॥ श्रीकृष्णाय नमः ॥  ·  Established 3 October 1968 · Hansi, Haryana
Temple timings+91 94163 15729
Shri Krishna speaking from the chariot while Arjuna sits facing him, listening, the field behind them

Chapter 2 of 18 · 72 verses

साङ्ख्ययोगKnowledge of the Self

The essence of the whole Gita: the Self is never born and never dies; act without craving the fruit; the marks of a steady mind.

Plate 2 — Sankhya Yoga: The wisdom of the Self
The chariot as a diagram of a person: the pennant marked Atman, the rider Buddhi, the reins Manas, the horses Indriyas, the chariot itself the Body.
The Gita’s own model of a person. The senses are the horses, the mind is the reins, the intellect holds them, and the Self rides above — which is why the Gita is spoken on a chariot and nowhere else.
  1. सञ्जय उवाचSanjaya said

    2.1

    तं तथा कृपयाविष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम् ।
    विषीदन्तमिदं वाक्यमुवाच मधुसूदनः ॥

    taṁ tathā kṛpayāviṣṭamaśrupūrṇākulekṣaṇam / viṣīdantamidaṁ vākyamuvāca madhusūdanaḥ

    To him, overcome by pity, his eyes brimming and troubled with tears, despairing, Madhusudana spoke these words.

    करुणा से भरे हुए, आँसुओं से भरी व्याकुल आँखों वाले, शोक में डूबे अर्जुन से मधुसूदन ने ये वचन कहे।

  2. श्रीभगवानुवाचShri Bhagavan said

    2.2

    कुतस्त्वा कश्मलमिदं विषमे समुपस्थितम् ।
    अनार्यजुष्टमस्वर्ग्यमकीर्तिकरमर्जुन ॥

    kutastvā kaśmalamidaṁ viṣame samupasthitam / anāryajuṣṭamasvargyamakīrtikaramarjuna

    Arjuna, where has this faintness come from, at this moment, on this ground? It does not befit a noble man. It wins no heaven and no honour.

    अर्जुन, इस विषम घड़ी में यह कायरता तुम्हारे भीतर कहाँ से आई? यह किसी श्रेष्ठ पुरुष के योग्य नहीं। इससे न स्वर्ग मिलता है, न कीर्ति।

  3. 2.3

    क्लैब्यं मा स्म गमः पार्थ नैतत्त्वय्युपपद्यते ।
    क्षुद्रं हृदयदौर्बल्यं त्यक्त्वोत्तिष्ठ परन्तप ॥

    klaibyaṁ mā sma gamaḥ pārtha naitattvayyupapadyate / kṣudraṁ hṛdayadaurbalyaṁ tyaktvottiṣṭha parantapa

    Do not give in to weakness, Partha. It does not suit you. Shake off this small faintness of heart and stand up, scorcher of foes.

    पार्थ, कायरता के वश मत हो। यह तुम्हें शोभा नहीं देती। हृदय की इस तुच्छ दुर्बलता को छोड़कर खड़े हो जाओ, हे परंतप।

  4. अर्जुन उवाचArjuna said

    2.4

    कथं भीष्ममहं सङ्ख्ये द्रोणं च मधुसूदन ।
    इषुभिः प्रतियोत्स्यामि पूजार्हावरिसूदन ॥

    kathaṁ bhīṣmamahaṁ saṅkhye droṇaṁ ca madhusūdana / iṣubhiḥ pratiyotsyāmi pūjārhāvarisūdana

    Madhusudana, how am I to answer Bhishma and Drona with arrows in battle? They deserve my worship, destroyer of enemies.

    हे मधुसूदन, युद्ध में मैं भीष्म और द्रोण पर बाण कैसे चलाऊँ? वे तो मेरी पूजा के योग्य हैं, हे अरिसूदन।

  5. 2.5

    गुरूनहत्वा हि महानुभावान्
    श्रेयो भोक्तुं भैक्ष्यमपीह लोके ।
    हत्वार्थकामांस्तु गुरूनिहैव
    भुञ्जीय भोगान् रुधिरप्रदिग्धान् ॥

    gurūnahatvā hi mahānubhāvān / śreyo bhoktuṁ bhaikṣyamapīha loke / hatvārthakāmāṁstu gurūnihaiva / bhuñjīya bhogān rudhirapradigdhān

    Better to live on alms in this world than to kill these great elders. If I killed them, desiring what they hold, every pleasure I then took would be smeared with their blood.

    इन महानुभाव गुरुजनों को मारने से तो इस लोक में भिक्षा माँगकर जीना श्रेष्ठ है। अर्थ और भोग की इच्छा से इन्हें मारकर जो सुख मैं भोगूँगा, वह उनके रक्त से सना होगा।

  6. 2.6

    न चैतद्विद्मः कतरन्नो गरीयो
    यद्वा जयेम यदि वा नो जयेयुः ।
    यानेव हत्वा न जिजीविषाम
    स्तेऽवस्थिताः प्रमुखे धार्तराष्ट्राः ॥

    na caitadvidmaḥ kataranno garīyo / yadvā jayema yadi vā no jayeyuḥ / yāneva hatvā na jijīviṣāma / ste’vasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣṭrāḥ

    Nor do we know which is the greater thing — that we should win, or that they should. The sons of Dhritarashtra stand there before us, and if we killed them we would not wish to live.

    हम यह भी नहीं जानते कि हमारे लिए क्या श्रेष्ठ है — हम जीतें या वे जीतें। जिन्हें मारकर हम जीना भी न चाहेंगे, वही धृतराष्ट्र-पुत्र सामने खड़े हैं।

  7. 2.7

    कार्पण्यदोषोपहतस्वभावः
    पृच्छामि त्वां धर्मसम्मूढचेताः ।
    यच्छ्रेयः स्यान्निश्चितं ब्रूहि तन्मे
    शिष्यस्तेऽहं शाधि मां त्वां प्रपन्नम् ॥

    kārpaṇyadoṣopahatasvabhāvaḥ / pṛcchāmi tvāṁ dharmasammūḍhacetāḥ / yacchreyaḥ syānniścitaṁ brūhi tanme / śiṣyaste’haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam

    My own nature is struck down by a poverty of spirit. My mind is confused about dharma, and so I ask you: tell me plainly what is better. I am your student. I have come to you. Teach me.

    कायरता के दोष से मेरा स्वभाव आहत है। धर्म के विषय में मेरी बुद्धि मोहित है, इसलिए पूछता हूँ — जो निश्चित श्रेय हो, वह मुझे कहिए। मैं आपका शिष्य हूँ, आपकी शरण में हूँ। मुझे शिक्षा दीजिए।

  8. 2.8

    न हि प्रपश्यामि ममापनुद्याद्
    यच्छोकमुच्छोषणमिन्द्रियाणाम् ।
    अवाप्य भूमावसपत्नमृद्धं
    राज्यं सुराणामपि चाधिपत्यम् ॥

    na hi prapaśyāmi mamāpanudyād / yacchokamucchoṣaṇamindriyāṇām / avāpya bhūmāvasapatnamṛddhaṁ / rājyaṁ surāṇāmapi cādhipatyam

    I do not see what could drive away this grief that is drying up my senses — not unrivalled and prosperous rule over the earth, nor lordship over the gods themselves.

    मेरी इंद्रियों को सुखा देने वाले इस शोक को क्या दूर करेगा, यह मुझे नहीं दिखता — न धन-धान्य से भरा निष्कंटक राज्य, और न देवताओं का आधिपत्य ही।

  9. सञ्जय उवाचSanjaya said

    2.9

    एवमुक्त्वा हृषीकेशं गुडाकेशः परन्तप ।
    न योत्स्य इति गोविन्दमुक्त्वा तूष्णीं बभूव ह ॥

    evamuktvā hṛṣīkeśaṁ guḍākeśaḥ parantapa / na yotsya iti govindamuktvā tūṣṇīṁ babhūva ha

    Having said this to Hrishikesha, Gudakesha the scorcher of foes said to Govinda, “I will not fight,” and fell silent.

    हृषीकेश से ऐसा कहकर, गुडाकेश परंतप ने गोविंद से कहा — “मैं युद्ध नहीं करूँगा” — और चुप हो गए।

  10. 2.10

    तमुवाच हृषीकेशः प्रहसन्निव भारत ।
    सेनयोरुभयोर्मध्ये विषीदन्तमिदं वचः ॥

    tamuvāca hṛṣīkeśaḥ prahasanniva bhārata / senayorubhayormadhye viṣīdantamidaṁ vacaḥ

    Bharata, Hrishikesha, as though smiling, spoke these words to him as he despaired there between the two armies.

    हे भारत, दोनों सेनाओं के बीच शोक करते हुए अर्जुन से हृषीकेश ने मानो मुस्कराते हुए ये वचन कहे।

  11. श्रीभगवानुवाचShri Bhagavan said

    2.11

    अशोच्यानन्वशोचस्त्वं प्रज्ञावादांश्च भाषसे ।
    गतासूनगतासूंश्च नानुशोचन्ति पण्डिताः ॥

    aśocyānanvaśocastvaṁ prajñāvādāṁśca bhāṣase / gatāsūnagatāsūṁśca nānuśocanti paṇḍitāḥ

    You grieve for those who need no grief, and you speak words that sound wise. The learned do not mourn — not for the living, and not for the dead.

    तुम उनके लिए शोक करते हो जिनके लिए शोक करना उचित नहीं, और बातें ज्ञानियों जैसी करते हो। जो जानते हैं, वे न जीवितों के लिए शोक करते हैं, न मृतकों के लिए।

  12. 2.12

    न त्वेवाहं जातु नासं न त्वं नेमे जनाधिपाः ।
    न चैव न भविष्यामः सर्वे वयमतः परम् ॥

    na tvevāhaṁ jātu nāsaṁ na tvaṁ neme janādhipāḥ / na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayamataḥ param

    There was never a time when I was not, nor you, nor these kings. Nor will any of us cease to be hereafter.

    ऐसा कभी नहीं था जब मैं न रहा होऊँ, या तुम, या ये राजा। और ऐसा भी नहीं होगा कि इसके आगे हम में से कोई न रहे।

  13. 2.13

    देहिनोऽस्मिन्यथा देहे कौमारं यौवनं जरा ।
    तथा देहान्तरप्राप्तिर्धीरस्तत्र न मुह्यति ॥

    dehino’sminyathā dehe kaumāraṁ yauvanaṁ jarā / tathā dehāntaraprāptirdhīrastatra na muhyati

    As the one who dwells in this body passes through childhood, youth and age, so he passes into another body. The steady are not confused by it.

    जैसे इस देह में रहने वाला बचपन, जवानी और बुढ़ापे से गुज़रता है, वैसे ही वह दूसरी देह में जाता है। धीर पुरुष इससे मोहित नहीं होता।

  14. 2.14

    मात्रास्पर्शास्तु कौन्तेय शीतोष्णसुखदुःखदाः ।
    आगमापायिनोऽनित्यास्तांस्तितिक्षस्व भारत ॥

    mātrāsparśāstu kaunteya śītoṣṇasukhaduḥkhadāḥ / āgamāpāyino’nityāstāṁstitikṣasva bhārata

    Kaunteya, contact with things brings cold and heat, pleasure and pain. They come and they go. They do not last. Bear them, Bharata.

    हे कौंतेय, विषयों का स्पर्श ही सर्दी-गर्मी और सुख-दुःख देता है। वे आते हैं और चले जाते हैं, टिकते नहीं। हे भारत, उन्हें सह लो।

    Read underSthitaprajna

  15. 2.15

    यं हि न व्यथयन्त्येते पुरुषं पुरुषर्षभ ।
    समदुःखसुखं धीरं सोऽमृतत्वाय कल्पते ॥

    yaṁ hi na vyathayantyete puruṣaṁ puruṣarṣabha / samaduḥkhasukhaṁ dhīraṁ so’mṛtatvāya kalpate

    Best of men, the one whom these do not trouble — steady, the same in pain and in pleasure — he is fit for what does not die.

    हे पुरुषश्रेष्ठ, जिस धीर पुरुष को ये विचलित नहीं करते, जो सुख और दुःख में एक समान है, वही अमृतत्व के योग्य होता है।

    Read underSthitaprajna

  16. 2.16

    नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः ।
    उभयोरपि दृष्टोऽन्तस्त्वनयोस्तत्त्वदर्शिभिः ॥

    nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ / ubhayorapi dṛṣṭo’ntastvanayostattvadarśibhiḥ

    What is not, never comes to be. What is, never ceases to be. Those who have seen the truth have seen the end of both.

    जो असत् है, उसका अस्तित्व नहीं; जो सत् है, उसका अभाव नहीं। तत्त्वदर्शियों ने इन दोनों का अंत देख लिया है।

  17. 2.17

    अविनाशि तु तद्विद्धि येन सर्वमिदं ततम् ।
    विनाशमव्ययस्यास्य न कश्चित्कर्तुमर्हति ॥

    avināśi tu tadviddhi yena sarvamidaṁ tatam / vināśamavyayasyāsya na kaścitkartumarhati

    Know that to be indestructible by which all this is spread out. No one can bring about the destruction of that which does not decay.

    जिससे यह सब व्याप्त है, उसे अविनाशी जानो। इस अव्यय का नाश करने में कोई समर्थ नहीं।

  18. 2.18

    अन्तवन्त इमे देहा नित्यस्योक्ताः शरीरिणः ।
    अनाशिनोऽप्रमेयस्य तस्माद्युध्यस्व भारत ॥

    antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ / anāśino’prameyasya tasmādyudhyasva bhārata

    These bodies end. The one who wears them is said to be eternal, indestructible, beyond measure. Therefore fight, Bharata.

    ये शरीर नाशवान हैं। इनमें रहने वाला नित्य, अविनाशी और अप्रमेय कहा गया है। इसलिए हे भारत, युद्ध करो।

  19. 2.19

    य एनं वेत्ति हन्तारं यश्चैनं मन्यते हतम् ।
    उभौ तौ न विजानीतो नायं हन्ति न हन्यते ॥

    ya enaṁ vetti hantāraṁ yaścainaṁ manyate hatam / ubhau tau na vijānīto nāyaṁ hanti na hanyate

    He who thinks this one kills, and he who thinks this one is killed — neither of them knows. It does not kill, and it is not killed.

    जो इसे मारने वाला समझता है और जो इसे मरा हुआ मानता है — दोनों ही नहीं जानते। यह न मारता है, न मारा जाता है।

  20. 2.20

    न जायते म्रियते वा कदाचिन्
    नायं भूत्वा भविता वा न भूयः ।
    अजो नित्यः शाश्वतोऽयं पुराणो
    न हन्यते हन्यमाने शरीरे ॥

    na jāyate mriyate vā kadācin / nāyaṁ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ / ajo nityaḥ śāśvato’yaṁ purāṇo / na hanyate hanyamāne śarīre

    It is not born, and it never dies. Having been, it does not cease to be. Unborn, everlasting, enduring, ancient — it is not killed when the body is killed.

    यह न जन्मता है, न कभी मरता है। एक बार होकर यह फिर न होने वाला नहीं। अजन्मा, नित्य, शाश्वत और पुरातन — शरीर के मारे जाने पर भी यह नहीं मारा जाता।

    Read underJnana

  21. 2.21

    वेदाविनाशिनं नित्यं य एनमजमव्ययम् ।
    कथं स पुरुषः पार्थ कं घातयति हन्ति कम् ॥

    vedāvināśinaṁ nityaṁ ya enamajamavyayam / kathaṁ sa puruṣaḥ pārtha kaṁ ghātayati hanti kam

    Partha, the one who knows this to be indestructible, everlasting, unborn and undecaying — how does such a man kill anyone, or cause anyone to be killed?

    हे पार्थ, जो इसे अविनाशी, नित्य, अजन्मा और अव्यय जानता है — वह पुरुष किसे मरवाता है और किसे मारता है?

  22. 2.22

    वासांसि जीर्णानि यथा विहाय
    नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि ।
    तथा शरीराणि विहाय जीर्णा
    न्यन्यानि संयाति नवानि देही ॥

    vāsāṁsi jīrṇāni yathā vihāya / navāni gṛhṇāti naro’parāṇi / tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā / nyanyāni saṁyāti navāni dehī

    As a man puts aside worn-out clothes and takes up new ones, so the one who dwells in the body puts aside worn-out bodies and enters others that are new.

    जैसे मनुष्य पुराने वस्त्र उतारकर नए पहन लेता है, वैसे ही देही जीर्ण शरीरों को छोड़कर दूसरे नए शरीरों में चला जाता है।

    Read underJnana

  23. 2.23

    नैनं छिन्दन्ति शस्त्राणि नैनं दहति पावकः ।
    न चैनं क्लेदयन्त्यापो न शोषयति मारुतः ॥

    nainaṁ chindanti śastrāṇi nainaṁ dahati pāvakaḥ / na cainaṁ kledayantyāpo na śoṣayati mārutaḥ

    Weapons do not cut it. Fire does not burn it. Water does not wet it. Wind does not dry it.

    इसे शस्त्र नहीं काटते, अग्नि नहीं जलाती, जल नहीं भिगोता, और वायु नहीं सुखाती।

    Read underJnana

  24. 2.24

    अच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य एव च ।
    नित्यः सर्वगतः स्थाणुरचलोऽयं सनातनः ॥

    acchedyo’yamadāhyo’yamakledyo’śoṣya eva ca / nityaḥ sarvagataḥ sthāṇuracalo’yaṁ sanātanaḥ

    It cannot be cut, burned, wetted or dried. It is constant, present everywhere, unmoving, fixed, without beginning.

    यह अच्छेद्य है, अदाह्य है, न भीगता है और न सूखता है। यह नित्य, सर्वव्यापी, स्थिर, अचल और सनातन है।

  25. 2.25

    अव्यक्तोऽयमचिन्त्योऽयमविकार्योऽयमुच्यते ।
    तस्मादेवं विदित्वैनं नानुशोचितुमर्हसि ॥

    avyakto’yamacintyo’yamavikāryo’yamucyate / tasmādevaṁ viditvainaṁ nānuśocitumarhasi

    It is called unmanifest, unthinkable, unchanging. Knowing it to be so, you ought not to grieve.

    यह अव्यक्त कहा जाता है, अचिंत्य कहा जाता है, अविकारी कहा जाता है। इसे ऐसा जानकर तुम्हें शोक नहीं करना चाहिए।

  26. 2.26

    अथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम् ।
    तथापि त्वं महाबाहो नैवं शोचितुमर्हसि ॥

    atha cainaṁ nityajātaṁ nityaṁ vā manyase mṛtam / tathāpi tvaṁ mahābāho naivaṁ śocitumarhasi

    And even if you think of it as constantly born and constantly dying, even then, mighty-armed one, you ought not to grieve.

    और यदि तुम इसे निरंतर जन्मता और निरंतर मरता हुआ भी मानो, तब भी हे महाबाहो, तुम्हें शोक नहीं करना चाहिए।

  27. 2.27

    जातस्य हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मृतस्य च ।
    तस्मादपरिहार्येऽर्थे न त्वं शोचितुमर्हसि ॥

    jātasya hi dhruvo mṛtyurdhruvaṁ janma mṛtasya ca / tasmādaparihārye’rthe na tvaṁ śocitumarhasi

    For whatever is born will certainly die, and whatever dies will certainly be born. You should not grieve over what cannot be avoided.

    जो जन्मा है उसकी मृत्यु निश्चित है, और जो मरा है उसका जन्म निश्चित है। जो टाला नहीं जा सकता, उस पर शोक करना उचित नहीं।

  28. 2.28

    अव्यक्तादीनि भूतानि व्यक्तमध्यानि भारत ।
    अव्यक्तनिधनान्येव तत्र का परिदेवना ॥

    avyaktādīni bhūtāni vyaktamadhyāni bhārata / avyaktanidhanānyeva tatra kā paridevanā

    Bharata, beings are unmanifest in their beginning, manifest in the middle, and unmanifest again at the end. Where is the occasion for lament in that?

    हे भारत, प्राणी आरंभ में अव्यक्त हैं, बीच में व्यक्त हैं, और अंत में फिर अव्यक्त। इसमें शोक का अवसर कहाँ है?

  29. 2.29

    आश्चर्यवत्पश्यति कश्चिदेनमाश्चर्यवद्वदति तथैव चान्यः ।
    आश्चर्यवच्चैनमन्यः शृणोति श्रुत्वाप्येनं वेद न चैव कश्चित् ॥

    āścaryavatpaśyati kaścidenamāścaryavadvadati tathaiva cānyaḥ / āścaryavaccainamanyaḥ śṛṇoti śrutvāpyenaṁ veda na caiva kaścit

    One looks at it as a wonder. Another speaks of it as a wonder. Another hears of it as a wonder. And even having heard, not one of them knows it.

    कोई इसे आश्चर्य की तरह देखता है, कोई इसे आश्चर्य की तरह कहता है, कोई इसे आश्चर्य की तरह सुनता है। और सुनकर भी कोई इसे जान नहीं पाता।

  30. 2.30

    देही नित्यमवध्योऽयं देहे सर्वस्य भारत ।
    तस्मात्सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुमर्हसि ॥

    dehī nityamavadhyo’yaṁ dehe sarvasya bhārata / tasmātsarvāṇi bhūtāni na tvaṁ śocitumarhasi

    Bharata, the one who dwells in the body of every being can never be killed. So you should not grieve for any creature.

    हे भारत, सब प्राणियों की देह में रहने वाला यह देही कभी मारा नहीं जा सकता। इसलिए किसी भी प्राणी के लिए तुम्हें शोक नहीं करना चाहिए।

  31. 2.31

    स्वधर्ममपि चावेक्ष्य न विकम्पितुमर्हसि ।
    धर्म्याद्धि युद्धाच्छ्रेयोऽन्यत्क्षत्रियस्य न विद्यते ॥

    svadharmamapi cāvekṣya na vikampitumarhasi / dharmyāddhi yuddhācchreyo’nyatkṣatriyasya na vidyate

    Look also to your own duty, and do not waver. For one born to protect, there is nothing better than a fight that is right.

    अपने स्वधर्म को देखकर भी तुम्हें विचलित नहीं होना चाहिए। क्षत्रिय के लिए धर्मयुक्त युद्ध से बढ़कर और कुछ नहीं।

    Read underSvadharma

  32. 2.32

    यदृच्छया चोपपन्नं स्वर्गद्वारमपावृतम् ।
    सुखिनः क्षत्रियाः पार्थ लभन्ते युद्धमीदृशम् ॥

    yadṛcchayā copapannaṁ svargadvāramapāvṛtam / sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha labhante yuddhamīdṛśam

    Partha, a fight like this comes of its own accord, an open door. Fortunate are the kshatriyas who find it.

    हे पार्थ, ऐसा युद्ध अपने आप आ पड़ता है, खुले द्वार की तरह। जिन क्षत्रियों को यह मिलता है, वे भाग्यशाली हैं।

  33. 2.33

    अथ चेत्त्वमिमं धर्म्यं सङ्ग्रामं न करिष्यसि ।
    ततः स्वधर्मं कीर्तिं च हित्वा पापमवाप्स्यसि ॥

    atha cettvamimaṁ dharmyaṁ saṅgrāmaṁ na kariṣyasi / tataḥ svadharmaṁ kīrtiṁ ca hitvā pāpamavāpsyasi

    But if you will not fight this rightful fight, then you will have abandoned your own duty and your good name, and you will take on wrong instead.

    किंतु यदि तुम यह धर्मयुक्त युद्ध नहीं करोगे, तो अपना स्वधर्म और अपनी कीर्ति दोनों छोड़कर पाप को प्राप्त होगे।

  34. 2.34

    अकीर्तिं चापि भूतानि कथयिष्यन्ति तेऽव्ययाम् ।
    सम्भावितस्य चाकीर्तिर्मरणादतिरिच्यते ॥

    akīrtiṁ cāpi bhūtāni kathayiṣyanti te’vyayām / sambhāvitasya cākīrtirmaraṇādatiricyate

    And people will tell of your disgrace, and it will not end. For a man who has been honoured, disgrace is worse than dying.

    और लोग तुम्हारी अपकीर्ति कहते रहेंगे, जो कभी समाप्त न होगी। जिसका सम्मान रहा हो, उसके लिए अपकीर्ति मृत्यु से भी बढ़कर है।

  35. 2.35

    भयाद्रणादुपरतं मंस्यन्ते त्वां महारथाः ।
    येषां च त्वं बहुमतो भूत्वा यास्यसि लाघवम् ॥

    bhayādraṇāduparataṁ maṁsyante tvāṁ mahārathāḥ / yeṣāṁ ca tvaṁ bahumato bhūtvā yāsyasi lāghavam

    The great warriors will think you left the field out of fear. Those who held you high will hold you cheap.

    महारथी यही मानेंगे कि तुम भय के कारण युद्ध से हट गए। जिनकी दृष्टि में तुम ऊँचे थे, उन्हीं की दृष्टि में हल्के हो जाओगे।

  36. 2.36

    अवाच्यवादांश्च बहून्वदिष्यन्ति तवाहिताः ।
    निन्दन्तस्तव सामर्थ्यं ततो दुःखतरं नु किम् ॥

    avācyavādāṁśca bahūnvadiṣyanti tavāhitāḥ / nindantastava sāmarthyaṁ tato duḥkhataraṁ nu kim

    Those who wish you ill will say many things they should not, and will belittle what you can do. What is more painful than that?

    तुम्हारे विरोधी बहुत-सी न कहने योग्य बातें कहेंगे और तुम्हारे सामर्थ्य की निंदा करेंगे। इससे अधिक दुःख और क्या होगा?

  37. 2.37

    हतो वा प्राप्स्यसि स्वर्गं जित्वा वा भोक्ष्यसे महीम् ।
    तस्मादुत्तिष्ठ कौन्तेय युद्धाय कृतनिश्चयः ॥

    hato vā prāpsyasi svargaṁ jitvā vā bhokṣyase mahīm / tasmāduttiṣṭha kaunteya yuddhāya kṛtaniścayaḥ

    Killed, you will reach heaven. Victorious, you will enjoy the earth. So stand up, Kaunteya, with your mind made up to fight.

    मारे गए तो स्वर्ग पाओगे, और जीत गए तो पृथ्वी भोगोगे। इसलिए हे कौंतेय, युद्ध का निश्चय करके खड़े हो जाओ।

  38. 2.38

    सुखदुःखे समे कृत्वा लाभालाभौ जयाजयौ ।
    ततो युद्धाय युज्यस्व नैवं पापमवाप्स्यसि ॥

    sukhaduḥkhe same kṛtvā lābhālābhau jayājayau / tato yuddhāya yujyasva naivaṁ pāpamavāpsyasi

    Treat pleasure and pain alike, gain and loss alike, victory and defeat alike, and then prepare for the fight. That way you take on no wrong.

    सुख और दुःख को, लाभ और हानि को, जय और पराजय को एक समान मानकर फिर युद्ध के लिए तैयार हो जाओ। इस प्रकार तुम्हें पाप नहीं लगेगा।

  39. 2.39

    एषा तेऽभिहिता साङ्ख्ये बुद्धिर्योगे त्विमां शृणु ।
    बुद्ध्या युक्तो यया पार्थ कर्मबन्धं प्रहास्यसि ॥

    eṣā te’bhihitā sāṅkhye buddhiryoge tvimāṁ śṛṇu / buddhyā yukto yayā pārtha karmabandhaṁ prahāsyasi

    This understanding I have given you is that of Sankhya. Now hear it as yoga. Partha, with this understanding you will cast off the bondage of action.

    यह बुद्धि जो मैंने तुमसे कही, वह सांख्य की है। अब इसे योग के रूप में सुनो। हे पार्थ, इस बुद्धि से युक्त होकर तुम कर्म के बंधन से छूट जाओगे।

  40. 2.40

    नेहाभिक्रमनाशोऽस्ति प्रत्यवायो न विद्यते ।
    स्वल्पमप्यस्य धर्मस्य त्रायते महतो भयात् ॥

    nehābhikramanāśo’sti pratyavāyo na vidyate / svalpamapyasya dharmasya trāyate mahato bhayāt

    Here no effort is wasted, and nothing goes backwards. Even a little of this dharma protects a man from great fear.

    इसमें किया हुआ प्रयत्न व्यर्थ नहीं जाता, और उल्टा परिणाम भी नहीं होता। इस धर्म का थोड़ा-सा पालन भी बड़े भय से रक्षा करता है।

  41. 2.41

    व्यवसायात्मिका बुद्धिरेकेह कुरुनन्दन ।
    बहुशाखा ह्यनन्ताश्च बुद्धयोऽव्यवसायिनाम् ॥

    vyavasāyātmikā buddhirekeha kurunandana / bahuśākhā hyanantāśca buddhayo’vyavasāyinām

    Joy of the Kurus, in this the understanding is single and settled. The understanding of those who will not settle branches endlessly.

    हे कुरुनंदन, इसमें बुद्धि एक ही होती है और निश्चयवाली होती है। जिनकी बुद्धि निश्चय नहीं करती, उनकी बुद्धि अनंत शाखाओं में बँट जाती है।

  42. 2.42

    यामिमां पुष्पितां वाचं प्रवदन्त्यविपश्चितः ।
    वेदवादरताः पार्थ नान्यदस्तीति वादिनः ॥

    yāmimāṁ puṣpitāṁ vācaṁ pravadantyavipaścitaḥ / vedavādaratāḥ pārtha nānyadastīti vādinaḥ

    Partha, the unwise speak in flowery words, delighting in the letter of the Veda and saying there is nothing else.

    हे पार्थ, अज्ञानी लोग वेद के शब्दों में ही रमकर पुष्पित वाणी बोलते हैं और कहते हैं कि इसके सिवा और कुछ नहीं।

  43. 2.43

    कामात्मानः स्वर्गपरा जन्मकर्मफलप्रदाम् ।
    क्रियाविशेषबहुलां भोगैश्वर्यगतिं प्रति ॥

    kāmātmānaḥ svargaparā janmakarmaphalapradām / kriyāviśeṣabahulāṁ bhogaiśvaryagatiṁ prati

    Full of desires, with heaven as their goal, they speak of rites that bring birth as their reward, and of the many elaborate acts that lead to pleasure and power.

    कामनाओं से भरे, स्वर्ग जिनका लक्ष्य है, वे जन्म रूपी फल देने वाले और भोग तथा ऐश्वर्य की ओर ले जाने वाले अनेक विस्तृत कर्मकांडों की बात करते हैं।

  44. 2.44

    भोगैश्वर्यप्रसक्तानां तयापहृतचेतसाम् ।
    व्यवसायात्मिका बुद्धिः समाधौ न विधीयते ॥

    bhogaiśvaryaprasaktānāṁ tayāpahṛtacetasām / vyavasāyātmikā buddhiḥ samādhau na vidhīyate

    For those attached to pleasure and power, whose minds are carried away by such talk, the understanding does not settle in stillness.

    जो भोग और ऐश्वर्य में आसक्त हैं और जिनका चित्त उस वाणी से हर लिया गया है, उनकी बुद्धि समाधि में स्थिर नहीं होती।

  45. 2.45

    त्रैगुण्यविषया वेदा निस्त्रैगुण्यो भवार्जुन ।
    निर्द्वन्द्वो नित्यसत्त्वस्थो निर्योगक्षेम आत्मवान् ॥

    traiguṇyaviṣayā vedā nistraiguṇyo bhavārjuna / nirdvandvo nityasattvastho niryogakṣema ātmavān

    Arjuna, the Vedas deal with the three gunas. Rise above the three. Be free of opposites, always settled in truth, taking neither gain nor safety as your aim, and possessed of yourself.

    हे अर्जुन, वेद तीनों गुणों का विषय कहते हैं। तुम उन तीनों से ऊपर उठो। द्वंद्वों से मुक्त, सदा सत्त्व में स्थित, योग-क्षेम की चिंता से रहित और आत्मवान बनो।

  46. 2.46

    यावानर्थ उदपाने सर्वतः सम्प्लुतोदके ।
    तावान्सर्वेषु वेदेषु ब्राह्मणस्य विजानतः ॥

    yāvānartha udapāne sarvataḥ samplutodake / tāvānsarveṣu vedeṣu brāhmaṇasya vijānataḥ

    As much use as there is in a well when water is everywhere, so much use is there in all the Vedas for the one who knows.

    जब सब ओर जल भरा हो, तब कुएँ का जितना प्रयोजन रह जाता है, जानने वाले ब्राह्मण के लिए समस्त वेदों का उतना ही प्रयोजन है।

  47. 2.47

    कर्मण्येवाधिकारस्ते मा फलेषु कदाचन ।
    मा कर्मफलहेतुर्भूर्मा ते सङ्गोऽस्त्वकर्मणि ॥

    karmaṇyevādhikāraste mā phaleṣu kadācana / mā karmaphalaheturbhūrmā te saṅgo’stvakarmaṇi

    Your right is to the action alone, never to its fruits. Do not let the fruit be your reason for acting, and do not be attached to inaction either.

    तुम्हारा अधिकार केवल कर्म में है, उसके फलों में कभी नहीं। फल को कर्म का कारण मत बनाओ, और अकर्म में भी आसक्त मत हो।

    Read underKarma Yoga

  48. 2.48

    योगस्थः कुरु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा धनञ्जय ।
    सिद्ध्यसिद्ध्योः समो भूत्वा समत्वं योग उच्यते ॥

    yogasthaḥ kuru karmāṇi saṅgaṁ tyaktvā dhanañjaya / siddhyasiddhyoḥ samo bhūtvā samatvaṁ yoga ucyate

    Do your work standing in yoga, Dhananjaya, letting attachment go, the same whether it succeeds or fails. That evenness is what yoga means.

    हे धनंजय, योग में स्थित होकर, आसक्ति छोड़कर कर्म करो — सिद्धि और असिद्धि में समान रहकर। यही समता योग कहलाती है।

    Read underKarma Yoga

  49. 2.49

    दूरेण ह्यवरं कर्म बुद्धियोगाद्धनञ्जय ।
    बुद्धौ शरणमन्विच्छ कृपणाः फलहेतवः ॥

    dūreṇa hyavaraṁ karma buddhiyogāddhanañjaya / buddhau śaraṇamanviccha kṛpaṇāḥ phalahetavaḥ

    Dhananjaya, action done for its reward is far inferior to action done with this understanding. Take refuge in understanding. Those who work for the fruit are to be pitied.

    हे धनंजय, फल की इच्छा से किया कर्म इस बुद्धियोग से बहुत नीचा है। बुद्धि की शरण लो। जो फल के लिए ही काम करते हैं, वे दया के पात्र हैं।

  50. 2.50

    बुद्धियुक्तो जहातीह उभे सुकृतदुष्कृते ।
    तस्माद्योगाय युज्यस्व योगः कर्मसु कौशलम् ॥

    buddhiyukto jahātīha ubhe sukṛtaduṣkṛte / tasmādyogāya yujyasva yogaḥ karmasu kauśalam

    One joined to this understanding leaves behind both good deeds and bad, here in this life. So take up yoga. Yoga is skill in action.

    इस बुद्धि से युक्त पुरुष इसी जीवन में पुण्य और पाप दोनों को छोड़ देता है। इसलिए योग में लगो। कर्मों में कुशलता ही योग है।

    Read underKarma Yoga

  51. 2.51

    कर्मजं बुद्धियुक्ता हि फलं त्यक्त्वा मनीषिणः ।
    जन्मबन्धविनिर्मुक्ताः पदं गच्छन्त्यनामयम् ॥

    karmajaṁ buddhiyuktā hi phalaṁ tyaktvā manīṣiṇaḥ / janmabandhavinirmuktāḥ padaṁ gacchantyanāmayam

    The wise, joined to this understanding, give up the fruit born of action, and freed from the bondage of birth they reach the place where there is no affliction.

    इस बुद्धि से युक्त मनीषी कर्म से उत्पन्न फल को छोड़ देते हैं, और जन्म के बंधन से मुक्त होकर उस पद को पाते हैं जहाँ कोई पीड़ा नहीं।

  52. 2.52

    यदा ते मोहकलिलं बुद्धिर्व्यतितरिष्यति ।
    तदा गन्तासि निर्वेदं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च ॥

    yadā te mohakalilaṁ buddhirvyatitariṣyati / tadā gantāsi nirvedaṁ śrotavyasya śrutasya ca

    When your understanding has crossed beyond the thicket of confusion, you will grow indifferent to all that has been heard and all that is yet to be heard.

    जब तुम्हारी बुद्धि मोह के इस दलदल को पार कर जाएगी, तब जो सुना जा चुका है और जो सुना जाना है, दोनों से तुम्हें वैराग्य हो जाएगा।

  53. 2.53

    श्रुतिविप्रतिपन्ना ते यदा स्थास्यति निश्चला ।
    समाधावचला बुद्धिस्तदा योगमवाप्स्यसि ॥

    śrutivipratipannā te yadā sthāsyati niścalā / samādhāvacalā buddhistadā yogamavāpsyasi

    When your understanding, no longer pulled about by what you have heard, stands unmoving and steady in itself, then you will have reached yoga.

    जब शास्त्रों के परस्पर विरोधी वचनों से विचलित तुम्हारी बुद्धि अचल और स्थिर हो जाएगी, तब तुम योग को प्राप्त होगे।

  54. अर्जुन उवाचArjuna said

    2.54

    स्थितप्रज्ञस्य का भाषा समाधिस्थस्य केशव ।
    स्थितधीः किं प्रभाषेत किमासीत व्रजेत किम् ॥

    sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya keśava / sthitadhīḥ kiṁ prabhāṣeta kimāsīta vrajeta kim

    Keshava, how is the one of settled understanding described, the one who is fixed in stillness? How does such a person speak, how sit, how walk?

    हे केशव, स्थितप्रज्ञ और समाधि में स्थित पुरुष के क्या लक्षण हैं? वह स्थिर बुद्धि वाला कैसे बोलता है, कैसे बैठता है, कैसे चलता है?

  55. श्रीभगवानुवाचShri Bhagavan said

    2.55

    प्रजहाति यदा कामान्सर्वान्पार्थ मनोगतान् ।
    आत्मन्येवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते ॥

    prajahāti yadā kāmānsarvānpārtha manogatān / ātmanyevātmanā tuṣṭaḥ sthitaprajñastadocyate

    Partha, when a man lets go of every desire that has entered his mind, and is content in himself by himself, then he is called settled in understanding.

    हे पार्थ, जब मनुष्य मन में आई सब कामनाओं को छोड़ देता है, और स्वयं से ही स्वयं में संतुष्ट रहता है, तब वह स्थितप्रज्ञ कहा जाता है।

  56. 2.56

    दुःखेष्वनुद्विग्नमनाः सुखेषु विगतस्पृहः ।
    वीतरागभयक्रोधः स्थितधीर्मुनिरुच्यते ॥

    duḥkheṣvanudvignamanāḥ sukheṣu vigataspṛhaḥ / vītarāgabhayakrodhaḥ sthitadhīrmunirucyate

    Untroubled in sorrow, without craving in happiness, free of longing, fear and anger — such a person is called a sage of steady understanding.

    जो दुःख में विचलित नहीं होता, सुख में जिसकी चाह नहीं रहती, और जो राग, भय और क्रोध से मुक्त है — वही स्थिर बुद्धि वाला मुनि कहा जाता है।

    Read underSthitaprajna

  57. 2.57

    यः सर्वत्रानभिस्नेहस्तत्तत्प्राप्य शुभाशुभम् ।
    नाभिनन्दति न द्वेष्टि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥

    yaḥ sarvatrānabhisnehastattatprāpya śubhāśubham / nābhinandati na dveṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā

    The one who is unattached everywhere, who neither rejoices at what is pleasant nor recoils from what is not when it comes to him — his understanding is firmly set.

    जो सर्वत्र आसक्ति से रहित है, जो शुभ पाकर हर्षित नहीं होता और अशुभ पाकर द्वेष नहीं करता — उसकी प्रज्ञा प्रतिष्ठित है।

    Read underSthitaprajna

  58. 2.58

    यदा संहरते चायं कूर्मोऽङ्गानीव सर्वशः ।
    इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥

    yadā saṁharate cāyaṁ kūrmo’ṅgānīva sarvaśaḥ / indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā

    And when he draws his senses back from the things they reach for, as a tortoise draws in its limbs from every side — his understanding is firmly set.

    और जब वह अपनी इंद्रियों को विषयों से उसी प्रकार समेट लेता है जैसे कछुआ अपने अंगों को सब ओर से समेट लेता है — तब उसकी प्रज्ञा प्रतिष्ठित है।

  59. 2.59

    विषया विनिवर्तन्ते निराहारस्य देहिनः ।
    रसवर्जं रसोऽप्यस्य परं दृष्ट्वा निवर्तते ॥

    viṣayā vinivartante nirāhārasya dehinaḥ / rasavarjaṁ raso’pyasya paraṁ dṛṣṭvā nivartate

    Objects turn away from one who does not feed on them, but the taste for them remains. Even that taste turns away when he has seen the highest.

    जो उनका सेवन नहीं करता, उससे विषय तो हट जाते हैं, पर उनका रस बना रहता है। परम को देख लेने पर वह रस भी हट जाता है।

  60. 2.60

    यततो ह्यपि कौन्तेय पुरुषस्य विपश्चितः ।
    इन्द्रियाणि प्रमाथीनि हरन्ति प्रसभं मनः ॥

    yatato hyapi kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ / indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṁ manaḥ

    Kaunteya, the senses are turbulent, and they carry away the mind even of a discerning man who is trying.

    हे कौंतेय, इंद्रियाँ बड़ी प्रमथनशील हैं। वे प्रयत्न करते हुए विवेकी पुरुष के मन को भी बलपूर्वक हर ले जाती हैं।

  61. 2.61

    तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः ।
    वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥

    tāni sarvāṇi saṁyamya yukta āsīta matparaḥ / vaśe hi yasyendriyāṇi tasya prajñā pratiṣṭhitā

    Holding them all in check, he should sit joined, with me as his aim. For the one whose senses are in his own control, the understanding is firmly set.

    उन सबको वश में करके वह युक्त होकर बैठे, मुझे ही परम मानकर। जिसकी इंद्रियाँ अपने वश में हैं, उसी की प्रज्ञा प्रतिष्ठित है।

  62. 2.62

    ध्यायतो विषयान्पुंसः सङ्गस्तेषूपजायते ।
    सङ्गात्सञ्जायते कामः कामात्क्रोधोऽभिजायते ॥

    dhyāyato viṣayānpuṁsaḥ saṅgasteṣūpajāyate / saṅgātsañjāyate kāmaḥ kāmātkrodho’bhijāyate

    Dwelling on things, a man grows attached to them. From attachment desire is born. From desire comes anger.

    विषयों का चिंतन करते रहने से मनुष्य को उनमें आसक्ति हो जाती है। आसक्ति से कामना जन्म लेती है, और कामना से क्रोध उत्पन्न होता है।

  63. 2.63

    क्रोधाद्भवति सम्मोहः सम्मोहात्स्मृतिविभ्रमः ।
    स्मृतिभ्रंशाद्बुद्धिनाशो बुद्धिनाशात्प्रणश्यति ॥

    krodhādbhavati sammohaḥ sammohātsmṛtivibhramaḥ / smṛtibhraṁśādbuddhināśo buddhināśātpraṇaśyati

    From anger comes confusion. From confusion, memory fails. When memory fails, understanding is lost, and when understanding is lost, the man is lost.

    क्रोध से मोह होता है, मोह से स्मृति भ्रमित हो जाती है। स्मृति के नष्ट होने पर बुद्धि नष्ट होती है, और बुद्धि के नष्ट होने पर मनुष्य नष्ट हो जाता है।

  64. 2.64

    रागद्वेषवियुक्तैस्तु विषयानिन्द्रियैश्चरन् ।
    आत्मवश्यैर्विधेयात्मा प्रसादमधिगच्छति ॥

    rāgadveṣaviyuktaistu viṣayānindriyaiścaran / ātmavaśyairvidheyātmā prasādamadhigacchati

    But the one who moves among things with his senses freed from liking and disliking, governed by himself and under his own control, comes to a settled calm.

    किंतु जो राग और द्वेष से मुक्त इंद्रियों द्वारा विषयों के बीच विचरता है, जो अपने वश में है और स्वयं को संभाले हुए है, वह प्रसन्नता को प्राप्त होता है।

  65. 2.65

    प्रसादे सर्वदुःखानां हानिरस्योपजायते ।
    प्रसन्नचेतसो ह्याशु बुद्धिः पर्यवतिष्ठते ॥

    prasāde sarvaduḥkhānāṁ hānirasyopajāyate / prasannacetaso hyāśu buddhiḥ paryavatiṣṭhate

    In that calm all his sorrows fall away, for the understanding of one whose mind is clear soon becomes firmly established.

    उस प्रसन्नता में उसके सब दुःख मिट जाते हैं, क्योंकि प्रसन्न चित्त वाले की बुद्धि शीघ्र ही स्थिर हो जाती है।

  66. 2.66

    नास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना ।
    न चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य कुतः सुखम् ॥

    nāsti buddhirayuktasya na cāyuktasya bhāvanā / na cābhāvayataḥ śāntiraśāntasya kutaḥ sukham

    The unjoined man has no understanding, and no power to reflect. Without reflection there is no peace, and without peace, where is happiness?

    जो युक्त नहीं है, उसमें न बुद्धि होती है और न चिंतन। चिंतन के बिना शांति नहीं, और शांति के बिना सुख कहाँ?

  67. 2.67

    इन्द्रियाणां हि चरतां यन्मनोऽनुविधीयते ।
    तदस्य हरति प्रज्ञां वायुर्नावमिवाम्भसि ॥

    indriyāṇāṁ hi caratāṁ yanmano’nuvidhīyate / tadasya harati prajñāṁ vāyurnāvamivāmbhasi

    For when the mind follows after the wandering senses, it carries off a man's understanding, as the wind carries off a boat on the water.

    जब मन भटकती हुई इंद्रियों के पीछे चला जाता है, तो वह बुद्धि को उसी तरह हर ले जाता है जैसे जल पर वायु नाव को हर ले जाती है।

  68. 2.68

    तस्माद्यस्य महाबाहो निगृहीतानि सर्वशः ।
    इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥

    tasmādyasya mahābāho nigṛhītāni sarvaśaḥ / indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā

    Therefore, mighty-armed one, the one whose senses are held back from every side, away from what they reach for — his understanding is firmly set.

    इसलिए हे महाबाहो, जिसकी इंद्रियाँ विषयों से सब ओर से रोक ली गई हैं, उसी की प्रज्ञा प्रतिष्ठित है।

  69. 2.69

    या निशा सर्वभूतानां तस्यां जागर्ति संयमी ।
    यस्यां जाग्रति भूतानि सा निशा पश्यतो मुनेः ॥

    yā niśā sarvabhūtānāṁ tasyāṁ jāgarti saṁyamī / yasyāṁ jāgrati bhūtāni sā niśā paśyato muneḥ

    What is night for all beings is waking for the one who is governed. What is waking for all beings is night for the sage who sees.

    जो सब प्राणियों के लिए रात है, उसमें संयमी जागता है। जिसमें सब प्राणी जागते हैं, वह देखने वाले मुनि के लिए रात है।

  70. 2.70

    आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं
    समुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत् ।
    तद्वत्कामा यं प्रविशन्ति सर्वे
    स शान्तिमाप्नोति न कामकामी ॥

    āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṁ / samudramāpaḥ praviśanti yadvat / tadvatkāmā yaṁ praviśanti sarve / sa śāntimāpnoti na kāmakāmī

    As waters enter the sea, which is filled and yet unmoved, so all desires enter the one who reaches peace — not the one who goes on wanting.

    जैसे भरे हुए और अचल समुद्र में सब जल आकर समा जाते हैं, वैसे ही सब कामनाएँ जिसमें समा जाती हैं, वही शांति पाता है — वह नहीं, जो कामनाएँ करता ही रहता है।

    Read underSthitaprajna

  71. 2.71

    विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
    निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति ॥

    vihāya kāmānyaḥ sarvānpumāṁścarati niḥspṛhaḥ / nirmamo nirahaṅkāraḥ sa śāntimadhigacchati

    The man who moves on having given up every desire, without longing, without calling anything his own, without the sense of I — he comes to peace.

    जो मनुष्य सब कामनाओं को छोड़कर, स्पृहा से रहित, ममता से रहित और अहंकार से रहित होकर विचरता है — वही शांति को प्राप्त होता है।

  72. 2.72

    एषा ब्राह्मी स्थितिः पार्थ नैनां प्राप्य विमुह्यति ।
    स्थित्वास्यामन्तकालेऽपि ब्रह्मनिर्वाणमृच्छति ॥

    eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṁ prāpya vimuhyati / sthitvāsyāmantakāle’pi brahmanirvāṇamṛcchati

    Partha, this is the state of Brahman. Having reached it, a man is not confused again. Standing in it even at the last hour, he comes to the peace of Brahman.

    हे पार्थ, यही ब्राह्मी स्थिति है। इसे पाकर मनुष्य फिर मोहित नहीं होता। अंतकाल में भी इसमें स्थित होकर वह ब्रह्म-निर्वाण को प्राप्त होता है।

Sanskrit transcribed from published texts and cross-checked verse by verse; transliteration generated from the Devanagari. The English and Hindi renderings are the Trust’s own.

The eighteen chapters

Where to go next

Beyond the chapter.