागविवर्जितम् ।balaṁ balavatāṁ cāhaṁ kāmarāgavivarjitam
- 7.12श्रीकृष्णये चैव सात्त्विका भावा राजसास्तामसाश्च ये ।ye caiva sāttvikā bhāvā rājasāstāmasāśca ye
- 7.13श्रीकृष्णत्रिभिर्गुणमयैर्भावैरेभिः सर्वमिदं जगत् ।tribhirguṇamayairbhāvairebhiḥ sarvamidaṁ jagat
- 7.14श्रीकृष्णदैवी ह्येषा गुणमयी मम माया दुरत्यया ।daivī hyeṣā guṇamayī mama māyā duratyayā
- 7.15श्रीकृष्णन मां दुष्कृतिनो मूढाः प्रपद्यन्ते नराधमाः ।na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ prapadyante narādhamāḥ
- 7.16श्रीकृष्णचतुर्विधा भजन्ते मां जनाः सुकृतिनोऽर्जुन ।caturvidhā bhajante māṁ janāḥ sukṛtino’rjuna
- 7.17श्रीकृष्णतेषां ज्ञानी नित्ययुक्त एकभक्तिर्विशिष्यते ।teṣāṁ jñānī nityayukta ekabhaktirviśiṣyate
- 7.18श्रीकृष्णउदाराः सर्व एवैते ज्ञानी त्वात्मैव मे मतम् ।udārāḥ sarva evaite jñānī tvātmaiva me matam
- 7.19श्रीकृष्णबहूनां जन्मनामन्ते ज्ञानवान्मां प्रपद्यते ।bahūnāṁ janmanāmante jñānavānmāṁ prapadyate
- 7.20श्रीकृष्णकामैस्तैस्तैर्हृतज्ञानाः प्रपद्यन्तेऽन्यदेवताः ।kāmaistaistairhṛtajñānāḥ prapadyante’nyadevatāḥ
- 7.21श्रीकृष्णयो यो यां यां तनुं भक्तः श्रद्धयार्चितुमिच्छति ।yo yo yāṁ yāṁ tanuṁ bhaktaḥ śraddhayārcitumicchati
- 7.22श्रीकृष्णस तया श्रद्धया युक्तस्तस्याराधनमीहते ।sa tayā śraddhayā yuktastasyārādhanamīhate
- 7.23श्रीकृष्णअन्तवत्तु फलं तेषां तद्भवत्यल्पमेधसाम् ।antavattu phalaṁ teṣāṁ tadbhavatyalpamedhasām
- 7.24श्रीकृष्णअव्यक्तं व्यक्तिमापन्नं मन्यन्ते मामबुद्धयः ।avyaktaṁ vyaktimāpannaṁ manyante māmabuddhayaḥ
- 7.25श्रीकृष्णनाहं प्रकाशः सर्वस्य योगमायासमावृतः ।nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya yogamāyāsamāvṛtaḥ
- 7.26श्रीकृष्णवेदाहं समतीतानि वर्तमानानि चार्जुन ।vedāhaṁ samatītāni vartamānāni cārjuna
- 7.27श्रीकृष्णइच्छाद्वेषसमुत्थेन द्वन्द्वमोहेन भारत ।icchādveṣasamutthena dvandvamohena bhārata
- 7.28श्रीकृष्णयेषां त्वन्तगतं पापं जनानां पुण्यकर्मणाम् ।yeṣāṁ tvantagataṁ pāpaṁ janānāṁ puṇyakarmaṇām
- 7.29श्रीकृष्णजरामरणमोक्षाय मामाश्रित्य यतन्ति ये ।jarāmaraṇamokṣāya māmāśritya yatanti ye
- 7.30श्रीकृष्णसाधिभूताधिदैवं मां साधियज्ञं च ये विदुः ।sādhibhūtādhidaivaṁ māṁ sādhiyajñaṁ ca ye viduḥ
- 8.1अर्जुनकिं तद्ब्रह्म किमध्यात्मं किं कर्म पुरुषोत्तम ।kiṁ tadbrahma kimadhyātmaṁ kiṁ karma puruṣottama
- 8.2अर्जुनअधियज्ञः कथं कोऽत्र देहेऽस्मिन्मधुसूदन ।adhiyajñaḥ kathaṁ ko’tra dehe’sminmadhusūdana
- 8.3श्रीकृष्णअक्षरं ब्रह्म परमं स्वभावोऽध्यात्ममुच्यते ।akṣaraṁ brahma paramaṁ svabhāvo’dhyātmamucyate
- 8.4श्रीकृष्णअधिभूतं क्षरो भावः पुरुषश्चाधिदैवतम् ।adhibhūtaṁ kṣaro bhāvaḥ puruṣaścādhidaivatam
- 8.5श्रीकृष्णअन्तकाले च मामेव स्मरन्मुक्त्वा कलेवरम् ।antakāle ca māmeva smaranmuktvā kalevaram
- 8.6श्रीकृष्णयं यं वापि स्मरन्भावं त्यजत्यन्ते कलेवरम् ।yaṁ yaṁ vāpi smaranbhāvaṁ tyajatyante kalevaram
- 8.7श्रीकृष्णतस्मात्सर्वेषु कालेषु मामनुस्मर युध्य च ।tasmātsarveṣu kāleṣu māmanusmara yudhya ca
- 8.8श्रीकृष्णअभ्यासयोगयुक्तेन चेतसा नान्यगामिना ।abhyāsayogayuktena cetasā nānyagāminā
- 8.9श्रीकृष्णकविं पुराणमनुशासितारkaviṁ purāṇamanuśāsitāra
- 8.10श्रीकृष्णप्रयाणकाले मनसाचलेनprayāṇakāle manasācalena
- 8.11श्रीकृष्णयदक्षरं वेदविदो वदन्तिyadakṣaraṁ vedavido vadanti
- 8.12श्रीकृष्णसर्वद्वाराणि संयम्य मनो हृदि निरुध्य च ।sarvadvārāṇi saṁyamya mano hṛdi nirudhya ca
- 8.13श्रीकृष्णओमित्येकाक्षरं ब्रह्म व्याहरन्मामनुस्मरन् ।omityekākṣaraṁ brahma vyāharanmāmanusmaran
- 8.14श्रीकृष्णअनन्यचेताः सततं यो मां स्मरति नित्यशः ।ananyacetāḥ satataṁ yo māṁ smarati nityaśaḥ
- 8.15श्रीकृष्णमामुपेत्य पुनर्जन्म दुःखालयमशाश्वतम् ।māmupetya punarjanma duḥkhālayamaśāśvatam
- 8.16श्रीकृष्णआब्रह्मभुवनाल्लोकाः पुनरावर्तिनोऽर्जुन ।ābrahmabhuvanāllokāḥ punarāvartino’rjuna
- 8.17श्रीकृष्णसहस्रयुगपर्यन्तमहर्यद्ब्रह्मणो विदुः ।sahasrayugaparyantamaharyadbrahmaṇo viduḥ
- 8.18श्रीकृष्णअव्यक्ताद्व्यक्तयः सर्वाः प्रभवन्त्यहरागमे ।avyaktādvyaktayaḥ sarvāḥ prabhavantyaharāgame
- 8.19श्रीकृष्णभूतग्रामः स एवायं भूत्वा भूत्वा प्रलीयते ।bhūtagrāmaḥ sa evāyaṁ bhūtvā bhūtvā pralīyate
- 8.20श्रीकृष्णपरस्तस्मात्तु भावोऽन्योऽव्यक्तोऽव्यक्तात्सनातनः ।parastasmāttu bhāvo’nyo’vyakto’vyaktātsanātanaḥ
- 8.21श्रीकृष्णअव्यक्तोऽक्षर इत्युक्तस्तमाहुः परमां गतिम् ।avyakto’kṣara ityuktastamāhuḥ paramāṁ gatim
- 8.22श्रीकृष्णपुरुषः स परः पार्थ भक्त्या लभ्यस्त्वनन्यया ।puruṣaḥ sa paraḥ pārtha bhaktyā labhyastvananyayā
- 8.23श्रीकृष्णयत्र काले त्वनावृत्तिमावृत्तिं चैव योगिनः ।yatra kāle tvanāvṛttimāvṛttiṁ caiva yoginaḥ
- 8.24श्रीकृष्णअग्निर्ज्योतिरहः शुक्लः षण्मासा उत्तरायणम् ।agnirjyotirahaḥ śuklaḥ ṣaṇmāsā uttarāyaṇam
- 8.25श्रीकृष्णधूमो रात्रिस्तथा कृष्णः षण्मासा दक्षिणायनम् ।dhūmo rātristathā kṛṣṇaḥ ṣaṇmāsā dakṣiṇāyanam
- 8.26श्रीकृष्णशुक्लकृष्णे गती ह्येते जगतः शाश्वते मते ।śuklakṛṣṇe gatī hyete jagataḥ śāśvate mate
- 8.27श्रीकृष्णनैते सृती पार्थ जानन्योगी मुह्यति कश्चन ।naite sṛtī pārtha jānanyogī muhyati kaścana
- 8.28श्रीकृष्णवेदेषु यज्ञेषु तपःसु चैवvedeṣu yajñeṣu tapaḥsu caiva
- 9.1श्रीकृष्णइदं तु ते गुह्यतमं प्रवक्ष्याम्यनसूयवे ।idaṁ tu te guhyatamaṁ pravakṣyāmyanasūyave
- 9.2श्रीकृष्णराजविद्या राजगुह्यं पवित्रमिदमुत्तमम् ।rājavidyā rājaguhyaṁ pavitramidamuttamam
- 9.3श्रीकृष्णअश्रद्दधानाः पुरुषा धर्मस्यास्य परन्तप ।aśraddadhānāḥ puruṣā dharmasyāsya parantapa
- 9.4श्रीकृष्णमया ततमिदं सर्वं जगदव्यक्तमूर्तिना ।mayā tatamidaṁ sarvaṁ jagadavyaktamūrtinā
- 9.5श्रीकृष्णन च मत्स्थानि भूतानि पश्य मे योगमैश्वरम् ।na ca matsthāni bhūtāni paśya me yogamaiśvaram
- 9.6श्रीकृष्णयथाकाशस्थितो नित्यं वायुः सर्वत्रगो महान् ।yathākāśasthito nityaṁ vāyuḥ sarvatrago mahān
- 9.7श्रीकृष्णसर्वभूतानि कौन्तेय प्रकृतिं यान्ति मामिकाम् ।sarvabhūtāni kaunteya prakṛtiṁ yānti māmikām
- 9.8श्रीकृष्णप्रकृतिं स्वामवष्टभ्य विसृजामि पुनः पुनः ।prakṛtiṁ svāmavaṣṭabhya visṛjāmi punaḥ punaḥ
- 9.9श्रीकृष्णन च मां तानि कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय ।na ca māṁ tāni karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya
- 9.10श्रीकृष्णमयाध्यक्षेण प्रकृतिः सूयते सचराचरम् ।mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sacarācaram
- 9.11श्रीकृष्णअवजानन्ति मां मूढा मानुषीं तनुमाश्रितम् ।avajānanti māṁ mūḍhā mānuṣīṁ tanumāśritam
- 9.12श्रीकृष्णमोघाशा मोघकर्माणो मोघज्ञाना विचेतसः ।moghāśā moghakarmāṇo moghajñānā vicetasaḥ
- 9.13श्रीकृष्णमहात्मानस्तु मां पार्थ दैवीं प्रकृतिमाश्रिताः ।mahātmānastu māṁ pārtha daivīṁ prakṛtimāśritāḥ
- 9.14श्रीकृष्णसततं कीर्तयन्तो मां यतन्तश्च दृढव्रताः ।satataṁ kīrtayanto māṁ yatantaśca dṛḍhavratāḥ
- 9.15श्रीकृष्णज्ञानयज्ञेन चाप्यन्ये यजन्तो मामुपासते ।jñānayajñena cāpyanye yajanto māmupāsate
- 9.16श्रीकृष्णअहं क्रतुरहं यज्ञः स्वधाहमहमौषधम् ।ahaṁ kraturahaṁ yajñaḥ svadhāhamahamauṣadham
- 9.17श्रीकृष्णपिताहमस्य जगतो माता धाता पितामहः ।pitāhamasya jagato mātā dhātā pitāmahaḥ
- 9.18श्रीकृष्णगतिर्भर्ता प्रभुः साक्षी निवासः शरणं सुहृत् ।gatirbhartā prabhuḥ sākṣī nivāsaḥ śaraṇaṁ suhṛt
- 9.19श्रीकृष्णतपाम्यहमहं वर्षं निगृह्णाम्युत्सृजामि च ।tapāmyahamahaṁ varṣaṁ nigṛhṇāmyutsṛjāmi ca
- 9.20श्रीकृष्णत्रैविद्या मां सोमपाः पूतपापाtraividyā māṁ somapāḥ pūtapāpā
- 9.21श्रीकृष्णते तं भुक्त्वा स्वर्गलोकं विशालंte taṁ bhuktvā svargalokaṁ viśālaṁ
- 9.22श्रीकृष्णअनन्याश्चिन्तयन्तो मां ये जनाः पर्युपासते ।ananyāścintayanto māṁ ye janāḥ paryupāsate
- 9.23श्रीकृष्णयेऽप्यन्यदेवता भक्ता यजन्ते श्रद्धयान्विताः ।ye’pyanyadevatā bhaktā yajante śraddhayānvitāḥ
- 9.24श्रीकृष्णअहं हि सर्वयज्ञानां भोक्ता च प्रभुरेव च ।ahaṁ hi sarvayajñānāṁ bhoktā ca prabhureva ca
- 9.25श्रीकृष्णयान्ति देवव्रता देवान्पितॄन्यान्ति पितृव्रताः ।yānti devavratā devānpitṝnyānti pitṛvratāḥ
- 9.26श्रीकृष्णपत्रं पुष्पं फलं तोयं यो मे भक्त्या प्रयच्छति ।patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyaṁ yo me bhaktyā prayacchati
- 9.27श्रीकृष्णयत्करोषि यदश्नासि यज्जुहोषि ददासि यत् ।yatkaroṣi yadaśnāsi yajjuhoṣi dadāsi yat
- 9.28श्रीकृष्णशुभाशुभफलैरेवं मोक्ष्यसे कर्मबन्धनैः ।śubhāśubhaphalairevaṁ mokṣyase karmabandhanaiḥ
- 9.29श्रीकृष्णसमोऽहं सर्वभूतेषु न मे द्वेष्योऽस्ति न प्रियः ।samo’haṁ sarvabhūteṣu na me dveṣyo’sti na priyaḥ
- 9.30श्रीकृष्णअपि चेत्सुदुराचारो भजते मामनन्यभाक् ।api cetsudurācāro bhajate māmananyabhāk
- 9.31श्रीकृष्णक्षिप्रं भवति धर्मात्मा शश्वच्छान्तिं निगच्छति ।kṣipraṁ bhavati dharmātmā śaśvacchāntiṁ nigacchati
- 9.32श्रीकृष्णमां हि पार्थ व्यपाश्रित्य येऽपि स्युः पापयोनयः ।māṁ hi pārtha vyapāśritya ye’pi syuḥ pāpayonayaḥ
- 9.33श्रीकृष्णकिं पुनर्ब्राह्मणाः पुण्या भक्ता राजर्षयस्तथा ।kiṁ punarbrāhmaṇāḥ puṇyā bhaktā rājarṣayastathā
- 9.34श्रीकृष्णमन्मना भव मद्भक्तो मद्याजी मां नमस्कुरु ।manmanā bhava madbhakto madyājī māṁ namaskuru
- 10.1श्रीकृष्णभूय एव महाबाहो शृणु मे परमं वचः ।bhūya eva mahābāho śṛṇu me paramaṁ vacaḥ
- 10.2श्रीकृष्णन मे विदुः सुरगणाः प्रभवं न महर्षयः ।na me viduḥ suragaṇāḥ prabhavaṁ na maharṣayaḥ
- 10.3श्रीकृष्णयो मामजमनादिं च वेत्ति लोकमहेश्वरम् ।yo māmajamanādiṁ ca vetti lokamaheśvaram
- 10.4श्रीकृष्णबुद्धिर्ज्ञानमसम्मोहः क्षमा सत्यं दमः शमः ।buddhirjñānamasammohaḥ kṣamā satyaṁ damaḥ śamaḥ
- 10.5श्रीकृष्णअहिंसा समता तुष्टिस्तपो दानं यशोऽयशः ।ahiṁsā samatā tuṣṭistapo dānaṁ yaśo’yaśaḥ
- 10.6श्रीकृष्णमहर्षयः सप्त पूर्वे चत्वारो मनवस्तथा ।maharṣayaḥ sapta pūrve catvāro manavastathā
- 10.7श्रीकृष्णएतां विभूतिं योगं च मम यो वेत्ति तत्त्वतः ।etāṁ vibhūtiṁ yogaṁ ca mama yo vetti tattvataḥ
- 10.8श्रीकृष्णअहं सर्वस्य प्रभवो मत्तः सर्वं प्रवर्तते ।ahaṁ sarvasya prabhavo mattaḥ sarvaṁ pravartate
- 10.9श्रीकृष्णमच्चित्ता मद्गतप्राणा बोधयन्तः परस्परम् ।maccittā madgataprāṇā bodhayantaḥ parasparam
- 10.10श्रीकृष्णतेषां सततयुक्तानां भजतां प्रीतिपूर्वकम् ।teṣāṁ satatayuktānāṁ bhajatāṁ prītipūrvakam
- 10.11श्रीकृष्णतेषामेवानुकम्पार्थमहमज्ञानजं तमः ।teṣāmevānukampārthamahamajñānajaṁ tamaḥ
- 10.12अर्जुनपरं ब्रह्म परं धाम पवित्रं परमं भवान् ।paraṁ brahma paraṁ dhāma pavitraṁ paramaṁ bhavān
- 10.13अर्जुनआहुस्त्वामृषयः सर्वे देवर्षिर्नारदस्तथा ।āhustvāmṛṣayaḥ sarve devarṣirnāradastathā
- 10.14अर्जुनसर्वमेतदृतं मन्ये यन्मां वदसि केशव ।sarvametadṛtaṁ manye yanmāṁ vadasi keśava
- 10.15अर्जुनस्वयमेवात्मनात्मानं वेत्थ त्वं पुरुषोत्तम ।svayamevātmanātmānaṁ vettha tvaṁ puruṣottama
- 10.16अर्जुनवक्तुमर्हस्यशेषेण दिव्या ह्यात्मविभूतयः ।vaktumarhasyaśeṣeṇa divyā hyātmavibhūtayaḥ
- 10.17अर्जुनकथं विद्यामहं योगिंस्त्वां सदा परिचिन्तयन् ।kathaṁ vidyāmahaṁ yogiṁstvāṁ sadā paricintayan
- 10.18अर्जुनविस्तरेणात्मनो योगं विभूतिं च जनार्दन ।vistareṇātmano yogaṁ vibhūtiṁ ca janārdana
- 10.19श्रीकृष्णहन्त ते कथयिष्यामि दिव्या ह्यात्मविभूतयः ।hanta te kathayiṣyāmi divyā hyātmavibhūtayaḥ
- 10.20श्रीकृष्णअहमात्मा गुडाकेश सर्वभूताशयस्थितः ।ahamātmā guḍākeśa sarvabhūtāśayasthitaḥ
- 10.21श्रीकृष्णआदित्यानामहं विष्णुर्ज्योतिषां रविरंशुमान् ।ādityānāmahaṁ viṣṇurjyotiṣāṁ raviraṁśumān
- 10.22श्रीकृष्णवेदानां सामवेदोऽस्मि देवानामस्मि वासवः ।vedānāṁ sāmavedo’smi devānāmasmi vāsavaḥ
- 10.23श्रीकृष्णरुद्राणां शङ्करश्चास्मि वित्तेशो यक्षरक्षसाम् ।rudrāṇāṁ śaṅkaraścāsmi vitteśo yakṣarakṣasām
- 10.24श्रीकृष्णपुरोधसां च मुख्यं मां विद्धि पार्थ बृहस्पतिम् ।purodhasāṁ ca mukhyaṁ māṁ viddhi pārtha bṛhaspatim
- 10.25श्रीकृष्णमहर्षीणां भृगुरहं गिरामस्म्येकमक्षरम् ।maharṣīṇāṁ bhṛgurahaṁ girāmasmyekamakṣaram
- 10.26श्रीकृष्णअश्वत्थः सर्ववृक्षाणां देवर्षीणां च नारदः ।aśvatthaḥ sarvavṛkṣāṇāṁ devarṣīṇāṁ ca nāradaḥ
- 10.27श्रीकृष्णउच्चैःश्रवसमश्वानां विद्धि माममृतोद्भवम् ।uccaiḥśravasamaśvānāṁ viddhi māmamṛtodbhavam
- 10.28श्रीकृष्णआयुधानामहं वज्रं धेनूनामस्मि कामधुक् ।āyudhānāmahaṁ vajraṁ dhenūnāmasmi kāmadhuk
- 10.29श्रीकृष्णअनन्तश्चास्मि नागानां वरुणो यादसामहम् ।anantaścāsmi nāgānāṁ varuṇo yādasāmaham
- 10.30श्रीकृष्णप्रह्लादश्चास्मि दैत्यानां कालः कलयतामहम् ।prahlādaścāsmi daityānāṁ kālaḥ kalayatāmaham
- 10.31श्रीकृष्णपवनः पवतामस्मि रामः शस्त्रभृतामहम् ।pavanaḥ pavatāmasmi rāmaḥ śastrabhṛtāmaham
- 10.32श्रीकृष्णसर्गाणामादिरन्तश्च मध्यं चैवाहमर्जुन ।sargāṇāmādirantaśca madhyaṁ caivāhamarjuna
- 10.33श्रीकृष्णअक्षराणामकारोऽस्मि द्वन्द्वः सामासिकस्य च ।akṣarāṇāmakāro’smi dvandvaḥ sāmāsikasya ca
- 10.34श्रीकृष्णमृत्युः सर्वहरश्चाहमुद्भवश्च भविष्यताम् ।mṛtyuḥ sarvaharaścāhamudbhavaśca bhaviṣyatām
- 10.35श्रीकृष्णबृहत्साम तथा साम्नां गायत्री छन्दसामहम् ।bṛhatsāma tathā sāmnāṁ gāyatrī chandasāmaham
- 10.36श्रीकृष्णद्यूतं छलयतामस्मि तेजस्तेजस्विनामहम् ।dyūtaṁ chalayatāmasmi tejastejasvināmaham
- 10.37श्रीकृष्णवृष्णीनां वासुदेवोऽस्मि पाण्डवानां धनञ्जयः ।vṛṣṇīnāṁ vāsudevo’smi pāṇḍavānāṁ dhanañjayaḥ
- 10.38श्रीकृष्णदण्डो दमयतामस्मि नीतिरस्मि जिगीषताम् ।daṇḍo damayatāmasmi nītirasmi jigīṣatām
- 10.39श्रीकृष्णयच्चापि सर्वभूतानां बीजं तदहमर्जुन ।yaccāpi sarvabhūtānāṁ bījaṁ tadahamarjuna
- 10.40श्रीकृष्णनान्तोऽस्ति मम दिव्यानां विभूतीनां परन्तप ।nānto’sti mama divyānāṁ vibhūtīnāṁ parantapa
- 10.41श्रीकृष्णयद्यद्विभूतिमत्सत्त्वं श्रीमदूर्जितमेव वा ।yadyadvibhūtimatsattvaṁ śrīmadūrjitameva vā
- 10.42श्रीकृष्णअथवा बहुनैतेन किं ज्ञातेन तवार्जुन ।athavā bahunaitena kiṁ jñātena tavārjuna
- 11.1अर्जुनमदनुग्रहाय परमं गुह्यमध्यात्मसञ्ज्ञितम् ।madanugrahāya paramaṁ guhyamadhyātmasañjñitam
- 11.2अर्जुनभवाप्ययौ हि भूतानां श्रुतौ विस्तरशो मया ।bhavāpyayau hi bhūtānāṁ śrutau vistaraśo mayā
- 11.3अर्जुनएवमेतद्यथात्थ त्वमात्मानं परमेश्वर ।evametadyathāttha tvamātmānaṁ parameśvara
- 11.4अर्जुनमन्यसे यदि तच्छक्यं मया द्रष्टुमिति प्रभो ।manyase yadi tacchakyaṁ mayā draṣṭumiti prabho
- 11.5श्रीकृष्णपश्य मे पार्थ रूपाणि शतशोऽथ सहस्रशः ।paśya me pārtha rūpāṇi śataśo’tha sahasraśaḥ
- 11.6श्रीकृष्णपश्यादित्यान्वसून्रुद्रानश्विनौ मरुतस्तथा ।paśyādityānvasūnrudrānaśvinau marutastathā
- 11.7श्रीकृष्णइहैकस्थं जगत्कृत्स्नं पश्याद्य सचराचरम् ।ihaikasthaṁ jagatkṛtsnaṁ paśyādya sacarācaram
- 11.8श्रीकृष्णन तु मां शक्यसे द्रष्टुमनेनैव स्वचक्षुषा ।na tu māṁ śakyase draṣṭumanenaiva svacakṣuṣā
- 11.9सञ्जयएवमुक्त्वा ततो राजन्महायोगेश्वरो हरिः ।evamuktvā tato rājanmahāyogeśvaro hariḥ
- 11.10सञ्जयअनेकवक्त्रनयनमनेकाद्भुतदर्शनम् ।anekavaktranayanamanekādbhutadarśanam
- 11.11सञ्जयदिव्यमाल्याम्बरधरं दिव्यगन्धानुलेपनम् ।divyamālyāmbaradharaṁ divyagandhānulepanam
- 11.12सञ्जयदिवि सूर्यसहस्रस्य भवेद्युगपदुत्थिता ।divi sūryasahasrasya bhavedyugapadutthitā
- 11.13सञ्जयतत्रैकस्थं जगत्कृत्स्नं प्रविभक्तमनेकधा ।tatraikasthaṁ jagatkṛtsnaṁ pravibhaktamanekadhā
- 11.14सञ्जयततः स विस्मयाविष्टो हृष्टरोमा धनञ्जयः ।tataḥ sa vismayāviṣṭo hṛṣṭaromā dhanañjayaḥ
- 11.15अर्जुनपश्यामि देवांस्तव देव देहेpaśyāmi devāṁstava deva dehe
- 11.16अर्जुनअनेकबाहूदरवक्त्रनेत्रंanekabāhūdaravaktranetraṁ
- 11.17अर्जुनकिरीटिनं गदिनं चक्रिणं चkirīṭinaṁ gadinaṁ cakriṇaṁ ca
- 11.18अर्जुनत्वमक्षरं परमं वेदितव्यंtvamakṣaraṁ paramaṁ veditavyaṁ
- 11.19अर्जुनअनादिमध्यान्तमनन्तवीर्यanādimadhyāntamanantavīrya
- 11.20अर्जुनद्यावापृथिव्योरिदमन्तरं हिdyāvāpṛthivyoridamantaraṁ hi
- 11.21अर्जुनअमी हि त्वां सुरसङ्घा विशन्तिamī hi tvāṁ surasaṅghā viśanti
- 11.22अर्जुनरुद्रादित्या वसवो ये च साध्याrudrādityā vasavo ye ca sādhyā
- 11.23अर्जुनरूपं महत्ते बहुवक्त्रनेत्रंrūpaṁ mahatte bahuvaktranetraṁ
- 11.24अर्जुननभःस्पृशं दीप्तमनेकवर्णंnabhaḥspṛśaṁ dīptamanekavarṇaṁ
- 11.25अर्जुनदंष्ट्राकरालानि च ते मुखानिdaṁṣṭrākarālāni ca te mukhāni
- 11.26अर्जुनअमी च त्वां धृतराष्ट्रस्य पुत्राःamī ca tvāṁ dhṛtarāṣṭrasya putrāḥ
- 11.27अर्जुनवक्त्राणि ते त्वरमाणा विशन्तिvaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti
- 11.28अर्जुनयथा नदीनां बहवोऽम्बुवेगाःyathā nadīnāṁ bahavo’mbuvegāḥ
- 11.29अर्जुनयथा प्रदीप्तं ज्वलनं पतङ्गाyathā pradīptaṁ jvalanaṁ pataṅgā
- 11.30अर्जुनलेलिह्यसे ग्रसमानः समन्ताlelihyase grasamānaḥ samantā
- 11.31अर्जुनआख्याहि मे को भवानुग्ररूपोākhyāhi me ko bhavānugrarūpo
- 11.32श्रीकृष्णकालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धोkālo’smi lokakṣayakṛtpravṛddho
- 11.33श्रीकृष्णतस्मात्त्वमुत्तिष्ठ यशो लभस्वtasmāttvamuttiṣṭha yaśo labhasva
- 11.34श्रीकृष्णद्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं चdroṇaṁ ca bhīṣmaṁ ca jayadrathaṁ ca
- 11.35सञ्जयएतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्यetacchrutvā vacanaṁ keśavasya
- 11.36अर्जुनस्थाने हृषीकेश तव प्रकीर्त्याsthāne hṛṣīkeśa tava prakīrtyā
- 11.37अर्जुनकस्माच्च ते न नमेरन्महात्मन्kasmācca te na nameranmahātman
- 11.38अर्जुनत्वमादिदेवः पुरुषः पुराणस्tvamādidevaḥ puruṣaḥ purāṇas
- 11.39अर्जुनवायुर्यमोऽग्निर्वरुणः शशाङ्कःvāyuryamo’gnirvaruṇaḥ śaśāṅkaḥ
- 11.40अर्जुननमः पुरस्तादथ पृष्ठतस्तेnamaḥ purastādatha pṛṣṭhataste
- 11.41अर्जुनसखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तंsakheti matvā prasabhaṁ yaduktaṁ
- 11.42अर्जुनयच्चावहासार्थमसत्कृतोऽसिyaccāvahāsārthamasatkṛto’si
- 11.43अर्जुनपितासि लोकस्य चराचरस्यpitāsi lokasya carācarasya
- 11.44अर्जुनतस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायंtasmātpraṇamya praṇidhāya kāyaṁ
- 11.45अर्जुनअदृष्टपूर्वं हृषितोऽस्मि दृष्ट्वाadṛṣṭapūrvaṁ hṛṣito’smi dṛṣṭvā
- 11.46अर्जुनकिरीटिनं गदिनं चक्रहस्तkirīṭinaṁ gadinaṁ cakrahasta
- 11.47श्रीकृष्णमया प्रसन्नेन तवार्जुनेदंmayā prasannena tavārjunedaṁ
- 11.48श्रीकृष्णन वेदयज्ञाध्ययनैर्न दानैna vedayajñādhyayanairna dānai
- 11.49श्रीकृष्णमा ते व्यथा मा च विमूढभावोmā te vyathā mā ca vimūḍhabhāvo
- 11.50सञ्जयइत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वाityarjunaṁ vāsudevastathoktvā
- 11.51अर्जुनदृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तव सौम्यं जनार्दन ।dṛṣṭvedaṁ mānuṣaṁ rūpaṁ tava saumyaṁ janārdana
- 11.52श्रीकृष्णसुदुर्दर्शमिदं रूपं दृष्टवानसि यन्मम ।sudurdarśamidaṁ rūpaṁ dṛṣṭavānasi yanmama
- 11.53श्रीकृष्णनाहं वेदैर्न तपसा न दानेन न चेज्यया ।nāhaṁ vedairna tapasā na dānena na cejyayā
- 11.54श्रीकृष्णभक्त्या त्वनन्यया शक्य अहमेवंविधोऽर्जुन ।bhaktyā tvananyayā śakya ahamevaṁvidho’rjuna
- 11.55श्रीकृष्णमत्कर्मकृन्मत्परमो मद्भक्तः सङ्गवर्जितः ।matkarmakṛnmatparamo madbhaktaḥ saṅgavarjitaḥ
- 12.1अर्जुनएवं सततयुक्ता ये भक्तास्त्वां पर्युपासते ।evaṁ satatayuktā ye bhaktāstvāṁ paryupāsate
- 12.2श्रीकृष्णमय्यावेश्य मनो ये मां नित्ययुक्ता उपासते ।mayyāveśya mano ye māṁ nityayuktā upāsate
- 12.3श्रीकृष्णये त्वक्षरमनिर्देश्यमव्यक्तं पर्युपासते ।ye tvakṣaramanirdeśyamavyaktaṁ paryupāsate
- 12.4श्रीकृष्णसंनियम्येन्द्रियग्रामं सर्वत्र समबुद्धयः ।saṁniyamyendriyagrāmaṁ sarvatra samabuddhayaḥ
- 12.5श्रीकृष्णक्लेशोऽधिकतरस्तेषामव्यक्तासक्तचेतसाम् ।kleśo’dhikatarasteṣāmavyaktāsaktacetasām
- 12.6श्रीकृष्णये तु सर्वाणि कर्माणि मयि संन्यस्य मत्पराः ।ye tu sarvāṇi karmāṇi mayi saṁnyasya matparāḥ
- 12.7श्रीकृष्णतेषामहं समुद्धर्ता मृत्युसंसारसागरात् ।teṣāmahaṁ samuddhartā mṛtyusaṁsārasāgarāt
- 12.8श्रीकृष्णमय्येव मन आधत्स्व मयि बुद्धिं निवेशय ।mayyeva mana ādhatsva mayi buddhiṁ niveśaya
- 12.9श्रीकृष्णअथ चित्तं समाधातुं न शक्नोषि मयि स्थिरम् ।atha cittaṁ samādhātuṁ na śaknoṣi mayi sthiram
- 12.10श्रीकृष्णअभ्यासेऽप्यसमर्थोऽसि मत्कर्मपरमो भव ।abhyāse’pyasamartho’si matkarmaparamo bhava
- 12.11श्रीकृष्णअथैतदप्यशक्तोऽसि कर्तुं मद्योगमाश्रितः ।athaitadapyaśakto’si kartuṁ madyogamāśritaḥ
- 12.12श्रीकृष्णश्रेयो हि ज्ञानमभ्यासाज्ज्ञानाद्ध्यानं विशिष्यते ।śreyo hi jñānamabhyāsājjñānāddhyānaṁ viśiṣyate
- 12.13श्रीकृष्णअद्वेष्टा सर्वभूतानां मैत्रः करुण एव च ।adveṣṭā sarvabhūtānāṁ maitraḥ karuṇa eva ca
- 12.14श्रीकृष्णसन्तुष्टः सततं योगी यतात्मा दृढनिश्चयः ।santuṣṭaḥ satataṁ yogī yatātmā dṛḍhaniścayaḥ
- 12.15श्रीकृष्णयस्मान्नोद्विजते लोको लोकान्नोद्विजते च यः ।yasmānnodvijate loko lokānnodvijate ca yaḥ
- 12.16श्रीकृष्णअनपेक्षः शुचिर्दक्ष उदासीनो गतव्यथः ।anapekṣaḥ śucirdakṣa udāsīno gatavyathaḥ
- 12.17श्रीकृष्णयो न हृष्यति न द्वेष्टि न शोचति न काङ्क्षति ।yo na hṛṣyati na dveṣṭi na śocati na kāṅkṣati
- 12.18श्रीकृष्णसमः शत्रौ च मित्रे च तथा मानापमानयोः ।samaḥ śatrau ca mitre ca tathā mānāpamānayoḥ
- 12.19श्रीकृष्णतुल्यनिन्दास्तुतिर्मौनी सन्तुष्टो येन केनचित् ।tulyanindāstutirmaunī santuṣṭo yena kenacit
- 12.20श्रीकृष्णये तु धर्म्यामृतमिदं यथोक्तं पर्युपासते ।ye tu dharmyāmṛtamidaṁ yathoktaṁ paryupāsate
- 13.1श्रीकृष्णइदं शरीरं कौन्तेय क्षेत्रमित्यभिधीयते ।idaṁ śarīraṁ kaunteya kṣetramityabhidhīyate
- 13.2श्रीकृष्णक्षेत्रज्ञं चापि मां विद्धि सर्वक्षेत्रेषु भारत ।kṣetrajñaṁ cāpi māṁ viddhi sarvakṣetreṣu bhārata
- 13.3श्रीकृष्णतत्क्षेत्रं यच्च यादृक्च यद्विकारि यतश्च यत् ।tatkṣetraṁ yacca yādṛkca yadvikāri yataśca yat
- 13.4श्रीकृष्णऋषिभिर्बहुधा गीतं छन्दोभिर्विविधैः पृथक् ।ṛṣibhirbahudhā gītaṁ chandobhirvividhaiḥ pṛthak
- 13.5श्रीकृष्णमहाभूतान्यहङ्कारो बुद्धिरव्यक्तमेव च ।mahābhūtānyahaṅkāro buddhiravyaktameva ca
- 13.6श्रीकृष्णइच्छा द्वेषः सुखं दुःखं सङ्घातश्चेतना धृतिः ।icchā dveṣaḥ sukhaṁ duḥkhaṁ saṅghātaścetanā dhṛtiḥ
- 13.7श्रीकृष्णअमानित्वमदम्भित्वमहिंसा क्षान्तिरार्जवम् ।amānitvamadambhitvamahiṁsā kṣāntirārjavam
- 13.8श्रीकृष्णइन्द्रियार्थेषु वैराग्यमनहङ्कार एव च ।indriyārtheṣu vairāgyamanahaṅkāra eva ca
- 13.9श्रीकृष्णअसक्तिरनभिष्वङ्गः पुत्रदारगृहादिषु ।asaktiranabhiṣvaṅgaḥ putradāragṛhādiṣu
- 13.10श्रीकृष्णमयि चानन्ययोगेन भक्तिरव्यभिचारिणी ।mayi cānanyayogena bhaktiravyabhicāriṇī
- 13.11श्रीकृष्णअध्यात्मज्ञाननित्यत्वं तत्त्वज्ञानार्थदर्शनम् ।adhyātmajñānanityatvaṁ tattvajñānārthadarśanam
- 13.12श्रीकृष्णज्ञेयं यत्तत्प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वामृतमश्नुते ।jñeyaṁ yattatpravakṣyāmi yajjñātvāmṛtamaśnute
- 13.13श्रीकृष्णसर्वतः पाणिपादं तत्सर्वतोऽक्षिशिरोमुखम् ।sarvataḥ pāṇipādaṁ tatsarvato’kṣiśiromukham
- 13.14श्रीकृष्णसर्वेन्द्रियगुणाभासं सर्वेन्द्रियविवर्जितम् ।sarvendriyaguṇābhāsaṁ sarvendriyavivarjitam
- 13.15श्रीकृष्णबहिरन्तश्च भूतानामचरं चरमेव च ।bahirantaśca bhūtānāmacaraṁ carameva ca
- 13.16श्रीकृष्णअविभक्तं च भूतेषु विभक्तमिव च स्थितम् ।avibhaktaṁ ca bhūteṣu vibhaktamiva ca sthitam
- 13.17श्रीकृष्णज्योतिषामपि तज्ज्योतिस्तमसः परमुच्यते ।jyotiṣāmapi tajjyotistamasaḥ paramucyate
- 13.18श्रीकृष्णइति क्षेत्रं तथा ज्ञानं ज्ञेयं चोक्तं समासतः ।iti kṣetraṁ tathā jñānaṁ jñeyaṁ coktaṁ samāsataḥ
- 13.19श्रीकृष्णप्रकृतिं पुरुषं चैव विद्ध्यनादी उभावपि ।prakṛtiṁ puruṣaṁ caiva viddhyanādī ubhāvapi
- 13.20श्रीकृष्णकार्यकारणकर्तृत्वे हेतुः प्रकृतिरुच्यते ।kāryakāraṇakartṛtve hetuḥ prakṛtirucyate
- 13.21श्रीकृष्णपुरुषः प्रकृतिस्थो हि भुङ्क्ते प्रकृतिजान्गुणान् ।puruṣaḥ prakṛtistho hi bhuṅkte prakṛtijānguṇān
- 13.22श्रीकृष्णउपद्रष्टानुमन्ता च भर्ता भोक्ता महेश्वरः ।upadraṣṭānumantā ca bhartā bhoktā maheśvaraḥ
- 13.23श्रीकृष्णय एवं वेत्ति पुरुषं प्रकृतिं च गुणैः सह ।ya evaṁ vetti puruṣaṁ prakṛtiṁ ca guṇaiḥ saha
- 13.24श्रीकृष्णध्यानेनात्मनि पश्यन्ति केचिदात्मानमात्मना ।dhyānenātmani paśyanti kecidātmānamātmanā
- 13.25श्रीकृष्णअन्ये त्वेवमजानन्तः श्रुत्वान्येभ्य उपासते ।anye tvevamajānantaḥ śrutvānyebhya upāsate
- 13.26श्रीकृष्णयावत्सञ्जायते किञ्चित्सत्त्वं स्थावरजङ्गमम् ।yāvatsañjāyate kiñcitsattvaṁ sthāvarajaṅgamam
- 13.27श्रीकृष्णसमं सर्वेषु भूतेषु तिष्ठन्तं परमेश्वरम् ।samaṁ sarveṣu bhūteṣu tiṣṭhantaṁ parameśvaram
- 13.28श्रीकृष्णसमं पश्यन्हि सर्वत्र समवस्थितमीश्वरम् ।samaṁ paśyanhi sarvatra samavasthitamīśvaram
- 13.29श्रीकृष्णप्रकृत्यैव च कर्माणि क्रियमाणानि सर्वशः ।prakṛtyaiva ca karmāṇi kriyamāṇāni sarvaśaḥ
- 13.30श्रीकृष्णयदा भूतपृथग्भावमेकस्थमनुपश्यति ।yadā bhūtapṛthagbhāvamekasthamanupaśyati
- 13.31श्रीकृष्णअनादित्वान्निर्गुणत्वात्परमात्मायमव्ययः ।anāditvānnirguṇatvātparamātmāyamavyayaḥ
- 13.32श्रीकृष्णयथा सर्वगतं सौक्ष्म्यादाकाशं नोपलिप्यते ।yathā sarvagataṁ saukṣmyādākāśaṁ nopalipyate
- 13.33श्रीकृष्णयथा प्रकाशयत्येकः कृत्स्नं लोकमिमं रविः ।yathā prakāśayatyekaḥ kṛtsnaṁ lokamimaṁ raviḥ
- 13.34श्रीकृष्णक्षेत्रक्षेत्रज्ञयोरेवमन्तरं ज्ञानचक्षुषा ।kṣetrakṣetrajñayorevamantaraṁ jñānacakṣuṣā
- 14.1श्रीकृष्णपरं भूयः प्रवक्ष्यामि ज्ञानानां ज्ञानमुत्तमम् ।paraṁ bhūyaḥ pravakṣyāmi jñānānāṁ jñānamuttamam
- 14.2श्रीकृष्णइदं ज्ञानमुपाश्रित्य मम साधर्म्यमागताः ।idaṁ jñānamupāśritya mama sādharmyamāgatāḥ
- 14.3श्रीकृष्णमम योनिर्महद् ब्रह्म तस्मिन्गर्भं दधाम्यहम् ।mama yonirmahad brahma tasmingarbhaṁ dadhāmyaham
- 14.4श्रीकृष्णसर्वयोनिषु कौन्तेय मूर्तयः सम्भवन्ति याः ।sarvayoniṣu kaunteya mūrtayaḥ sambhavanti yāḥ
- 14.5श्रीकृष्णसत्त्वं रजस्तम इति गुणाः प्रकृतिसम्भवाः ।sattvaṁ rajastama iti guṇāḥ prakṛtisambhavāḥ
- 14.6श्रीकृष्णतत्र सत्त्वं निर्मलत्वात्प्रकाशकमनामयम् ।tatra sattvaṁ nirmalatvātprakāśakamanāmayam
- 14.7श्रीकृष्णरजो रागात्मकं विद्धि तृष्णासङ्गसमुद्भवम् ।rajo rāgātmakaṁ viddhi tṛṣṇāsaṅgasamudbhavam
- 14.8श्रीकृष्णतमस्त्वज्ञानजं विद्धि मोहनं सर्वदेहिनाम् ।tamastvajñānajaṁ viddhi mohanaṁ sarvadehinām
- 14.9श्रीकृष्णसत्त्वं सुखे सञ्जयति रजः कर्मणि भारत ।sattvaṁ sukhe sañjayati rajaḥ karmaṇi bhārata
- 14.10श्रीकृष्णरजस्तमश्चाभिभूय सत्त्वं भवति भारत ।rajastamaścābhibhūya sattvaṁ bhavati bhārata
- 14.11श्रीकृष्णसर्वद्वारेषु देहेऽस्मिन्प्रकाश उपजायते ।sarvadvāreṣu dehe’sminprakāśa upajāyate
- 14.12श्रीकृष्णलोभः प्रवृत्तिरारम्भः कर्मणामशमः स्पृहा ।lobhaḥ pravṛttirārambhaḥ karmaṇāmaśamaḥ spṛhā
- 14.13श्रीकृष्णअप्रकाशोऽप्रवृत्तिश्च प्रमादो मोह एव च ।aprakāśo’pravṛttiśca pramādo moha eva ca
- 14.14श्रीकृष्णयदा सत्त्वे प्रवृद्धे तु प्रलयं याति देहभृत् ।yadā sattve pravṛddhe tu pralayaṁ yāti dehabhṛt
- 14.15श्रीकृष्णरजसि प्रलयं गत्वा कर्मसङ्गिषु जायते ।rajasi pralayaṁ gatvā karmasaṅgiṣu jāyate
- 14.16श्रीकृष्णकर्मणः सुकृतस्याहुः सात्त्विकं निर्मलं फलम् ।karmaṇaḥ sukṛtasyāhuḥ sāttvikaṁ nirmalaṁ phalam
- 14.17श्रीकृष्णसत्त्वात्सञ्जायते ज्ञानं रजसो लोभ एव च ।sattvātsañjāyate jñānaṁ rajaso lobha eva ca
- 14.18श्रीकृष्णऊर्ध्वं गच्छन्ति सत्त्वस्था मध्ये तिष्ठन्ति राजसाः ।ūrdhvaṁ gacchanti sattvasthā madhye tiṣṭhanti rājasāḥ
- 14.19श्रीकृष्णनान्यं गुणेभ्यः कर्तारं यदा द्रष्टानुपश्यति ।nānyaṁ guṇebhyaḥ kartāraṁ yadā draṣṭānupaśyati
- 14.20श्रीकृष्णगुणानेतानतीत्य त्रीन्देही देहसमुद्भवान् ।guṇānetānatītya trīndehī dehasamudbhavān
- 14.21अर्जुनकैर्लिङ्गैस्त्रीन्गुणानेतानतीतो भवति प्रभो ।kairliṅgaistrīnguṇānetānatīto bhavati prabho
- 14.22श्रीकृष्णप्रकाशं च प्रवृत्तिं च मोहमेव च पाण्डव ।prakāśaṁ ca pravṛttiṁ ca mohameva ca pāṇḍava
- 14.23श्रीकृष्णउदासीनवदासीनो गुणैर्यो न विचाल्यते ।udāsīnavadāsīno guṇairyo na vicālyate
- 14.24श्रीकृष्णसमदुःखसुखः स्वस्थः समलोष्टाश्मकाञ्चनः ।samaduḥkhasukhaḥ svasthaḥ samaloṣṭāśmakāñcanaḥ
- 14.25श्रीकृष्णमानापमानयोस्तुल्यस्तुल्यो मित्रारिपक्षयोः ।mānāpamānayostulyastulyo mitrāripakṣayoḥ
- 14.26श्रीकृष्णमां च योऽव्यभिचारेण भक्तियोगेन सेवते ।māṁ ca yo’vyabhicāreṇa bhaktiyogena sevate
- 14.27श्रीकृष्णब्रह्मणो हि प्रतिष्ठाहममृतस्याव्ययस्य च ।brahmaṇo hi pratiṣṭhāhamamṛtasyāvyayasya ca
- 15.1श्रीकृष्णऊर्ध्वमूलमधःशाखमश्वत्थं प्राहुरव्ययम् ।ūrdhvamūlamadhaḥśākhamaśvatthaṁ prāhuravyayam
- 15.2श्रीकृष्णअधश्चोर्ध्वं प्रसृतास्तस्य शाखा गुणप्रवृद्धा विषयप्रवालाः ।adhaścordhvaṁ prasṛtāstasya śākhā guṇapravṛddhā viṣayapravālāḥ
- 15.3श्रीकृष्णन रूपमस्येह तथोपलभ्यते नान्तो न चादिर्न च सम्प्रतिष्ठा ।na rūpamasyeha tathopalabhyate nānto na cādirna ca sampratiṣṭhā
- 15.4श्रीकृष्णततः पदं तत्परिमार्गितव्यं यस्मिन्गता न निवर्तन्ति भूयः ।tataḥ padaṁ tatparimārgitavyaṁ yasmingatā na nivartanti bhūyaḥ
- 15.5श्रीकृष्णनिर्मानमोहा जितसङ्गदोषा अध्यात्मनित्या विनिवृत्तकामाः ।nirmānamohā jitasaṅgadoṣā adhyātmanityā vinivṛttakāmāḥ
- 15.6श्रीकृष्णन तद्भासयते सूर्यो न शशाङ्को न पावकः ।na tadbhāsayate sūryo na śaśāṅko na pāvakaḥ
- 15.7श्रीकृष्णममैवांशो जीवलोके जीवभूतः सनातनः ।mamaivāṁśo jīvaloke jīvabhūtaḥ sanātanaḥ
- 15.8श्रीकृष्णशरीरं यदवाप्नोति यच्चाप्युत्क्रामतीश्वरः ।śarīraṁ yadavāpnoti yaccāpyutkrāmatīśvaraḥ
- 15.9श्रीकृष्णश्रोत्रं चक्षुः स्पर्शनं च रसनं घ्राणमेव च ।śrotraṁ cakṣuḥ sparśanaṁ ca rasanaṁ ghrāṇameva ca
- 15.10श्रीकृष्णउत्क्रामन्तं स्थितं वापि भुञ्जानं वा गुणान्वितम् ।utkrāmantaṁ sthitaṁ vāpi bhuñjānaṁ vā guṇānvitam
- 15.11श्रीकृष्णयतन्तो योगिनश्चैनं पश्यन्त्यात्मन्यवस्थितम् ।yatanto yoginaścainaṁ paśyantyātmanyavasthitam
- 15.12श्रीकृष्णयदादित्यगतं तेजो जगद्भासयतेऽखिलम् ।yadādityagataṁ tejo jagadbhāsayate’khilam
- 15.13श्रीकृष्णगामाविश्य च भूतानि धारयाम्यहमोजसा ।gāmāviśya ca bhūtāni dhārayāmyahamojasā
- 15.14श्रीकृष्णअहं वैश्वानरो भूत्वा प्राणिनां देहमाश्रितः ।ahaṁ vaiśvānaro bhūtvā prāṇināṁ dehamāśritaḥ
- 15.15श्रीकृष्णसर्वस्य चाहं हृदि संनिविष्टो मत्तः स्मृतिर्ज्ञानमपोहनं च ।sarvasya cāhaṁ hṛdi saṁniviṣṭo mattaḥ smṛtirjñānamapohanaṁ ca
- 15.16श्रीकृष्णद्वाविमौ पुरुषौ लोके क्षरश्चाक्षर एव च ।dvāvimau puruṣau loke kṣaraścākṣara eva ca
- 15.17श्रीकृष्णउत्तमः पुरुषस्त्वन्यः परमात्मेत्युदाहृतः ।uttamaḥ puruṣastvanyaḥ paramātmetyudāhṛtaḥ
- 15.18श्रीकृष्णयस्मात्क्षरमतीतोऽहमक्षरादपि चोत्तमः ।yasmātkṣaramatīto’hamakṣarādapi cottamaḥ
- 15.19श्रीकृष्णयो मामेवमसम्मूढो जानाति पुरुषोत्तमम् ।yo māmevamasammūḍho jānāti puruṣottamam
- 15.20श्रीकृष्णइति गुह्यतमं शास्त्रमिदमुक्तं मयानघ ।iti guhyatamaṁ śāstramidamuktaṁ mayānagha
- 16.1श्रीकृष्णअभयं सत्त्वसंशुद्धिर्ज्ञानयोगव्यवस्थितिः ।abhayaṁ sattvasaṁśuddhirjñānayogavyavasthitiḥ
- 16.2श्रीकृष्णअहिंसा सत्यमक्रोधस्त्यागः शान्तिरपैशुनम् ।ahiṁsā satyamakrodhastyāgaḥ śāntirapaiśunam
- 16.3श्रीकृष्णतेजः क्षमा धृतिः शौचमद्रोहो नातिमानिता ।tejaḥ kṣamā dhṛtiḥ śaucamadroho nātimānitā
- 16.4श्रीकृष्णदम्भो दर्पोऽभिमानश्च क्रोधः पारुष्यमेव च ।dambho darpo’bhimānaśca krodhaḥ pāruṣyameva ca
- 16.5श्रीकृष्णदैवी सम्पद्विमोक्षाय निबन्धायासुरी मता ।daivī sampadvimokṣāya nibandhāyāsurī matā
- 16.6श्रीकृष्णद्वौ भूतसर्गौ लोकेऽस्मिन्दैव आसुर एव च ।dvau bhūtasargau loke’smindaiva āsura eva ca
- 16.7श्रीकृष्णप्रवृत्तिं च निवृत्तिं च जना न विदुरासुराः ।pravṛttiṁ ca nivṛttiṁ ca janā na vidurāsurāḥ
- 16.8श्रीकृष्णअसत्यमप्रतिष्ठं ते जगदाहुरनीश्वरम् ।asatyamapratiṣṭhaṁ te jagadāhuranīśvaram
- 16.9श्रीकृष्णएतां दृष्टिमवष्टभ्य नष्टात्मानोऽल्पबुद्धयः ।etāṁ dṛṣṭimavaṣṭabhya naṣṭātmāno’lpabuddhayaḥ
- 16.10श्रीकृष्णकाममाश्रित्य दुष्पूरं दम्भमानमदान्विताः ।kāmamāśritya duṣpūraṁ dambhamānamadānvitāḥ
- 16.11श्रीकृष्णचिन्तामपरिमेयां च प्रलयान्तामुपाश्रिताः ।cintāmaparimeyāṁ ca pralayāntāmupāśritāḥ
- 16.12श्रीकृष्णआशापाशशतैर्बद्धाः कामक्रोधपरायणाः ।āśāpāśaśatairbaddhāḥ kāmakrodhaparāyaṇāḥ
- 16.13श्रीकृष्णइदमद्य मया लब्धमिमं प्राप्स्ये मनोरथम् ।idamadya mayā labdhamimaṁ prāpsye manoratham
- 16.14श्रीकृष्णअसौ मया हतः शत्रुर्हनिष्ये चापरानपि ।asau mayā hataḥ śatrurhaniṣye cāparānapi
- 16.15श्रीकृष्णआढ्योऽभिजनवानस्मि कोऽन्योऽस्ति सदृशो मया ।āḍhyo’bhijanavānasmi ko’nyo’sti sadṛśo mayā
- 16.16श्रीकृष्णअनेकचित्तविभ्रान्ता मोहजालसमावृताः ।anekacittavibhrāntā mohajālasamāvṛtāḥ
- 16.17श्रीकृष्णआत्मसम्भाविताः स्तब्धा धनमानमदान्विताः ।ātmasambhāvitāḥ stabdhā dhanamānamadānvitāḥ
- 16.18श्रीकृष्णअहङ्कारं बलं दर्पं कामं क्रोधं च संश्रिताः ।ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ kāmaṁ krodhaṁ ca saṁśritāḥ
- 16.19श्रीकृष्णतानहं द्विषतः क्रूरान्संसारेषु नराधमान् ।tānahaṁ dviṣataḥ krūrānsaṁsāreṣu narādhamān
- 16.20श्रीकृष्णआसुरीं योनिमापन्ना मूढा जन्मनि जन्मनि ।āsurīṁ yonimāpannā mūḍhā janmani janmani
- 16.21श्रीकृष्णत्रिविधं नरकस्येदं द्वारं नाशनमात्मनः ।trividhaṁ narakasyedaṁ dvāraṁ nāśanamātmanaḥ
- 16.22श्रीकृष्णएतैर्विमुक्तः कौन्तेय तमोद्वारैस्त्रिभिर्नरः ।etairvimuktaḥ kaunteya tamodvāraistribhirnaraḥ
- 16.23श्रीकृष्णयः शास्त्रविधिमुत्सृज्य वर्तते कामकारतः ।yaḥ śāstravidhimutsṛjya vartate kāmakārataḥ
- 16.24श्रीकृष्णतस्माच्छास्त्रं प्रमाणं ते कार्याकार्यव्यवस्थितौ ।tasmācchāstraṁ pramāṇaṁ te kāryākāryavyavasthitau
- 17.1अर्जुनये शास्त्रविधिमुत्सृज्य यजन्ते श्रद्धयान्विताः ।ye śāstravidhimutsṛjya yajante śraddhayānvitāḥ
- 17.2श्रीकृष्णत्रिविधा भवति श्रद्धा देहिनां सा स्वभावजा ।trividhā bhavati śraddhā dehināṁ sā svabhāvajā
- 17.3श्रीकृष्णसत्त्वानुरूपा सर्वस्य श्रद्धा भवति भारत ।sattvānurūpā sarvasya śraddhā bhavati bhārata
- 17.4श्रीकृष्णयजन्ते सात्त्विका देवान्यक्षरक्षांसि राजसाः ।yajante sāttvikā devānyakṣarakṣāṁsi rājasāḥ
- 17.5श्रीकृष्णअशास्त्रविहितं घोरं तप्यन्ते ये तपो जनाः ।aśāstravihitaṁ ghoraṁ tapyante ye tapo janāḥ
- 17.6श्रीकृष्णकर्षयन्तः शरीरस्थं भूतग्राममचेतसः ।karṣayantaḥ śarīrasthaṁ bhūtagrāmamacetasaḥ
- 17.7श्रीकृष्णआहारस्त्वपि सर्वस्य त्रिविधो भवति प्रियः ।āhārastvapi sarvasya trividho bhavati priyaḥ
- 17.8श्रीकृष्णआयुःसत्त्वबलारोग्यसुखप्रीतिविवर्धनाः ।āyuḥsattvabalārogyasukhaprītivivardhanāḥ
- 17.9श्रीकृष्णकट्वम्ललवणात्युष्णतीक्ष्णरूक्षविदाहिनः ।kaṭvamlalavaṇātyuṣṇatīkṣṇarūkṣavidāhinaḥ
- 17.10श्रीकृष्णयातयामं गतरसं पूति पर्युषितं च यत् ।yātayāmaṁ gatarasaṁ pūti paryuṣitaṁ ca yat
- 17.11श्रीकृष्णअफलाकाङ्क्षिभिर्यज्ञो विधिदृष्टो य इज्यते ।aphalākāṅkṣibhiryajño vidhidṛṣṭo ya ijyate
- 17.12श्रीकृष्णअभिसन्धाय तु फलं दम्भार्थमपि चैव यत् ।abhisandhāya tu phalaṁ dambhārthamapi caiva yat
- 17.13श्रीकृष्णविधिहीनमसृष्टान्नं मन्त्रहीनमदक्षिणम् ।vidhihīnamasṛṣṭānnaṁ mantrahīnamadakṣiṇam
- 17.14श्रीकृष्णदेवद्विजगुरुप्राज्ञपूजनं शौचमार्जवम् ।devadvijaguruprājñapūjanaṁ śaucamārjavam
- 17.15श्रीकृष्णअनुद्वेगकरं वाक्यं सत्यं प्रियहितं च यत् ।anudvegakaraṁ vākyaṁ satyaṁ priyahitaṁ ca yat
- 17.16श्रीकृष्णमनः प्रसादः सौम्यत्वं मौनमात्मविनिग्रहः ।manaḥ prasādaḥ saumyatvaṁ maunamātmavinigrahaḥ
- 17.17श्रीकृष्णश्रद्धया परया तप्तं तपस्तत्त्रिविधं नरैः ।śraddhayā parayā taptaṁ tapastattrividhaṁ naraiḥ
- 17.18श्रीकृष्णसत्कारमानपूजार्थं तपो दम्भेन चैव यत् ।satkāramānapūjārthaṁ tapo dambhena caiva yat
- 17.19श्रीकृष्णमूढग्राहेणात्मनो यत्पीडया क्रियते तपः ।mūḍhagrāheṇātmano yatpīḍayā kriyate tapaḥ
- 17.20श्रीकृष्णदातव्यमिति यद्दानं दीयतेऽनुपकारिणे ।dātavyamiti yaddānaṁ dīyate’nupakāriṇe
- 17.21श्रीकृष्णयत्तु प्रत्युपकारार्थं फलमुद्दिश्य वा पुनः ।yattu pratyupakārārthaṁ phalamuddiśya vā punaḥ
- 17.22श्रीकृष्णअदेशकाले यद्दानमपात्रेभ्यश्च दीयते ।adeśakāle yaddānamapātrebhyaśca dīyate
- 17.23श्रीकृष्णॐ तत्सदिति निर्देशो ब्रह्मणस्त्रिविधः स्मृतः ।ॐ tatsaditi nirdeśo brahmaṇastrividhaḥ smṛtaḥ
- 17.24श्रीकृष्णतस्मादोमित्युदाहृत्य यज्ञदानतपःक्रियाः ।tasmādomityudāhṛtya yajñadānatapaḥkriyāḥ
- 17.25श्रीकृष्णतदित्यनभिसन्धाय फलं यज्ञतपःक्रियाः ।tadityanabhisandhāya phalaṁ yajñatapaḥkriyāḥ
- 17.26श्रीकृष्णसद्भावे साधुभावे च सदित्येतत्प्रयुज्यते ।sadbhāve sādhubhāve ca sadityetatprayujyate
- 17.27श्रीकृष्णयज्ञे तपसि दाने च स्थितिः सदिति चोच्यते ।yajñe tapasi dāne ca sthitiḥ saditi cocyate
- 17.28श्रीकृष्णअश्रद्धया हुतं दत्तं तपस्तप्तं कृतं च यत् ।aśraddhayā hutaṁ dattaṁ tapastaptaṁ kṛtaṁ ca yat
- 18.1अर्जुनसंन्यासस्य महाबाहो तत्त्वमिच्छामि वेदितुम् ।saṁnyāsasya mahābāho tattvamicchāmi veditum
- 18.2श्रीकृष्णकाम्यानां कर्मणां न्यासं संन्यासं कवयो विदुः ।kāmyānāṁ karmaṇāṁ nyāsaṁ saṁnyāsaṁ kavayo viduḥ
- 18.3श्रीकृष्णत्याज्यं दोषवदित्येके कर्म प्राहुर्मनीषिणः ।tyājyaṁ doṣavadityeke karma prāhurmanīṣiṇaḥ
- 18.4श्रीकृष्णनिश्चयं शृणु मे तत्र त्यागे भरतसत्तम ।niścayaṁ śṛṇu me tatra tyāge bharatasattama
- 18.5श्रीकृष्णयज्ञदानतपःकर्म न त्याज्यं कार्यमेव तत् ।yajñadānatapaḥkarma na tyājyaṁ kāryameva tat
- 18.6श्रीकृष्णएतान्यपि तु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा फलानि च ।etānyapi tu karmāṇi saṅgaṁ tyaktvā phalāni ca
- 18.7श्रीकृष्णनियतस्य तु संन्यासः कर्मणो नोपपद्यते ।niyatasya tu saṁnyāsaḥ karmaṇo nopapadyate
- 18.8श्रीकृष्णदुःखमित्येव यत्कर्म कायक्लेशभयात्त्यजेत् ।duḥkhamityeva yatkarma kāyakleśabhayāttyajet
- 18.9श्रीकृष्णकार्यमित्येव यत्कर्म नियतं क्रियतेऽर्जुन ।kāryamityeva yatkarma niyataṁ kriyate’rjuna
- 18.10श्रीकृष्णन द्वेष्ट्यकुशलं कर्म कुशले नानुषज्जते ।na dveṣṭyakuśalaṁ karma kuśale nānuṣajjate
- 18.11श्रीकृष्णन हि देहभृता शक्यं त्यक्तुं कर्माण्यशेषतः ।na hi dehabhṛtā śakyaṁ tyaktuṁ karmāṇyaśeṣataḥ
- 18.12श्रीकृष्णअनिष्टमिष्टं मिश्रं च त्रिविधं कर्मणः फलम् ।aniṣṭamiṣṭaṁ miśraṁ ca trividhaṁ karmaṇaḥ phalam
- 18.13श्रीकृष्णपञ्चैतानि महाबाहो कारणानि निबोध मे ।pañcaitāni mahābāho kāraṇāni nibodha me
- 18.14श्रीकृष्णअधिष्ठानं तथा कर्ता करणं च पृथग्विधम् ।adhiṣṭhānaṁ tathā kartā karaṇaṁ ca pṛthagvidham
- 18.15श्रीकृष्णशरीरवाङ्मनोभिर्यत्कर्म प्रारभते नरः ।śarīravāṅmanobhiryatkarma prārabhate naraḥ
- 18.16श्रीकृष्णतत्रैवं सति कर्तारमात्मानं केवलं तु यः ।tatraivaṁ sati kartāramātmānaṁ kevalaṁ tu yaḥ
- 18.17श्रीकृष्णयस्य नाहङ्कृतो भावो बुद्धिर्यस्य न लिप्यते ।yasya nāhaṅkṛto bhāvo buddhiryasya na lipyate
- 18.18श्रीकृष्णज्ञानं ज्ञेयं परिज्ञाता त्रिविधा कर्मचोदना ।jñānaṁ jñeyaṁ parijñātā trividhā karmacodanā
- 18.19श्रीकृष्णज्ञानं कर्म च कर्ता च त्रिधैव गुणभेदतः ।jñānaṁ karma ca kartā ca tridhaiva guṇabhedataḥ
- 18.20श्रीकृष्णसर्वभूतेषु येनैकं भावमव्ययमीक्षते ।sarvabhūteṣu yenaikaṁ bhāvamavyayamīkṣate
- 18.21श्रीकृष्णपृथक्त्वेन तु यज्ज्ञानं नानाभावान्पृथग्विधान् ।pṛthaktvena tu yajjñānaṁ nānābhāvānpṛthagvidhān
- 18.22श्रीकृष्णयत्तु कृत्स्नवदेकस्मिन्कार्ये सक्तमहैतुकम् ।yattu kṛtsnavadekasminkārye saktamahaitukam
- 18.23श्रीकृष्णनियतं सङ्गरहितमरागद्वेषतः कृतम् ।niyataṁ saṅgarahitamarāgadveṣataḥ kṛtam
- 18.24श्रीकृष्णयत्तु कामेप्सुना कर्म साहङ्कारेण वा पुनः ।yattu kāmepsunā karma sāhaṅkāreṇa vā punaḥ
- 18.25श्रीकृष्णअनुबन्धं क्षयं हिंसामनपेक्ष्य च पौरुषम् ।anubandhaṁ kṣayaṁ hiṁsāmanapekṣya ca pauruṣam
- 18.26श्रीकृष्णमुक्तसङ्गोऽनहंवादी धृत्युत्साहसमन्वितः ।muktasaṅgo’nahaṁvādī dhṛtyutsāhasamanvitaḥ
- 18.27श्रीकृष्णरागी कर्मफलप्रेप्सुर्लुब्धो हिंसात्मकोऽशुचिः ।rāgī karmaphalaprepsurlubdho hiṁsātmako’śuciḥ
- 18.28श्रीकृष्णअयुक्तः प्राकृतः स्तब्धः शठो नैष्कृतिकोऽलसः ।ayuktaḥ prākṛtaḥ stabdhaḥ śaṭho naiṣkṛtiko’lasaḥ
- 18.29श्रीकृष्णबुद्धेर्भेदं धृतेश्चैव गुणतस्त्रिविधं शृणु ।buddherbhedaṁ dhṛteścaiva guṇatastrividhaṁ śṛṇu
- 18.30श्रीकृष्णप्रवृत्तिं च निवृत्तिं च कार्याकार्ये भयाभये ।pravṛttiṁ ca nivṛttiṁ ca kāryākārye bhayābhaye
- 18.31श्रीकृष्णयया धर्ममधर्मं च कार्यं चाकार्यमेव च ।yayā dharmamadharmaṁ ca kāryaṁ cākāryameva ca
- 18.32श्रीकृष्णअधर्मं धर्ममिति या मन्यते तमसावृता ।adharmaṁ dharmamiti yā manyate tamasāvṛtā
- 18.33श्रीकृष्णधृत्या यया धारयते मनःप्राणेन्द्रियक्रियाः ।dhṛtyā yayā dhārayate manaḥprāṇendriyakriyāḥ
- 18.34श्रीकृष्णयया तु धर्मकामार्थान्धृत्या धारयतेऽर्जुन ।yayā tu dharmakāmārthāndhṛtyā dhārayate’rjuna
- 18.35श्रीकृष्णयया स्वप्नं भयं शोकं विषादं मदमेव च ।yayā svapnaṁ bhayaṁ śokaṁ viṣādaṁ madameva ca
- 18.36श्रीकृष्णसुखं त्विदानीं त्रिविधं शृणु मे भरतर्षभ ।sukhaṁ tvidānīṁ trividhaṁ śṛṇu me bharatarṣabha
- 18.37श्रीकृष्णयत्तदग्रे विषमिव परिणामेऽमृतोपमम् ।yattadagre viṣamiva pariṇāme’mṛtopamam
- 18.38श्रीकृष्णविषयेन्द्रियसंयोगाद्यत्तदग्रेऽमृतोपमम् ।viṣayendriyasaṁyogādyattadagre’mṛtopamam
- 18.39श्रीकृष्णयदग्रे चानुबन्धे च सुखं मोहनमात्मनः ।yadagre cānubandhe ca sukhaṁ mohanamātmanaḥ
- 18.40श्रीकृष्णन तदस्ति पृथिव्यां वा दिवि देवेषु वा पुनः ।na tadasti pṛthivyāṁ vā divi deveṣu vā punaḥ
- 18.41श्रीकृष्णब्राह्मणक्षत्रियविशां शूद्राणां च परन्तप ।brāhmaṇakṣatriyaviśāṁ śūdrāṇāṁ ca parantapa
- 18.42श्रीकृष्णशमो दमस्तपः शौचं क्षान्तिरार्जवमेव च ।śamo damastapaḥ śaucaṁ kṣāntirārjavameva ca
- 18.43श्रीकृष्णशौर्यं तेजो धृतिर्दाक्ष्यं युद्धे चाप्यपलायनम् ।śauryaṁ tejo dhṛtirdākṣyaṁ yuddhe cāpyapalāyanam
- 18.44श्रीकृष्णकृषिगौरक्ष्यवाणिज्यं वैश्यकर्म स्वभावजम् ।kṛṣigaurakṣyavāṇijyaṁ vaiśyakarma svabhāvajam
- 18.45श्रीकृष्णस्वे स्वे कर्मण्यभिरतः संसिद्धिं लभते नरः ।sve sve karmaṇyabhirataḥ saṁsiddhiṁ labhate naraḥ
- 18.46श्रीकृष्णयतः प्रवृत्तिर्भूतानां येन सर्वमिदं ततम् ।yataḥ pravṛttirbhūtānāṁ yena sarvamidaṁ tatam
- 18.47श्रीकृष्णश्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् ।śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt
- 18.48श्रीकृष्णसहजं कर्म कौन्तेय सदोषमपि न त्यजेत् ।sahajaṁ karma kaunteya sadoṣamapi na tyajet
- 18.49श्रीकृष्णअसक्तबुद्धिः सर्वत्र जितात्मा विगतस्पृहः ।asaktabuddhiḥ sarvatra jitātmā vigataspṛhaḥ
- 18.50श्रीकृष्णसिद्धिं प्राप्तो यथा ब्रह्म तथाप्नोति निबोध मे ।siddhiṁ prāpto yathā brahma tathāpnoti nibodha me
- 18.51श्रीकृष्णबुद्ध्या विशुद्धया युक्तो धृत्यात्मानं नियम्य च ।buddhyā viśuddhayā yukto dhṛtyātmānaṁ niyamya ca
- 18.52श्रीकृष्णविविक्तसेवी लघ्वाशी यतवाक्कायमानसः ।viviktasevī laghvāśī yatavākkāyamānasaḥ
- 18.53श्रीकृष्णअहङ्कारं बलं दर्पं कामं क्रोधं परिग्रहम् ।ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ kāmaṁ krodhaṁ parigraham
- 18.54श्रीकृष्णब्रह्मभूतः प्रसन्नात्मा न शोचति न काङ्क्षति ।brahmabhūtaḥ prasannātmā na śocati na kāṅkṣati
- 18.55श्रीकृष्णभक्त्या मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्त्वतः ।bhaktyā māmabhijānāti yāvānyaścāsmi tattvataḥ
- 18.56श्रीकृष्णसर्वकर्माण्यपि सदा कुर्वाणो मद्व्यपाश्रयः ।sarvakarmāṇyapi sadā kurvāṇo madvyapāśrayaḥ
- 18.57श्रीकृष्णचेतसा सर्वकर्माणि मयि संन्यस्य मत्परः ।cetasā sarvakarmāṇi mayi saṁnyasya matparaḥ
- 18.58श्रीकृष्णमच्चित्तः सर्वदुर्गाणि मत्प्रसादात्तरिष्यसि ।maccittaḥ sarvadurgāṇi matprasādāttariṣyasi
- 18.59श्रीकृष्णयदहङ्कारमाश्रित्य न योत्स्य इति मन्यसे ।yadahaṅkāramāśritya na yotsya iti manyase
- 18.60श्रीकृष्णस्वभावजेन कौन्तेय निबद्धः स्वेन कर्मणा ।svabhāvajena kaunteya nibaddhaḥ svena karmaṇā
- 18.61श्रीकृष्णईश्वरः सर्वभूतानां हृद्देशेऽर्जुन तिष्ठति ।īśvaraḥ sarvabhūtānāṁ hṛddeśe’rjuna tiṣṭhati
- 18.62श्रीकृष्णतमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत ।tameva śaraṇaṁ gaccha sarvabhāvena bhārata
- 18.63श्रीकृष्णइति ते ज्ञानमाख्यातं गुह्याद्गुह्यतरं मया ।iti te jñānamākhyātaṁ guhyādguhyataraṁ mayā
- 18.64श्रीकृष्णसर्वगुह्यतमं भूयः शृणु मे परमं वचः ।sarvaguhyatamaṁ bhūyaḥ śṛṇu me paramaṁ vacaḥ
- 18.65श्रीकृष्णमन्मना भव मद्भक्तो मद्याजी मां नमस्कुरु ।manmanā bhava madbhakto madyājī māṁ namaskuru
- 18.66श्रीकृष्णसर्वधर्मान्परित्यज्य मामेकं शरणं व्रज ।sarvadharmānparityajya māmekaṁ śaraṇaṁ vraja
- 18.67श्रीकृष्णइदं ते नातपस्काय नाभक्ताय कदाचन ।idaṁ te nātapaskāya nābhaktāya kadācana
- 18.68श्रीकृष्णय इदं परमं गुह्यं मद्भक्तेष्वभिधास्यति ।ya idaṁ paramaṁ guhyaṁ madbhakteṣvabhidhāsyati
- 18.69श्रीकृष्णन च तस्मान्मनुष्येषु कश्चिन्मे प्रियकृत्तमः ।na ca tasmānmanuṣyeṣu kaścinme priyakṛttamaḥ
- 18.70श्रीकृष्णअध्येष्यते च य इमं धर्म्यं संवादमावयोः ।adhyeṣyate ca ya imaṁ dharmyaṁ saṁvādamāvayoḥ
- 18.71श्रीकृष्णश्रद्धावाननसूयश्च शृणुयादपि यो नरः ।śraddhāvānanasūyaśca śṛṇuyādapi yo naraḥ
- 18.72श्रीकृष्णकच्चिदेतच्छ्रुतं पार्थ त्वयैकाग्रेण चेतसा ।kaccidetacchrutaṁ pārtha tvayaikāgreṇa cetasā
- 18.73अर्जुननष्टो मोहः स्मृतिर्लब्धा त्वत्प्रसादान्मयाच्युत ।naṣṭo mohaḥ smṛtirlabdhā tvatprasādānmayācyuta
- 18.74सञ्जयइत्यहं वासुदेवस्य पार्थस्य च महात्मनः ।ityahaṁ vāsudevasya pārthasya ca mahātmanaḥ
- 18.75सञ्जयव्यासप्रसादाच्छ्रुतवानेतद्गुह्यमहं परम् ।vyāsaprasādācchrutavānetadguhyamahaṁ param
- 18.76सञ्जयराजन्संस्मृत्य संस्मृत्य संवादमिममद्भुतम् ।rājansaṁsmṛtya saṁsmṛtya saṁvādamimamadbhutam
- 18.77सञ्जयतच्च संस्मृत्य संस्मृत्य रूपमत्यद्भुतं हरेः ।tacca saṁsmṛtya saṁsmṛtya rūpamatyadbhutaṁ hareḥ
- 18.78सञ्जययत्र योगेश्वरः कृष्णो यत्र पार्थो धनुर्धरः ।yatra yogeśvaraḥ kṛṣṇo yatra pārtho dhanurdharaḥ
इससे मेल खाता कोई श्लोक नहीं।
सम्पूर्ण पाठ
सम्पूर्ण संग्रह ले जाएँ।
सभी 700 श्लोक — देवनागरी, उच्चारण, तथा ट्रस्ट के अंग्रेज़ी व हिंदी अनुवाद — एक ही फ़ाइल में उपलब्ध हैं, प्रत्येक श्लोक के वक्ता और प्रयुक्त शब्दों सहित। श्रेय देकर कोई भी इसे उद्धृत कर सकता है और इस पर निर्माण कर सकता है।
